Múzeum židovskej kultúry

Pri príležitosti tryzny za 6 miliónov umučených židov

Ako každý rok, aj tentoraz sa 3. júla uskutoční v obradnej sieni židovského cintorína v Žiline o 10.30 h smútočná tryzna za umučených židov počas 2. svetovej vojny. Žilina, ako jedno z mála miest na Slovensku, sa môže pochváliť Múzeom židovskej kultúry. Pri tejto príležitosti nám o histórii žilinských židov porozprával Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce (ŽNO) v Žiline.

„Žilina bola významným centrom židovského života na severozápadnom Slovensku. Hoci do polovice 19. storočia mohli bývať v meste len 2 židovské rodiny, v roku 1881 bola náboženská obec už taká veľká, že si postavila vlastnú synagógu. Súčasne bola vybudovaná židovská ľudová škola, v ktorej celá tretina žiakov bola kresťanská. Náboženská obec mala aj rituálny kúpeľ, pohrebný spolok a veľa dobročinných a osvetových spolkov. V prvej tretine 20. storočia vzrástol počet židov v Žiline natoľko, že v roku 1929 začali stavať novú neologickú synagógu. Dokončili ju koncom roku 1931 podľa projektu svetoznámeho berlínskeho architekta Petra Behrensa a patrila k najmodernejším a najkrajším synagogálnym stavbám na Slovensku. V Žiline boli dve náboženské obce: väčšinová reformná – neologická a ortodoxná, ktorá sa utvorila v roku 1921. Posledným neologickým rabínom bol Dr. Hugo Stránsky a u ortodoxných rabín Martin Klein.“

Žilinský zberný tábor

Podľa historických prameňov, v roku 1940 sa prihlásilo k židovskej národnosti 2 886 osôb, z celkového počtu 18 751 obyvateľov Žiliny. V roku 1942 žilo v Žiline asi 3500 židov. Takéto veľké prisťahovanie do mesta súviselo so zhoršujúcou sa situáciou židov, kde osamotení v malých mestách a obciach po prijatí protižidovských zákonov už nemohli bývať, alebo sa tam už necítili bezpečne. V Žiline sa nachádzal počas holokaustu veľký zberný tábor, odkiaľ bolo deportovaných viac ako 18 000 židov z celého Slovenska do nacistických vyhladzovacích táborov. Najmä na území Poľska, kde drvivá väčšina z nich našla smrť.

Rodáci, predkovia a potomkovia

Po vojne sa do mesta vrátilo asi 700 židov, z ktorých 500 sa vysťahovalo v prvých povojnových rokoch najmä do Izraela. Podľa vyjadrenia Pavla Frankla je dnes náboženská obec malá a počet jej členov je niečo viac ako päťdesiat. Po roku 1989 nastalo čiastočné oživenie činnosti náboženskej obce. Okrem pravidelnej tryzny na počesť padlým v II. svetovej vojne, uskutočňuje sa stretnutie rodákov, ktorého sa každoročne zúčastňuje viac ako 100 rodákov zo všetkých kútov sveta. Okrem toho sa členovia obce ešte schádzajú na spoločnej oslave sviatkov Chanuka a Pesach. K ďalším významným aktivitám po roku 1989 patrila oprava židovského cintorína, ktorý teraz patrí k najlepšie udržiavaným na Slovensku. V roku 2004 bol, aj za prítomnosti prezidenta republiky, odhalený pamätník holokaustu „Cesta bez návratu“, ktorý postavilo Mesto Žilina na mieste bývalého zberného tábora v blízkosti kasární na ceste do Závodia.

Po oprave ortodoxnej synagógy bola zásluhou Pavla Frankla otvorená v časti priestorov modlitebne stála expozícia judaík. Slávnostného otvorenia 30. júna 1996 za prítomnosti ministra kultúry SR Ivana Hudeca sa zúčastnili mnohí rodáci z celého sveta a syn posledného ortodoxného rabína.

Fasáda v národných farbách

Ortodoxná synagóga je jednoduchá, nenápadná budova s modlitebňou a ďalšími miestnosťami. Budova bola postavená v roku 1927 v medzivojnovej rezidenčnej zástavbe. Patrila ortodoxnej náboženskej obci, ktorej členovia pochádzali najmä z východného Slovenska a Podkarpadskej Rusi a chceli naďalej dodržiavať zásady ortodoxného judaizmu. Vyvýšený podpivničený objekt tvorí stavba, ktorej dominuje modlitebňa rozdelená na mužskú a ženskú časť, opticky zjednotené spoločnou predsieňou ako aj verandou so schodiskovým nástupom. Modlitebňa je orientovaná do ulice východnou fasádou, so štyrmi oblokmi a s čitateľným umiestením Svätostánku (Áron hakodeš) uprostred. Na jeho vonkajšej časti sa nachádza Dávidova hviezda a Mojžišove kamenné dosky s hebrejským textom Desatora Božích prikázaní. Fasáda budovy je v izraelských národných farbách – modrej a bielej, ktoré odkazujú na náboženskú tradíciu; modrá a biela sú farby židovského modlitebného plášťa talitu. V suteréne synagógy sa nachádzal v minulosti rituálny kúpeľ (mikve). Interiér modlitebne je v neporušenom stave so zachovaným pôvodným mobiliárom s geometrickým dekorom z 20. rokov minulého storočia, pričom je rozdelený na dve časti. Mužskú od ženskej časti predeľuje drevený raster – mechica. V ženskej časti sa teraz nachádza expozícia judaík, ktorej väčšinu vystavených exponátov tvoria sakrálne predmety.

Kniha zákona a iné exponáty

Najvýznamnejším exponátom je ručne písaná Kniha zákona (Sefer Tóra), ktorú tvorí dlhý pás pergamenu navinutého na dvoch tyčiach. Tóra je základným dokumentom judaizmu. V kresťanskom poňatí ide o Starý zákon. Medzi exponátmi sú aj modlitebné remienky (tfilin), jeden z najstarších znakov judaizmu. Základom sú dve malé čierne škatuľky, v ktorých sú štyri malé pergamenové zvitky s pasážami z Tóry. Každá škatuľka je pripevnená na dlhom čiernom koženom remienku, ktorými sa jedna pripevňuje na vnútornú stranu ľavého ramena a druhá na hlavu, uprostred čela. Tfilin nosia ortodoxní muži pri rannej modlitbe, prípadne aj počas popoludňajšej modlitby. Pripevňovanie tfilinu na ruku a čelo, otáčanie remienkov na ruke a okolo prstov má svoje zákonitosti, počas ktorých sa odriekajú požehnania. Vedľa modlitebných remienkov sú uložené modlitebné knihy a zvierací roh (šofar), ktorý sa používa pri židovských slávnostných príležitostiach, najmä počas osláv židovského nového roku „Roš Hašana“. V staroveku sa používal aj na ohlásenie blížiaceho sa šabatu, sviatkov, na zvolanie ľudu Izraela do vojny a podobne. Známy je aj biblický príbeh o dobytí Jericha Izraelitmi, keď mesto počas šiestich dní raz za deň obišli a na siedmy deň sedemkrát. Potom sa za zvuku trúb a kriku ľudí hradby Jericha zrútili. Od roku 1948, po vzniku štátu Izrael, sa na šofar trúbi tiež pri slávnostnej inaugurácii prezidenta.

Medzi exponátmi sú vystavené pokladničky pohrebného bratstva Chevra Kadiša, modlitebný šál talit, ktorý používajú muži starší ako 13 rokov pri modlitbách, deväťramenný svietnik (chanukija), používaný výhradne počas sviatkov Chanuka a sedemramenný svietnik (menora), ktorý je najstarším židovským symbolom. Zaujímavým exponátom je ručne vyšívaný svadobný baldachýn (chupa) z roku 1907. Pod prenosným baldachýnom sa vykonávali svadobné obrady. Bol umiestený na štyroch tyčiach, ktoré držali štyria slobodní muži a znázorňoval dom novomanželov. Svadobný obrad vykonával rabín. Pozorný návštevník si všimne na ráme dverí pripevnenú malú schránku – mezuzu, prinesenú priamo zo svätého mesta Jeruzalema. V malej drevenej schránke sú umiestnené na zvitku pravého pergamenu dve pasáže z Tóry. Na prednej strane schránky je napísané hebrejské písmeno šin - Všemohúci. Keď veriaci prechádzajú dverami s mezuzou, dotknú sa jej končekmi prstov a tie potom pobozkajú.

Modlitebňu využívajú aj dnes

V druhej časti modlitebne oddelenej drevenou mrežou od ženskej časti (dnes expozícia judaík), nachádza sa mužská časť. Zachovala sa takmer v pôvodnom stave. Na východnej strane je voľne pristavený Svätostánok (Aron hakodeš), ktorý má základ Chrámu v Jeruzaleme. Na okrajoch stoja dva stĺpy, ktoré pripomínajú Šalamúnové stĺpy pri vstupe do Chrámu. Vo vnútri Svätostánku je schránka, kde bývali uložené zvitky Tóry, ktoré sú najcennejším a najdôležitejším predmetom v synagóge. Svätostánok je zakrytý závesom, bohato zdobeným, s vyobrazením koruny. Na hornej časti Svätostánku sa nachádzajú Mojžišove dosky s Desatorom Božích prikázaní. Uprostred modlitebne je umiestený almeron, kde sa čítalo z posvätnej Tóry. Tá sa sem prenášala pred bohoslužbami zo Svätostánku. Lavice v modlitebni sú usporiadané v radách a smerujú čelom k Svätostánku. Modlitebňa sa aj v súčasnosti využíva na duchovné účely a na pravidelné stretnutie členov a sympatizantov ŽNO Žilina.

Pripomienky minulosti

V Expozícii judaík sa oboznámite so základmi judaizmu, kultúry a života židov, ktorí v minulosti tvorili významnú časť obyvateľstva v Žiline. Lektorka expozície vám podá erudovaný výklad a budete mať možnosť vidieť sakrálne predmety z kedysi veľkej žilinskej židovskej komunity. Vystavené predmety sú len zvyškom tých, ktorými kedysi žilinská židovská komunita disponovala a ich hodnota je najmä v pripomínaní si minulosti. Expozícia je otvorená v piatok od 15.30 – 17.30 h a v nedeľu od 14.30 – 17.30 h. Pre organizované skupiny je možné dohodnúť sa aj na inom termíne na t. č.: 0908 694 333. Vstupné je dobrovoľné.

Text a snímky Jozef Feiler