Privilegium pro Slavis

Privilegium pro Slavis

Na dlhšej fasáde Starej radnice v Žiline je umiestnená pamätná tabuľa s týmto textom: „Na pamäť 600. výročia vydania privilégia pre žilinských Slovákov 1381—1981", ktorá bola slávnostne odhalená 11. júna 1981.

Udelenie privilégia sa viaže k pobytu uhorského, poľského a dalmátskeho kráľa Ľudovíta I. Veľkého v Žiline dňa 7. mája 1381, ktorému žilinskí Slováci predniesli sťažnosť na žilinských Nemcov, že nerešpektujú starodávny zvyk o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v žilinskej mestskej rade a zdráhajú sa pripustiť Slovákov do mestskej rady, hoci Slováci platia všetky dane takisto, ako Nemci. Vzhľadom na väčší počet Slovákov v Žiline a v župe kráľ rozhodol, aby prísažných a členov mestskej rady v Žiline obsadzovali v rovnakom pomere slovenskými a nemeckými mešťanmi. Táto výsada nazývaná „Privilégium pro Slavis" sa v Žiline v nasledujúcich desaťročiach skutočne dodržiavala.

Na žiadosť troch slovenských mešťanov zo Žiliny — Filipa zvaného Chlaz, Antona, syna Odeho (z Nededze?) a Ondreja-krajčíra bol v r. 1431 v kláštore Panny Márie v Turci (dnes Kláštor pod Znievom) vyhotovený hodnoverný odpis privilégia, pretože pôvodná listina z r. 1381 bola poškodená v dôsledku zlého uloženia a nedávneho pustošenia husitov v meste.

Žilina je prvým mestom nielen na Slovensku, ale aj vo východnej časti strednej Európy zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorého sa zachoval hodnoverný dokument o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami už z druhej polovice 14. storočia. Napríklad Staré Mesto pražské má podobnú listinu (vydanú Václavom IV.) až z r. 1413, bývalé hlavné mesto Uhorska Budín z r. 1438, niekdajšie centrum Sedmohradska Kluž (dnes Cluj-Napoca v Rumunsku) z r. 1457 a najstaršie slovenské mesto — 750-ročná Trnava — z r. 1551.

Originál odpisu „Privilégia pro Slavis" z r. 1381 je napísaný na pergamene s rozmermi 41 x 21,5 cm; vosková pečať má priemer cca 5 cm. Je uložený v Štátnom okresnom archíve, ktorý sa nachádza v areáli Budatínskeho zámku.

Zdroj: Krušinský, G.: „Kultúrny život Žiliny“, rok 1988, č. 4,, strana č. 27