Gabriel Baross
Gabriel Baross
Gabriel Baross sa narodil v roku 1848 v zemepánskej rodine v Pružine. Rod získal šľachtický titul a zároveň erb 13. apríla 1578. Celá rodina mala viacero vetiev a vlastnila majetky v rôznych župách Uhorska. Po skončení štúdia práva na univerzite v Budapešti sa stal podnotárom a neskôr notárom a predsedom sirotskej stolice Trenčianskej župy. Jeho manželka pochádza z Klobušíc, dnes mestskej časti Ilavy. Časť života prežil v okolí Ilavy. V roku 1874 založil a začal redigovať Považské listy. Roku 1883 sa stal štátnym tajomníkom a neskôr od roka 1886 ministrom verejných prác a dopravy a v r. 1889 ministrom obchodu. Aj ako minister často navštevoval Trenčín, rodnú Pružinu i Klobušice. Tu mal rodičov a súrodencov. Ako minister dopravy a verejných prác sa zaslúžil podstatným dielom na budovaní a rozvoji železníc a ciest v Uhorsku. Vo funkcii ministra podporoval výstavbu železníc a ciest na území Slovenska. Preto si vyslúžil u svojich ministerských kolegov prezývku "Tót minister" Slovenský minister. Na železnici zaviedol zónovú tarifu, ktorá vzbudila záujem v celej Európe a železničné spoločnosti ju používajú dodnes.
Gróf Gabriel Baross sa významným podielom pričinil o spriemyselnenie Žiliny. Ako minister uhorskej vlády v snahe industrializovať severozápad Slovenska presvedčil majiteľa brnianskej súkenky Karola Löwa, aby založil továreň na súkno aj v Žiline. Obecné zastupiteľstvo 8. mája 1980 schválilo odpredaj pozemku na sútoku Váhu a Kysuce na výstavbu textilnej továrne. Továreň (terajšia Slovena) bola postavená za tri mesiace od 28. mája do 28. augusta 1890. V septembri 1891 bola slávnostne otvorená pod názvom "Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky Karol Löw v Žiline“ Pred prvou svetovou vojnou sa stala najväčšou textilnou továrňou v Uhorsku (v roku 1914 zamestnávala až 2 835 zamestnancov). Základným finančným kapitálom žilinskej textilky bola suma 3 200 000 rakúskych korún.
Po významnom pružinskom rodákovi bol pomenovaný aj Remeselnícky dom, ktorý mal pôvodný názov Priemyslový dom Gabriela Barossa. Budovu začali stavať v roku 1909 a slávnostne bola otvorená 20. augusta 1910. Iniciátorom stavby bol Živnostenský spolok, ktorý mal za úlohu združovať remeselníkov, živnostníkov a obchodníkov. Z neho sa riadila remeselnícka výroba v meste. Na fasáde rekonštruovanej budovy je umiestená plastika Gabriela Barossa a na priečelí je umiestených sedemnásť postáv, ktoré znázorňujú remeselnícke odvetvia.
Gróf Gabriel Baross zomrel roku 1892 v Budapešti. Posledné jeho želanie bolo, aby bol pochovaný v rodinnej hrobke v Klobušiciach. Hrobka Gábora Barossa na cintoríne v Klobušiciach pri Ilave bola postavená až po jeho smrti v roku 1892. Pred dokončením hrobky boli jeho ostatky uložené v krypte ilavského kostola. Hrobka, secestné mauzoléum, bola v 80-tych rokoch vykradnutá a v roku 2002 bola na nej vykonaná rekonštrukcia.
