Jozef Božetech Klemens: Rozdiel medzi revíziami

Verzia zo dňa a času 17:39, 30. január 2008

Jozef Božetech Klemens

Výročia významných osobností žilinského regiónu

Bol maliarom, sochárom, staviteľom, geológom a botanikom, vynálezcom, pedagógom, publicistom, členom Prírodovednej spoločnosti v Budapešti a dopisujúcim členom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni – Jozef Božetech Klemens. Dňa 17. januára sme si pripomenuli 125. výročie jeho narodenia.

Pochádza z Liptovského Mikuláša, kde sa narodil 8. marca 1817 v rodine sedlára. Pôvodne sa vyučil za knihára, ale láska k maľovaniu ho priviedla roku 1837 do Prahy. Tam študoval až do r. 1845 na maliarskej akadémii a súčasne aj prírodné vedy, geológiu, chémiu a botaniku. Zaujímala ho tiež fyzika, archeológia, staviteľstvo a fotografovanie. Hospodárske a kultúrne povznesenie Slovenska mu už v tom čase mimoriadne ležalo na srdci. Po návrate z Prahy pôsobil vo svojom rodisku, potom na kniežacom lýceu v Belehrade (1853). V r. 1856 sa vrátil na Slovensko a prijal miesto profesora kreslenia na žilinskom gymnáziu.

V druhej polovici januára 1858 postihlo oblasť Žiliny zemetrasenie. Klemens uplatniac svoje vedomosti z geológie uskutočnil rozsiahle pozorovania a na ich základe lokalizoval epicentrum zemetrasenia asi 20 km východne od Žiliny. Výsledky svojich výskumov oznámil viacerým zahraničným akadémiam, za čo sa mu dostalo uznania vo vedeckom svete. Počas svojho účinkovania na žilinskom gymnáziu pôsobil na tunajšiu mládež v národnom duchu a povzbudzoval ju k usilovnosti. Namaľoval tu tiež niekoľko portrétov a oltárnych obrazov. V žilinských kostoloch sú umiestnené tieto:

Vo farskom kostole:

– Hlavný oltár Najsvätejšej trojice z r. 1697 zdobí Klemensov obraz z r. 1870

- Ľavý bočný oltár – obraz Panny Márie-Immaculaty

- Pravý bočný oltár – obraz Ukrižovanie

V niekdajšom jezuitskom kostole na Mariánskom námestí:

– Hlavný oltár – obraz sv. Pavla apoštola

J. B. Klemens si v Žiline získal veľkú vážnosť. Za mnohé bezplatné služby v prospech mesta bol r. 1860 menovaný žilinským mešťanom.

Po dočasnom zrušení gymnázia v Žiline v roku 1863 odišiel Klemens na gymnázium do Banskej Bystrice, kde vyučoval kreslenie a prírodné vedy takmer 15 rokov. Popri práci v škole preskúmal okolie B. Bystrice po stránke geologickej. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867, kedy sa na gymnáziu nesmelo učiť v národnom jazyku, dovolili mu vyučovať iba kreslenie. Počas pôsobenia v B. Bystrici namaľoval viaceré rozmerné plátna s náboženskou tematikou, ktoré sa dostali do kostolov v rôznych obciach a mestách na Slovensku. Do výslužby odišiel v roku 1878. Zomrel vo Viedni po operácii 17. januára 1883.

V slovenskom výtvarnom živote patril J. B. Klemens spolu s P. M. Bohúňom k ústredným postavám nášho národného obrodenia. Jeho umelecký význam spočíva najmä v maľbe podobizní. Je predstaviteľom reprezentatívneho portrétu cíteného zvyčajne v monumentalizujúcich formách. Zo slovenských národovcov najzdarilejšie sú podobizne M. M. Hodžu (1846), Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého, prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa (1871) a ďalších, medzi ktorými nechýbali ani také významné postavy slovenského národného a kultúrneho života ako Andrej Sládkovič (1872), Ľudovít Štúr (1873), Karol Kuzmány, Štefan Závodník a ďalší.

Nepriaznivé životné podmienky nedovoľovali však Klemensovi naplno rozvinúť maliarsky talent v oblasti portrétu, kde dosiahol najlepšie výsledky. Starosti o holú existenciu značne oslabili jeho tvorivú energiu, čo sa prejavuje v konvenčnom podaní neskorších portrétov robených na objednávku a tiež na oltárnych obrazoch. Iba vo svojich krajinkách vedel uplatniť skúsenosti a osobnú radosť z tvorby (napr. práce Vývrat, Štúdia listnatého stromu a pod.). To však nijako neznižuje význam a hodnotu vrcholných Klemensových diel, ktoré sa stali súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva národnoobrodeneckého obdobia.

-dj-

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 5, strana 11, dňa 29. 1. 2008, ročník XVII.

Jozef Božetech Klemens

Jozef Božetech Klemens v Žiline pôsobil skoro sedem rokov (1856 – 1863), kde pracoval ako profesor na žilinskej reálke. Okrem vyučovania technického kreslenia, maľoval obrazy, zaoberal sa geológiou, botanikou a pracoval na niekoľkých technických vynálezoch. Svoju všestrannú pripravenosť dokázal aj pri zemetrasení, ktoré postihlo Žilinu 15. januára 1858. Na základe jeho odborných pozorovaní sa podarilo jednoznačne lokalizovať epicentrum zemetrasenia do oblasti na východ od mesta. Za presné správy o zemetrasení v Žiline a blízkom okolí ho vymenovali za dopisujúceho člena Viedenského štátneho geologického ústavu. Riaditeľom tohto ústavu bol významný slovenský geológ Dionýz Štúr, ktorý prišiel v auguste 1858 do Žiliny a spolu s Klemensom robili geologický a botanický výskum Veľkého Rozsutca. Na Klemensovu počesť nemecký geológ Grunow pomenoval dve skameneliny jeho menom.

Klemens urobil pre Žilinu veľa užitočnej práce. Podľa jeho návrhov postavili v meste pivovar a vybudovali mestskú studňu. Zhotovil aj plány na opravu farského kostola, postihnutého požiarom v roku 1848. Keďže za uvedené zásluhy neprijal od mesta žiadnu finančnú odmenu, udelil mu magistrát mesta, na čele s richtárom Františkom Geromettom, v roku 1860 všetky práva mešťana (dnešné čestné občianstvo). J. B. Klemens patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej a pre svoje silné národné cítenie zažil však v Žiline aj nepríjemné chvíle, najmä pre účasť na memorandovom zhromaždení, ktoré sa konalo v Turčianskom Sv. Martine 6. júna 1861. V Žiline Klemens pracoval aj na vynáleze tlačiarenského stroja „samotlač“ - jeho návrhy mohli vidieť dokonca návštevníci na svetovej výstave v roku 1862 v Londýne. Jeho najväčším nerealizovaným vynálezom bol však podrobný plán motora, ktorý nazval „žiaroruch“. Išlo o zostrojenie parného stroja, založeného na princípe pohonu teplým vzduchom, alebo teplou vodnou parou. Aj tento, podobne ako viaceré predchádzajúce vynálezy, stroskotal pre nedostatok finančných prostriedkov potrebných na zhotovenie prototypu. Keď v roku 1863 zatvorili v Žiline reálku, prijal miesto na gymnáziu v Banskej Bystrici. Jozef Božetech Klemens namaľoval v Žiline päť obrazov. Obraz Panny Márie, Ukrižovania, Svätej Anny a Najsvätejšej Trojice v Farskom kostole v Žiline a Obraz sv. Pavla na oltári v Kostole Obrátenia sv. Pavla.