Plány trolejbusovej dopravy v Žiline: Rozdiel medzi revíziami

Verzia zo dňa a času 16:15, 19. január 2008

Plány trolejbusovej dopravy v Žiline

Na jar 1950 (24. 3.) odovzdali Elektroinštalačné závody Praha Ústrednej správe komunálnych podnikov v Žiline vypracovaný predprojekt trolejbusovej dopravy. Uvažovalo sa s nasledovným postupom prác: R. 1952 mali prebiehať projekčné úpravy a objednávky pre trolejbusové linky, r. 1953 sa mala zaviesť stavba linky a začať stavba meniarne, r. 1954 výhľadovo dodávka trolejbusov, ktorá bola podmienená betónovými alebo asfaltovými cestami a max. 20-minútovým intervalom (ktorý vtedy platil len na linke č. 2). Pražský ústav predbežne navrhol výstavbu troch tratí v troch úsekoch:

Trať A: Bánová – Závodie – Kuzmányho – Hurbanova ul. – Nám. Lenina (dnes Hlinkovo nám.) – Masarykova ul. (dnes Národná ul.) – Hlavné nádražie (Žel. stanica) – Hviezdoslavova ul. – Ul. 1. mája – Zaymusova ul. – Závodie – Bánová. Linka mala mať celodenný interval 15 min., denne 68 spojov, ktoré by zabezpečili dve vozidlá.

Trať B: Bôrik, Stalinov sad – Bôriková ul. – Ul. 1. mája – ďalej v centre opačne ako trať A – späť na Bôrik, Stalinov sad. Interval 15 min., denne 68 spojov, 2 vozidlá.

Trať C: Námestie Lenina (Hlinkovo nám.) – Štefánikova ul. – Ul. Čs. brigády (Košická ul.) – Celulózka. Interval 20 min., 1 vozidlo, 51 spojov denne.

Elektroinštalačné závody plánovali následne vypracovať podrobný projekt a začať s realizáciou trolejbusovej dopravy. Mestské orgány však nemohli Prahe zadať návrh na vypracovanie projektu, keďže príslušné štátne orgány výstavbu oddialili.

V roku 1953 došlo k vypracovaniu nového projektu, v ktorom sa určili nové trasy, kadiaľ mali v budúcnosti viesť trolejbusové linky. Výstavba trolejbusových tratí bola načasovaná na r. 1955 – 1960. V decembri 1953 došlo k zmene trasovania autobusovej dopravy, ktoré malo kopírovať budúce trolejbusové linky. Naplánované boli nasledovné trasy trolejbusových liniek:

č. 1 Bánová – centrum – Budatín – polovica spojov Považský Chlmec, druhá polovica Vranie;

č. 2 Lietavská Lúčka – centrum – Budatín – polovica spojov Teplička druhá polovica Zádubnie;

č. 3 Budatín – Hl. nádrazie – Stalinov sad (Bôrik);

č. 4 Strážov – centrum – Celulózka;

č. 5 Trnové – centrum – Nová Žilina.

Išlo o „najodvážnejšiu“ koncepciu, keďže, v tom čase DKPŽ výhliadkovo navrhol viesť trolejbusové linky aj obcí Vranie, Zádubnie či Teplička. Postupne, v ďalších rokoch sa však uvažovalo len s niektorými z uvedených obcí, keďže výstavbe trolejbusov bránili rôzne prekážky ako železničné priecestia (v Budatíne), úzke a nekvalitné cesty (Trnové), či nízka frekvencia spojov (Vranie, Teplička, Zádubnie). Na hlavnej stanici nebolo možné budovať obratisko trolejbusov, preto sa uvažovalo, aby linky č. 2 a 3 končili v Budatíne.

Rada odboru výstavby ONV dodáva, že „zavedenie trolejbusov do vzdialenejších predmestí a horeuvedených obcí je potrebné, lebo terajšia autobusová doprava nezvládne frekvenciu obyvateľstva, ktoré je svojimi pracoviskami závislé na Žiline a ktoré zaisťuje riadny chod rastúcich priemyselných závodov a poskytuje možnosť obyvateľstvu rozľahlých obcí nášho okresu využívať a účastniť sa kultúrneho a politického života v meste tak, ako obyvateľstvu mesta samého."

V r. 1956 bola navrhnutá ďalšia koncepcia trolejbusovej dopravy, ktorá však už uvažovala o menšom rozsahu trolejbusových trátí: Trasa na Bôriku sa mala predĺžiť o 300 m južne, linka č. 4 mala končiť nie pri Celulózke, ale na križovatke smerom na Rosinky, Trnové sa zatiaľ malo ponechať v autobusovej verzii. Takisto sa už neuvažovalo s trolejbusovou dopravou do Považského Chlmca, Vrania, Zádubnia, Tepličky. Konečné zastávky mali byť vybudované v Budatíne (pre linky č. 1, 2, 3) Strážove (linka č. 4), Bánovej (linka č. 1), Lietavskej Lúčke (linka č. 2), na Bôriku (linka č. 3), na Rosinkách (linka č. 4 a 5) a pri Nákladnom nádraží na Novej Žiline (linka č. 5).

Roku 1956 týmto mesto definitívne rozhodlo o rozsahu plánovanej výstavby trolejbusovej dopravy. Ďalej už malo nasledovať vypracovanie konkrétneho projektu a začiatok výstavby. Tento dokument z r. 1956 je však posledná správa o plánoch výstavby trolejbusovej dopravy v 50. rokoch. Na ďalšie kroky pravdepodobne nebol dostatok finančných prostriedkov a dobrej vôle kompetentných a Povereníctvo malo v úmysle dať prednosť vo výstavbe trolejbusovej dopravy iným mestám. Preto boli tieto plány odložené na neurčito a v Žiline sa ďalej rozvíjala autobusová verzia dopravy. Nakoniec sa vtedy zaviedla trolejbusová doprava len v Prešove, takže nerealizovaných zámerov a projektov bolo na Slovensku viac.

Autor: Peter Šimko