Socha Nepoškvrnenej Panny Márie 2: Rozdiel medzi revíziami

Aktuálna revízia z 17:12, 15. január 2023

Socha Nepoškvrnenej Panny Márie – 2

Mesto Žilina bolo významným centrom severozápadného Slovenska už v období stredoveku. Od začiatku 18. storočia po období reformácie sa väčšina obyvateľov prihlásila k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Pôsobenie reholí jezuitov a františkánov v meste prinieslo rozvoj náboženských spolkov, okrem iných i mariánskych, čo nakoniec viedlo i k myšlienke umiestniť v centre mesta sochu Panny Márie. Tento trend sa prejavil v architektúre a výtvarnej kultúre výstavbou dvoch nových kostolov a dvoch kláštorov, ako i nebývalým nárastom dovtedy skromného počtu sakrálnych malieb a sôch. Dôležité je, že barokové pamiatky z tohto obdobia sa dodnes zachovali v pomerne dobrom stave.

K barokovému umeniu v Žiline týchto rokov patrí ojedinelá pamiatka exteriérového sochárstva – mariánsky stĺp so sochou Panny Márie, v súčasnosti patrónky Slovenska. Socha Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty vznikla v roku 1738 a je umiestená na podstavci s reliéfom svätého Floriána. Autormi sochy boli rezbár Jozef Veisman z Frýdku a kamenár – sochár Václav Petráš z Řetechova pri Uhorskom Brode. Zmluva o zhotovení sochy z 29. júna 1738 sa nachádza v Štátnom archíve v Žiline a vďaka nej vieme dnes nielen mená autorov sochy, ale i ďalšie podrobnosti. Václav Petráš ju vytvoril podľa kresby a predlohy rezbára Jozefa Veismana z Frýdku, ktorý bol v čase podpisu zmluvy v Žiline, kde pracoval na interiéri Kostola sv. Barbory – františkánskeho kostola. Zmluvu podpísali Václav Petráš na jednej strane a na druhej strane vtedajší žilinský farár a predstaviteľ jezuitského rádu Ján Sádecký, žilinský richtár Jozef Natulay a notár mesta Ján Višňovský. Jozef Natulay bol štyrikrát žilinským richtárom v rokoch 1737 až 1740. Prispel nielen na zhotovenie sochy, ale venoval peniaze na platy farárov, kaplánov, profesorov, na činnosť špitála a stálu údržbu Immaculaty do budúcnosti. K zhotoveniu sochy prispel i gróf Juraj Erdödy, majiteľ panstva Strečno, ktorého súčasťou bola i Žilina.

Socha Panny Márie – Immaculaty stojí na mäkko tvarovanom sokli s reliéfom sv. Floriána, patróna hasičov a ochrancu pred požiarmi. Tento sokel je zdobený anjelmi a po bokoch podopieraný volutami a elegantnou ornamentálnou kovovou mrežou. Je čiastočne zlátená, vytvorená zo zatočených rokajových a akantových rozvilín. Immaculata stojí na zemeguli a na polmesiaci s ľudským profilom, nohou prišľapuje hada. Bohato riasený šat má jemne rozviaty, ruky zopäté a zrak obrátený k nebesiam. Je prostovlasá a zdobí ju 12 hviezd.

Na soche a podstavci boli od vzniku po súčasnosť tri nápisy. Ako prvý bol v roku 1738 umiestnený latinský nápis v preklade: Z úcty k Panne Márii a Bohu dal postaviť gróf a mestská rada. Tento nápis vidno aj na fotke zo začiatku päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, pravdepodobne ho odstránili pri pokuse premiestniť sochu v roku 1953. V roku 1913 na druhú stranu sochy umiestnili dvojjazyčný maďarsko-slovenský nápis: Tvoju pôvodnú krásu opätovne obnovil Tvoj ctiteľ Juraj Tvrdý, nitriansky kanonik a opát. Juraj Tvrdý bol žilinský rodák, kanonik a národný buditeľ. Pri obnove sochy v roku 1940 na podstavec umiestnili tretí nápis: Krásu Tvoju znova obnovilo mesto Žilina za starostovania Vojtecha Tvrdého. Obnova sochy v roku 1940 bola spojená s celkovou rekonštrukciou námestia – vtedy Námestia slobody. Oproti soche bol vybudovaný bazén a námestie vydláždené travertínovou dlažbou. Tento nápis bol v päťdesiatych rokoch minulého storočia pretretý cementovou maltou v úsilí zničiť spomienku na Vojtecha Tvrdého.

Prvé vyobrazenie sochy máme z roku 1747 na mape od Michala Ruttkaya. Na kresbe žilinského rínku od študenta geometrie Karola Hauera z roku 1779 je už socha detailne zobrazená. Pred ňou bola malá záhradka ohradená plôtikom s bránkou. V roku 1898 ju osvetlili dvoma krásnymi plynovými lampami, ktoré ponechali aj po elektrifikácii mesta v roku 1908, ale so žiarovkami. Socha bola od konca 19. storočia rôzne chránená. V roku 1880 tu bol drevený latkový plot (štekový), pričom samotná socha bola ohradená ďalším plôtikom. Od roku 1902 bol okolo Immaculaty a parčíku kovový vysoký plot. Tvary oplotenia pri soche sa postupne menili, súčasné oplotenie pochádza od žilinského zámočníka Kornela Hromca z roku 1941. Koncom apríla a začiatkom mája 1945 pochovali pri soche viacerých dôstojníkov sovietskej armády padlých pri meste, ktorých následne premiestnili na dnešný vojenský cintorín sovietskych vojakov na Bôriku. V roku 1953 predstavitelia vtedajšieho režimu rozhodli o premiestnení sochy k vtedajšiemu farskému kostolu a Burianovej veži. Komunálny podnik vybudoval lešenie, avšak po páde kamenára z lešenia a jeho následnej smrti nikto nechcel pokračovať v tejto práci, a tak sochu nepremiestnili. Lešenie pri soche zostalo dlhý čas nedotknuté, odstránili ho až po viacerých mesiacoch. Socha bola reštaurovaná v rokoch 1852, 1900, 1913, 1940, 1988 až 1990, 2001 až 2002, 2014 a koncom roka 2022, zatiaľ práce nie sú dokončené Je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok na Slovensku.

Baroková socha na Mariánskom námestí v Žiline podlieha neustálym negatívnym vplyvom životného prostredia, najmä kyslým dažďom, ktoré ju poškodzujú. Na stave Immaculaty sa prejavuje aj neustály nepriaznivý vplyv líp vysadených v tesnej blízkosti zo začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia. Tieto stromy sa svojou výškou za sedemdesiat rokov stali dominantou námestia, čo nikdy v histórii mesta nebolo. Historické fotografie nám umožňujú poznať podobu námestia v minulých storočiach. Zeleň na námestí bola aj predtým, ale v inej podobe a stromy po okrajoch námestie len dotvárali. Socha nebola nikdy v histórii obkolesená vysokými stromami a krytá korunami vysokých líp na južnej strane. Tie zanášajú sochársko-kamenárske dielo z pieskovca svojím prirodzeným odpadom. Bránia jeho prevzdušneniu, a tým zvyšujú pôsobenie vlhkosti zo stromov a opätovný rast škodlivej mikroflóry. Navyše, ako už dávno upozorňovali odborníci – reštaurátori, neustále prispievajú k opätovnému poškodzovaniu sochy. Podľa názoru autorov je potrebné, aby boli lipy upravené kvôli ochrane tejto národnej kultúrnej pamiatky a pre obnovu historického charakteru námestia.

Autori: Mgr. Peter Štanský a Jozef Feiler