Obchodný dom PRIOR: Rozdiel medzi revíziami

Aktuálna revízia z 18:23, 26. november 2022

Obchodný dom PRIOR

Územie Kálova, na ktorom bol postavený v rokoch 1971 – 1975 obchodný dom PRIOR, bolo obývané už v stredoveku. Názov vznikol od slova kal. Blato tieklo z dnešnej Hurbanovej ulice a z vodnej priekopy, ktorá obkolesovala mestské hradby na Dolnom vale a Štôlni. Raritou tohto územia bolo jediné detské ihrisko v centre mesta. Vzniklo v štyridsiatych rokoch minulého storočia a spolu s parkom tvorili oddychovú zónu mesta.

PRIOR je názov siete obchodných domov, ktorá vznikla v bývalom Československu v roku 1965 pod názvom Obchodné domy Bratislava. V Bratislave bol PRIOR ako prvý plnosortimentný obchodný dom v ČSSR otvorený 20. novembra 1968. Dodnes stojí na Kamennom námestí. Od roku 1969 značka PRIOR označovala reťazec takýchto nákupných centier v bývalej federácii. V Žiline v tom čase mali obchody s potravinami len podniky Jednota a Zdroj, zeleninu a ovocie predával Žilinský obchod s ovocím a zeleninou, a to najmä v priestoroch mestskej tržnice. Celkove však sieť obchodov bola nedostatočná, a preto rozhodli zástupcovia mesta a stranícke orgány o výstavbe obchodného domu v centre mesta. Mal byť prístupný aj pre obyvateľov okolia mesta prichádzajúcich z autobusovej a železničnej stanice. Preto rozhodli o umiestnení medzi Kálovom (vtedy Šmeralova ulica) a parkom, ako aj o asanovaní všetkých domov (okrem jedného) medzi dnešným Hlinkovým námestím a Kmeťovou ulicou. Väčšina týchto domov bola postavená po roku 1920. Medzi nimi bol i dom liehovarníckej firmy Gajdoš – Gádor, postaveného podľa plánov známeho maďarského architekta Marcela Komora. Ten projektoval i uhorský pavilón pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900 a budovu bratislavskej Reduty. Dominantnou stavbou v tomto priestore bol aj dom JUDr. Alojza Hoffmanna od projektanta Vladimíra Procházku z roku 1928. Bol asanovaný medzi poslednými pred otvorením PRIORU v januári 1975. Žilinčania si ho pamätajú vďaka obchodu Domáce potreby s predajňou kuchynského riadu. V jeho blízkosti bolo jediné detské ihrisko v centre mesta, zriadené v roku 1941 na mieste troch starých prízemných domov, vstup na ihrisko bol aj zo strany parku. Smerom k námestiu bola i krásna secesná dvojpodlažná stavba rodiny Ďurčanských z roku 1906. Z jej balkóna a okien sledovali Žilinčania v roku 1936 jedinú návštevu prezidenta Edvarda Beneša s manželkou Hanou v Žiline. Balkón slúžil aj na komentovanie prvomájových sprievodov až do roku 1973, ktoré potom presunuli pred hotel Slovakia. Na prízemí domu bol až do roku 1945 obchod p. Gedeóna. Vedľa bol funkcionalistický dom z roku 1933 Štefana Ďurčanského. Jeho stavbu postavila jedna z najznámejších českých stavebných firiem Václava Nekvasila z Prahy. Tá postavila palác Koruna na Václavskom námestí, sídla Najvyššieho súdu a Legiobanky a väznicu na Pankráci. Ďurčanských stavbu postavila pobočka firmy z Třinca, ktorá stavala i neďaleký funkcionalistický dom M. M. Scheera oproti hotelu Slovan. Výstavba obchodného domu PRIOR v Žiline s plochou 78 321 m2 sa uskutočnila podľa projektov architektov Ivana Matušíka a Fedora Minárika. Nedávno zosnulý Ivan Matušík dostal za projekt bratislavského OD PRIOR s hotelom Kyjev Cenu Dušana Jurkoviča. Stavba žilinského PRIORU začala 6. mája 1971, pričom dostala stavebné povolenie už v roku 1969. Vyžiadala si jeden z najväčších zásahov do pôvodnej zástavby Žiliny po roku 1945. Bolo asanovaných 21 domov v strede mesta, ktoré dlhé desaťročia vytvárali kolorit stredovekého i nového Kálova, Štôlne a Dolného valu. Obchodný dom otvorili 31. októbra 1975 ako druhý najväčší plnosortimentný obchodný dom na Slovensku. Kompletná výstavba však bola dokončená až v roku 1977, pretože okrem vlastného obchodu bolo treba postaviť v smere k hotelu Slovan i skladové priestory. Sklady mal PRIOR aj mimo obchodu, najmä v Považskom Chlmci. Pri stavbe PRIORU bola i rekonštrukcia toku potoka Všivák, čím sa Žilinčanom po prvý raz od roku 1926 naskytol pohľad na tento potok v kanáli v strede mesta. V pôvodnom pláne výstavby bola i rekonštrukcia celého vtedajšieho Námestia SNP, dnešného Andreja Hlinku, ktorá sa však neuskutočnila.

Dôvodom dlhého trvania výstavby, na ktorej sa podieľali i väzni, bol nielen tradičný nedostatok stavebného materiálu, ale najmä fakt, že okrem asanácií bolo potrebné nájsť obyvateľom zbúraných domov náhradné bývanie. Veľkým problémom bolo, že okrem bytov tu boli sídla organizácií a obchody. Z nich iste starším Žilinčanom ostali v pamäti najmä Mliečne lahôdky, ktoré všetci nazývali „mliečny bar“ s vynikajúcimi obloženými chlebíčkami, kakaom, smotanou a haruľou. Táto predajňa na prízemí domu pôvodného majiteľa Štefana Ďurčanského patrila podniku ZDROJ Žilina. Ešte aj dnes žijú v našom meste ľudia, ktorí bývali v týchto domoch a nostalgicky spomínajú na detstvo prežité v strede mesta a v spomínanom detskom parku.

Zabezpečenie náhradných bytov, ale i nových sídiel organizácií, trvalo dlhý čas. Mnohé obchody sa presťahovali na Bulvár a Hliny, napríklad Optika sa presťahovala na začiatok Bulváru na dnešnú ulicu Antona Bernoláka. Občania dostali byty najmä na Vlčinciach. Domy boli odstraňované postupne, ako posledné asanovali tri domy od námestia patriace pôvodne rodinám Hoffmannových a Ďurčanských. V nich počas výstavby PRIORU až do roku 1975 bývali stavbári a mali tu i kancelárie. Odstrelom domov 12. januára 1975 s použitím 121 kilogramov trhavín sa Žilinčanom ukázal celkový nerušený pohľad na novostavbu obchodného domu PRIOR. Na ich mieste bol pred PRIOROM vybudovaný park, v ktorom v roku 1994 bola umiestnená socha Andreja Hlinku. Park zrušili z dôvodu výstavby nového obchodného domu v roku 2010. Sochu Andreja Hlinku premiestnili pred budovu Považskej galérie.

Parkovisko pre návštevníkov obchodného domu PRIOR pôvodne plánovali vybudovať v priestore za Kostolom svätej Barbory v smere na dnešnú Ulicu Andreja Kmeťa. Dočasné parkovisko však vybudovali medzi ulicami Dolný val a J. M. Hurbana, keď zbúrali veľkú časť domov na ulici Štôlňa, čím sa vytvoril nový voľný priestor, Žilinčanmi nazývaný Priorové parkovisko. Tento priestor je od roku 2010 zastavaný iným obchodným domom.

Iste budú našich čitateľov zaujímať i niektoré málo známe informácie z výstavby OD PRIOR. Náklady na stavbu boli 76,3 milióna Kčs. Celkový obostavaný priestor bol 78 312 m2 s úžitkovou plochou 15 300 m2, pričom na predajnú plochu pripadlo 5727 m2, na skladovú plochu 3581 m2 a pomocnú plochu 5992 m2. Počítalo sa s 466 zamestnancami a ročným obratom 280 miliónov Kčs. V suteréne obchodného domu boli umiestnené strojovne a výmenníková stanica. Na prvom podlaží bola predajná plocha s veľkosťou 1588 m2 a sklady, na druhom predajná plocha s plochou 1998 m2, sklad, strojovňa vzduchotechniky, učebňa, závodný lekár a sociálne zariadenia. Tretie podlažie malo predajnú plochu 2141 m2, reštauráciu, snack-bar, jedáleň a kuchyňu. Na štvrtom podlaží bol centrálny sklad, administratíva, zasadačka, aranžérska a údržbárska dielňa. Na piatom podlaží bola strojovňa výťahov a vzduchotechniky. Jednotlivé podlažia sa prepojili výťahmi, eskalátormi, vnútorným a vonkajším únikovým schodiskom.

Začiatkom deväťdesiatych rokov kúpil žilinský PRIOR americký diskontný maloobchodný reťazec KMART Holding, zapísaný v slovenskom obchodnom registri 21. apríla 1992 ako KMART – PRIOR, a. s., neskôr premenovaný na KMART SR, a. s. Od 24. októbra 1996 mala spoločnosť obchodné meno TESCO STORES, čím sa stala súčasťou rovnomennej britskej globálnej spoločnosti, ktorá bývalý PRIOR vlastnila až do predaja súčasnému majiteľovi.

Záverom: výstavba obchodného domu a s tým spojené asanácie budov vyvolali v minulosti rôznorodé reakcie Žilinčanov i odbornej verejnosti. Aj súčasné reakcie na plány prestavby bývalého obchodného domu PRIOR, spojené i so zmenami jeho okolia a susedného parku, sa rôznia.

Autori: Mgr. Peter Štanský a Jozef Feiler