Mestská krytá plaváreň: Rozdiel medzi revíziami

Aktuálna revízia z 10:15, 26. júl 2022

MESTSKÁ KRYTÁ PLAVÁREŇ

Je prvou plavárňou s krytým päťdesiatmetrovým bazénom s olympijskými parametrami nielen na Slovensku, ale i v bývalom Československu. Postavili ju v roku 1963 podľa projektov Antona Cimmermanna (1930 – 1982), ktorý v tom čase pôsobil v žilinskom Stavoprojekte. Na projekte spolupracovala i jeho manželka Gabriela. Plaváreň bola plánované už od konca päťdesiatych rokov Krajským národným výborom v Žiline spolu s organizáciou telovýchovy. Spočiatku sa uvažovalo len o 25 metrovom bazéne, čo bolo v tých časoch obvyklé. Žilina po roku 1960 už nebola krajským mestom a hrozilo, že sa plaváreň vybuduje v Banskej Bystrici, kde bolo nové sídlo kraja. Napriek tomu sa podarilo dokončiť myšlienku viacerých Žilinčanov a vybudovať v tom čase celoštátne jedinečnú stavbu. Hlavným autorom myšlienky bol Ľudovít Dubnicay, ktorý sa stal i prvým riaditeľom plavárne. Plaváreň bola slávnostne otvorená v nedeľu 14. júla 1963 bez účasti verejnosti. Pre obyvateľov a plavcov ju sprístupnili na druhý deň. O obrovskom záujme najmä Žilinčanov svedčí to, že v pondelok 15. júla 1963 ju navštívilo 2500 návštevníkov! Bola to prvá krytá plaváreň modernej koncepcie na Slovensku. Jej vnútorné usporiadanie je racionálne funkcionalistické a priestor bazéna má typický odľahčený charakter architektúry nasledujúcich desaťročí. Šatne a kabíny návštevníkov sú vpravo od vstupu a rozdelené (muži – ženy) na prízemie a poschodie. Južná otvárateľná zasklená stena vedie na terasu a do areálu, kde sa predvídala výstavba vonkajších bazénov, ktorých výstavba sa uskutočnila až po roku 1990. Tieto dva otvorené päťdesiatmetrové bazény projektovali Stanislav Toman a Ladislav Levický. Krytá plaváreň má vlastný bazén s dĺžkou päťdesiatmetrov a šírkou dvadsať metrov. Má osem plaveckých dráh, jeden trojmetrový a dva jednometrové skokanské mostíky. Nad bazénom je tribúna na sedenie pre 700 – 800 divákov a kabína pre reportérov. V poschodových šatniach sú skrinky pre 300 žien a 300 mužov a aj hromadné šatne pre školy a kluby.

Na poschodí sa nachádza klubovňa a kancelárske miestnosti pre správu plavárne, rozhodcov a trénerov. Plaváreň má mohutné filtračné zariadenie na úpravu vody, kúrenie aj vzduchotechniku. Bazény sú vlastne dva nad sebou – horný je plavecký a dolný uzatvorený, do ktorého sa vypúšťa voda z horného, aby mohol byť vyčistený a potom sa zo spodného bazéna voda opäť vráti naspäť cez filtračné zariadenie. Tak sa dosiahne nielen dokonalé prečistenie vody, ale aj jej veľká úspora, ktorá by sa musela po každom vypustení znova dopĺňať z mestského vodovodu. Plaváreň bola pôvodne pod správou organizácie telovýchovy v Liptovskom Mikuláši, podobne ako krytá hala, po roku 1991 sa dostali obe do správy mesta, ktoré má krytú plaváreň i v súčasnosti v majetku. Mesto zabezpečilo po roku 1991 všetky opravy a rekonštrukcie plavárne až do súčasnosti.

Žilina má dlhoročné tradície organizovaného plávania. Už v lete roku 1930 vznikol v Žiline plavecký oddiel Československého klubu turistov. Súvisel s výstavbou šesťdesiatmetrov dlhej vojenskej plavárne na Strelnici.V Žiline vznikla Severoslovenská plavecká župa 6. 8. 1934. Osobitne sa konali majstrovstvá župy vo vodnom póle, pričom žilinské družstvá boli nepretržitými víťazmi. Po roku 1930 boli v meste dva plavecké oddiely, od roku 1939 plavecký oddiel prešiel pod krídla ŠK Žilina. Po roku 1945 pokračoval plavecký oddiel pod vedením Ladislava Bergera. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa v celulózke uskutočnila myšlienka vedúceho prevádzky Ing. Struharňanského prerobiť zimnú záhradu – skleník na plavecký bazén s rozmermi 6 × 13 m. Vznikol tu aj plavecký oddiel Tatran Celulózka. Impulzom do ďalších aktivít bolo najmä víťazstvo plaveckého klubu na majstrovstvách kraja v roku 1958 v Banskej Bystrici. To inšpirovalo myšlienku vybudovať v Žiline prvú päťdesiatmetrovú krytú plaváreň v Československu. Funkciu trénera prevzal už v roku 1960 E. Bratský a bola to vôbec prvá platená funkcia trénera. Plavci sa stali súčasťou telovýchovnej jednoty Lokomotíva Žilina. Kvalitatívna zmena nastala po 1. septembri 1964, kedy vznikla prvá plavecká trieda pri základnej škole na bývalej Konevovej ulici. Úspechy žilinských plavcov sa hneď prejavili na mnohých celoštátnych pretekoch. Trénermi boli J. Salamánek a J. Počinek. Po istom útlme sa situáciu podarilo stabilizovať až začiatkom osemdesiatych rokov vďaka pomoci MUDr. J. Hlaváča, ktorý bol v rokoch 1972 – 1982 členom celoštátneho predsedníctva zväzu plaveckých športov. Miesto plateného trénera prevzal G. Várnai a športové triedy mal na starosti T. Štefánik. Už v roku 1982 sa družstvá mužov aj žien dostali do Slovenskej národnej ligy.

Celková rekonštrukcia mestskej plavárne začala 1. septembra 1991 a skončila v roku 1996. V súčasnosti verejnosti i plaveckým oddielom slúžia okrem päťdesiatmetrového krytého bazéna dva vonkajšie bazény s tobogánom, sauna, masáže a reštaurácia. Na plavárni pôsobí Klub plaveckých športov Nereus, ktorý nadväzuje na úspešný plavecký oddiel Lokomotíva. Pod vedením kvalifikovaných trénerov sa klub zaradil medzi popredné kluby na Slovensku. Nereus má v zostave tri oddiely: plavecký, triatlonový a vodnopólový. Organizuje vlastné preteky „Žilinský malý triatlon“. Zrekonštruovaná plaváreň vytvorila základný predpoklad pre rozvoj plávania v Žiline vo všetkých formách. Aktivity bývalých úspešných plavcov viedli 14. júna 2000 k založeniu Plaveckého seniorského klubu. Jeho vedením bol poverený R. Hrmel. Sú v ňom desiatky plavcov, ktorí dosahujú úspechy na národnej aj medzinárodnej úrovni. Medzi úspešné športy v rámci plávania patrí aj plutvové plávanie, ktoré založilo Klub športového potápania Delfín v roku 1973. Oddiel trénoval pod vedením P. Karpiša. Skoky do vody začali svoju činnosť po roku 1964, keď sa ujal vedenia E. Wiesner. Trvala iba krátko a určitý rozvoj nastal až po roku 1974, keď namontovali špičkové skokanské mostíky, ktoré sa stali impulzom pre obnovenie činnosti. Družstvo ako jediné na Slovensku organizovalo už od roku 1971 aj vlastnú súťaž „Cena mesta Žilina“. Po odchode trénera E. Wiesnera v roku 1993 oddiel ukončil svoju činnosť.

Organizované plávanie v Žiline má 120 ročnú tradíciu, ktoré využívalo viaceré plavárne v meste. V súčasnosti má Žilina jedinečnú najstaršiu pädesiatmetovú krytú plaváreň v Československu, v súčasnosti by potrebovalo ďalšiu, minimálne dvadsaťpäťmetrovú plaváreň. Iné podobné mestá na Slovensku nás v tomto smere už predbehli.

Autori: Peter Štanský a Jozef Feiler