Žilinský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Aktuálna revízia z 11:36, 6. apríl 2013

Žilinský hrad

Vývoj Žiliny v 13. storočí

Donedávna sa predpokladalo, že v 13. storočí existovala Žilina ako usadlosť v blízkosti Kostolíka sv. Štefana-kráľa. Následne sa uvádzalo, že pred rokom 1312 začali sliezski kolonisti výstavbu mesta Žilina v priestore súčasného historického jadra. Dnes už vieme o tomto období povedať viac, a to na základe archeologických výskumov, ktoré v minulých rokoch realizoval najmä Jozef Moravčík, archeológ Považského múzea v Žiline.

Kostolík sv. Štefana kráľa mohol byť podľa najnovších interpretácií postavený približne v rokoch 1210 – 1225. V jeho tesnej blízkosti však archeologický výskum nepotvrdil existenciu žiadnej usadlosti. Archeológovia však prekúmali z obdobia 11. – 13. storočia lokality v priestore Šefranice, dva objekty v Závodí, ďalší pri Váhu v blízkosti železničnej stanice Žilina [1, s.10]. Osídlenie bolo aj na mieste súčasného historického jadra. Dokladá to nález objektu z 13. storočia priamo na Mariánskom námestí, ktorý bol zničený požiarom, nález časti dna hlineného hrnca z r. 1966 datovaný do 12. – 13. storočia a nález železnej strelky z šípu s tuľajkou datovanej do 11. – 13. storočia [2, s. 26].

Ak v týchto lokalitách existovali usadlosti rozptýleného charakteru, v ich geometrickom strede (vzdialenom 800 m – 2,3 km) mohol byť postavený osamelý kostolík obohnaný hradbou [1, s. 10]. Prvá zmienka o Žiline z roku 1208 pod názvom terra de Selinan teda mohla pomenúvať tieto usadlosti patriace jednému majiteľovi. Pred rokom 1235 Žilinu spolu s Tepličkou a Varínom vymenil jej vtedajší majiteľ – trenčiansky župan Jakub so svojimi bratmi za iné majetky zvolenského župana Detrika. Od tohto obdobia teda Žilina patrila Detrikovcom. Jakub za hrad a osadu Varín, Žilinu a Tepličku získal Oravský hrad a niekoľko dedín na Liptove. Žilina už vtedy musela byť viac ako len niekoľko roztratených osád s kostolíkom, aby bol obchod spravodlivý [3 a tiež 4, s. 19.]. Možno teda predpokladať, že tu vznikla aj jedna väčšia obec. Kde sa mohla nachádzať? Najpravdepodobnejšie tam, kde dnes stojí mestské jadro, pretože tu sa v 13. storočí nachádzal druhý žilinský kostol. Konkrétne sa nachádzal na mieste súčasného farského kostola. Možno už v 1. polovici 13. storočia tu stál malý kostol nezistených rozmerov, ktorého existenciu dokladajú kamenné články, nájdené pri archeologickom výskume [5].

Po roku 1250 však pravdepodobne začali stavať nový kostol (tzv. „stredný“). Bol 2 až 3-krát prestavovaný, čo pomáha určiť jeho vek. Vedel o ňom už Štefan Paška, autor prvých dejín Farského kostola. Mal pravouhlú svätyňu a polkruhovú apsidu a jeho základy boli objavené počas archeologického výskumu v roku 2001. Skúmali sa múry vytŕčajúce spod súčasnej stavby kostola a ich pôdorys je v súčasnosti vyznačený na dlažbe [5]. Je takmer isté, že v 2. polovici 13. storočia teda existovala na mieste historického jadra obec (možno trhová osada) s murovaným kostolom.

Ďalšia dôležitá písomná zmienka je z roku 1270. Dedina, spomínaná pod názvom Sylna bola z dôvodu majetkových sporov medzi šľachticmi vyplienená a kostol mohol byť značne poškodený, čo by zodpovedalo žiadanej sume 500 hrivien [3]. Poškodenie kostola J. Moravčík dokladá viacerými stavebnými fázami jeho výstavby [5]. Vtedy mohli začať v blízkosti dediny stavať hrad. Žilina stále patrila Detrikovcom, konkrétne komésovi Bitterovi, vnukovi Detrika a županovi Zvolenského komitátu.

Žilinský hrad

Historik Richard Marsina už dávnejšie vyslovil názor, že Žilinský hrad začali stavať pravdepodobne Detrikovci, resp. Bitter, aby sa opevnil a chránil Žilinu a svoje majetky pred podobnými útokmi [6, s. 37].

O vzniku Žilinského hradu možno vysloviť aj iné hypotézy, ktoré sa možno podarí objasniť archeologickým výskumom. Hrad mohol vznikať už skôr ako po roku 1270, keďže obec s kostolom sa zdá byť staršia. Tá mohla vznikať pri hrade. Ak vznikala v podhradí po roku 1250 (kedy pravdepodobne vznikol jej kostol), to by hrad datovalo do 1. polovice 13. storočia, snáď do obdobia po tatárskom vpáde (1241 – 1242). Vlasta Kristenová uvádza, že Žilinský hrad mohol plniť funkciu pohraničného strážneho územia, ktoré spravoval kráľovský úradník [7].

Vyslovená bola aj hypotéza, že Žilinský hrad vznikol ako opevnenie miestneho významu až v dobe, keď Matúš Čák Trenčiansky ovládal celú západnú polovicu Slovenska, pričom v bojoch proti Karolovi Róberotvi potreboval opevnené objekty [4, s. 25]. Dodajme, že na tieto akcie mohol využívať už stojaci hrad, keďže mu Žilina patrila až v rokoch 1302 – 1312.

Na prelome 13. a 14. storočia už vedľa hradu (ak vtedy stál) jestvovalo mesto s výsadami a hrad a kostol sa ocitli na jeho okraji. Hrad mohol plniť miestnu obrannú a ochrannú funkciu fortifikačného bodu, keďže Žilina v 14. storočí nemala murované opevnenie. Možno predpokladať, že Žilina vtedy mala určité opevnenie – pravdepodobne hlinené násypy, drevené palisády a vodné priekopy [12].

Najstaršia písomná zmienka o Žilinskom hrade pochádza z roku 1318. V listine panovník exkomunikoval kastelána Žilinského hradu menom Ján, ktorý bol verným služobníkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Richard Marsina stotožnil tohto Jána s neskorším žilinským richtárom Jánom Petzoldom [6, s. 42], keďže sa tu hovorí o Joannes de Zöldvar et Zelena (Ján z mesta Žilina a (hradu) Žilina). Ak to bol Ján Petzold, tak by to znamenalo, že tento človek „prezliekol kabát“, keďže v ďalšom období verne slúžil svojmu kráľovi Karolovi Róbertovi, za čo dostal dňa 27. septembra 1325 do dedičného prenájmu osadu Kásno nad Kysucou [6, s. 42]. Petzoldovci mohli byť bývalí nemeckí (sliezski) kolonisti s postavením nižšej šľachty, ktorí získali Žilinu - jej richtárstvo do dedičného vlastníctva a ďalej svoje majetky úspešne zväčšovali v priestore Kysúc. Následne sa hrad spomína v roku 1350 ako castrum Sylna a v roku 1357, kedy mu patrila obec Stráňavy. V roku 1384 sa uvádza, že akísi vzbúrenci sa snažili dobyť hrad Žilina [8, s. 131]. Z tohto roku tiež pochádza známa listina, v ktorej sa hovorí o hrade Žilina obohnanom hradbami, ktorý bol sídlom žilinského panstva, resp. stolice (Comitatus Zilinensis) [9].

Roku 1397 už bol hrad spustnutý a kráľ Žigmund ho daroval palatínovi Sudivojovi z Ostrorohu, aby ho opravil. Hrad existoval aj v r. 1454, kedy ho Žilinčanom „ukradol“ veľmož Václav Pongrác [10]. Preto panovník nariadil, aby bol hrad vrátený kráľovi [6, s. 37].

Dnes je už isté, že hrad sa nachádza hneď vedľa kostola. Jeho funkciu, rozsah i vek bude možné určiť až po ukončení archeologického výskumu. Nateraz možno len dedukovať vzťah hradu a okolitých objektov. Jedným z nich sú dve studne, ktoré sa údajne nachádzajú pod súčasnou stavbou Farského kostola. O studniach sa hovorí len v súvislosti s rekonštrukciou Farského kostola v 19. storočí. Studne mohli existovať v hradnom areáli medzi hradom a v tom čase stojacim „stredným“ kostolom. „Stredný“ kostol mohol mať stavebný i časový súvis s výstavbou hradu. Druhým objektom je súčasný farský kostol, ktorý vznikol na základoch spomínanej staršej stavby a jeho poloha sa s hradom nevylučuje, lebo sa predpokladá, že vznikol niekedy za vlády Anjouovcov, keď už hrad i mesto stáli. Popri hrade v Žiline však existoval aj hrad v Budatíne. Veže oboch stavieb iste boli bez problémov viditeľné. Budatínsky hrad, konkrétne jeho najstaršia časť – veža vznikla pravdepodobne v polovici 13. storočia. Mohla slúžiť ako sídlo - palác majiteľa [11]. Hrad tiež iste mal strážnu funkciu v blízkosti brodov riek Váh a Kysuca. Či neveľká vzdialenosť medzi oboma hradmi bola náhodná alebo zámerná, môže ukázať až ďalší výskum.

autor: Peter Šimko

[1] MORAVČÍK, J. – ŠKVARNOVÁ, M. – KRUŠINSKÝ, Š.: História Žiliny 2 - Kostol sv. Štefana-kráľa. Žilina : Edis, 2002. [2] MORAVČÍK, J.: Vývoj názorov na vznik mesta Žilina a výpoveď archeologických nálezov. In: Vlastivedný zborník Považia XXII. Žilina : Považské múzeum, 2004. [3] MORAVČÍK, J.: Ako vyzerala Žilina v čase prvej písomnej zmienky. In: Žilinský večerník, 7. 1. 2003, s. 14. [4] MARSINA, R.: Vznik a počiatky mesta Žilina. In: Žilina v minulosti a dnes (zost. KRISTENOVÁ, V.). Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963. [5] MORAVČÍK, J.: Farský kostol v Žiline, história siedmich storočí (II.). In: Žilinský večerník, 29. 1. 2002, s. 12. [6] MARSINA, R.: Žilina za vrcholného a neskorého feudalizmu. In: Žilina – dejiny a prítomnosť (zost. HALAJ, D. – MARSINA, R.) Martin : Osveta, 1975. [7] KRISTENOVÁ, V.: Počiatky mesta Žiliny a jeho vývoj v dobe feudalizmu. In: Vlastivedný zborník Žilinského kraja I., Martin: Osveta 1958, s.37. [8] ŠTANSKÝ, P. – PRIKRYL, Ľ. V.: Mesto Žilina. Žilina : RRA, 1997. [9] LOMBARDINI, A.: Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny. Turčiansky sv. Martin : Kníhtlačiarsky účastinný spolok, 1894.. [10] MORAVČÍK, J.: História a skutočnosť o Žilinskom hrade. In: Žilinský večerník, 25. 2. 2003, s. 19. [11] MORAVČÍK, J.: Budatínsky zámok. In: Žilinský večerník, 7. 1. 2004, s. 15 – 16. [12] MORAVČÍK, J.: Prečo sa Žilina nestala slobodným kráľovským mestom? In: Žilinské noviny, 21. 11. 2005.