Jozef Božetech Klemens: Rozdiel medzi revíziami

Aktuálna revízia z 18:03, 6. október 2009

J. B. Klemens – slovenský Leonardo da Vinci a Žilina

Mgr. Peter Štanský

Osudy mnohých významných Slovákov v našom meste sú známe, no napriek tomu možno rozširovať a dopĺňať naše vedomosti o nové, neznáme poznatky. Pri archívno-historickom skúmaní sme našli aj nové skutočnosti o pobyte jedného z najvýznamnejších osobností Slovenska v Žiline – Jozefa Božetecha Klemensa. O tomto maliarovi, sochárovi, staviteľovi, technikovi, vynálezcovi, archeologovi, prírodovedcovi a učiteľovi – preto je prirovnávaný k slávnemu učencovi z obdobia talianskej renesancie Leonardovi da Vincimu – vyšlo mnnoho vedeckých i populárnych článkov. Jeho osudmi sa zaoberal i žilinský historik A.Lombardini v Slovenských pohľadoch v roku 1888, i D.Halaj v Žilinskom večerníku 29.1.2008. Jeho životopis a dielo boli opísané i v Slovenských pohľadoch v roku 1925. Kto bol tento predstaviteľ kultúrneho a umeleckého života obdobia slovenskeho národneho obrodenia? Narodil sa v Liptovskom Mikuláši 8.3.1817, zomrel 17.1.1883 vo Viedni po nevydarenej operácii na obličkové kamene, kde ho aj pochovali na centrálnom cintoríne. V súčasnosti je údajne cintorín zlikvidovaný. Klemensov otec pochádzal zo sliezskeho Kladska – obce Frankenstein, matka bola z Tatier. Otec bol zručný remeselník, sedlár a výrobca kočov, po ktorom syn zdedil technické zručnosti, ktoré v štúdiu v Prahe zdokonalil. Už ako mladý prejavil výtvarný talent, maľoval obrazy na otcom vyrábane koče i kostolné obrazy. Na doporučenie viacerých českých osobností, ktoré videli jeho diela, odišiel do Prahy študovať na maliarsku akadémiu v roku 1837. Pôsobil tu do roku 1843, ale i potom sa do Prahy vracal. Na doporučenie správcu akadémie grófa Thuna vyučoval v mnohých šlachtických a meštianskych rodinách v Prahe kreslenie. Zoznámil sa s mnohými predstaviteľmi českého národneho obrodenia aako bol Palacký, Šafárik, Purkyne, Čelákovský a ďalšími. Spolu s nimi chcel založiť priemyselnú školu, čo však príchod revolúcie zabránil. Klemens sa zameral v Prahe na malovanie podobizní, i väčších obrazov. V roku 1842 založil atelier na výrobu fotografií – dagerotypie, čo uskutočnil len tri roky po tomto vynáleze vo Francúzsku. Žiaľ výrobu sa mu nepodarilo rozbehnúť. V roku 1843 sa vrátil na čas na Slovensko, kde sa venoval portretovaniu, ale i návrhu na zriadenie priemyselnej školy v Banskej Bystrici v roku 1846. V Liptovskom Jáne sa usiloval o výrobu zinkovej beloby z tamojšieho uhličitého prameňa. Potom sa vrátil do Prahy a študoval technické vedy na tamojšej polytechnike, kde potom v roku 1856 zložil skúšky z prírodných vied, ako i češtiny a nemčiny. Klemens sa tak stal kvalifikovaným učiteľom, diplomovaným staviteľom, maliarom a technikom. V roku 1848 sa oženil s mladou 17 ročnou šlachtičnou Adelou Kuglerovou, pochádzajúcou z Kolína nad Rýnom. Práve v čase svatby vypuklo povstanie a miesto svatby išli stavať barikády na pražských uliciach.V roku 1849sa vrátil na Liptov, maľoval množstvo kostolných obrazov i podobizní. Podľa jeho plánov postavili kostol v Liptovskom Bobrovci i s jeho obrazmi. V roku 1855 dostal ponuku vyučovať kreslenie v Belehrade na lýceu. I s rodinou odcestoval po Váhu a Dunaji do Budapešti na vlastnoručne zhotovenej plti a potom parníkom do Belehradu. Tu zhotovil i sochu – poprsie známeho srbskeho politika Kara Ďordeviča. Žiaľ, ochorel tu na zimnicu a preto sa v roku 1856 vrátil do Prahy, kde zložil spomínané skúšky. V roku 1856 prešiel do nášho mesta učiť na reálke. Na škole bol veľmi aktívny v práci s mládežou, povzbudzoval mládež ku vzdelávaniu, ktoré pre nich znamenalo lepšiu budúcnosť. I v Žiline sa prejavoval ako uvedomelý Slovák. V roku 1858 - 15. januára postihlo mesto zemetrasenie, ktoré Klemens opísal a poznatky publikoval v zahraničí. 15. augusta 1858 navštívil Žilinu Dionýz Štúr z Rížskeho geologického ústavu vo Viedni. Spolu s Klemensom uskutočnili geologický a botanický výskum Veľkého Rozsutca. V tomto čase realizoval viaceré maľby i v žilinských kostoloch. Podľa jeho plánov z roku 1866 uskutočnili opravu poškodeného farského kostola, práce dokončili v roku 1869. Vo farskom kostole Najsvätejšej Trojice má 3 obrazy, v sirotárskom Kostole sv. Pavla jeden obraz. V meste bol Klemens veľmi aktívny, pomáhal pri stavbách mesta ( studne, pivovar ) Stal sa váženým očanom mesta a za mnohé zásluhy ho v roku 1860 menovali za mešťana - v literatúre sa chybne uvádza, že bol čestným občanom. 6.-7.júna 1861 sa zúčastnil memorandového zhromaždenia v Martine, čo sa stretlo s nesúhlasom niektorých Žilinčanov, obvinením z panslavizmu a dokonca poškodením jeho domu atramentom. Klemens po zrušení reálky v roku 1863 odišiel zo Žiliny do Banskej Bystrice učiť na tamojšie katolícke gymnázium a keďže neovládal maďarčinu, učil potom na tamojšom evanjelickom lýceu kreslenie. V roku 1868 po smrti manželky sa oženil s Antóniou Riznerovou z Kláštora pod Znievom.

V našom archívno-historickom výskume sme sa zamerali i na zatial nedoriešený problém, kde Klemens v Žiline býval. Lombardini píše, že Klemens vlastnil v meste dom, ktorý po odchode predal žilinskemu učiteľovi katolíckej ľudovej školy Jozefovi Záhumenskemu. Vďaka písomnostiam žilinského archívu sme zistili, že uvedený dom sa nachádzal na vtedajšej Bočnej uličke – Platea lateralis, čo je dnes Vurumová ulica č. 5. Tento dom ( pôvodne pred rokom 1849 to boli dva samostatné stredoveké domy) patril zemianskej rodine Klobuckých, v roku 1849 tu bývala vdova Antona Klobuckého a 4 osoby. Rodine Klemensových sa tu narodili dve deti – synovia Vladimír v roku 1857 a syn Bohuslav Peter v roku 1859. Spolu mali 6 detí – 4 synov a dve dievčatá. Dom v čase jeho pobytu mal renesančnú pivnicu, dve izby a komoru. Po odchode Klemensovcov kúpil dom Jozef Záhumenský, postupne ho vlastnili jeho potomkovia Ján, Štefan, Mária a Edita, ktoré ho potom v roku 1908 predali za 27 900 korún Markusovi Linsenbergerovi s manželkou Margitou, rod. Drexlerovou. Markus bol obchodník, ktorý tu mal obchod, v roku 1931 spolu s Arpádom a Hugom Linsenbergerom. V roku 1940 bol na dom a obchod menovaný národný správca, ale dom nebol arizovaný a prešiel v roku 1949 na dedičov Helenu Quitnerovú a Rudolfa Kleina. V roku 1961 ho zoštátnili. Tento prízemný dom ešte v roku 1928 chcel Markus Linsenberger nadstaviť o jedno poschodie podľa pekného projektu vtedy v Žiline začínajúceho architekta z Moravskej Ostravy Jozefa Zweigenthálera, ale nadstavbu domu mesto nepovolilo. Dôvodom bolo úsilie mesta rozšíriť ulicu a demolovať časti niektorých domov najmä zo začiatku ulice. To sa však doposiaľ neuskutočnilo. V dome bol pred rokom 1990 obchod s potravinami, renesančná pivnica bola zasypaná. Do domu boli dva vstupy z ulice a zadný vstup od hotela Reich – reštaurácie Dukla. Pamiatkársky prieskum potvrdil, že dom bol tvorili pôvodne dva úzske samostatné domy, nadzemné podlažie bolo renesančné zo 16. storočia, časť domu bola baroková z 18.storočia a z polovice 19. storočia bola klasicistická prestavba. Stavebné degradačné úpravy boli z 20. storočia. Dom prešiel nedávno veľkou rekonštrukciou, bola obnovená a sprístupnená zasypaná renesančná pivnica a obnovené nadzemné časti a dvor pre potreby reštaurácie a pizerie. Bolo by potrebné dať na dom pamätnú tabuľu na počesť pôsobenia J.B.Klemensa v Žiline a diela, ktoré vytvoril nielen v meste, ale i na Slovensku.

Autor: Mgr. Peter Štanský

Jozef Božetech Klemens

Výročia významných osobností žilinského regiónu

Bol maliarom, sochárom, staviteľom, geológom a botanikom, vynálezcom, pedagógom, publicistom, členom Prírodovednej spoločnosti v Budapešti a dopisujúcim členom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni – Jozef Božetech Klemens. Dňa 17. januára sme si pripomenuli 125. výročie jeho narodenia.

Pochádza z Liptovského Mikuláša, kde sa narodil 8. marca 1817 v rodine sedlára. Pôvodne sa vyučil za knihára, ale láska k maľovaniu ho priviedla roku 1837 do Prahy. Tam študoval až do r. 1845 na maliarskej akadémii a súčasne aj prírodné vedy, geológiu, chémiu a botaniku. Zaujímala ho tiež fyzika, archeológia, staviteľstvo a fotografovanie. Hospodárske a kultúrne povznesenie Slovenska mu už v tom čase mimoriadne ležalo na srdci. Po návrate z Prahy pôsobil vo svojom rodisku, potom na kniežacom lýceu v Belehrade (1853). V r. 1856 sa vrátil na Slovensko a prijal miesto profesora kreslenia na žilinskom gymnáziu.

V druhej polovici januára 1858 postihlo oblasť Žiliny zemetrasenie. Klemens uplatniac svoje vedomosti z geológie uskutočnil rozsiahle pozorovania a na ich základe lokalizoval epicentrum zemetrasenia asi 20 km východne od Žiliny. Výsledky svojich výskumov oznámil viacerým zahraničným akadémiam, za čo sa mu dostalo uznania vo vedeckom svete. Počas svojho účinkovania na žilinskom gymnáziu pôsobil na tunajšiu mládež v národnom duchu a povzbudzoval ju k usilovnosti. Namaľoval tu tiež niekoľko portrétov a oltárnych obrazov. V žilinských kostoloch sú umiestnené tieto:

Vo farskom kostole:

– Hlavný oltár Najsvätejšej trojice z r. 1697 zdobí Klemensov obraz z r. 1870

- Ľavý bočný oltár – obraz Panny Márie-Immaculaty

- Pravý bočný oltár – obraz Ukrižovanie

V niekdajšom jezuitskom kostole na Mariánskom námestí:

– Hlavný oltár – obraz sv. Pavla apoštola

J. B. Klemens si v Žiline získal veľkú vážnosť. Za mnohé bezplatné služby v prospech mesta bol r. 1860 menovaný žilinským mešťanom.

Po dočasnom zrušení gymnázia v Žiline v roku 1863 odišiel Klemens na gymnázium do Banskej Bystrice, kde vyučoval kreslenie a prírodné vedy takmer 15 rokov. Popri práci v škole preskúmal okolie B. Bystrice po stránke geologickej. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867, kedy sa na gymnáziu nesmelo učiť v národnom jazyku, dovolili mu vyučovať iba kreslenie. Počas pôsobenia v B. Bystrici namaľoval viaceré rozmerné plátna s náboženskou tematikou, ktoré sa dostali do kostolov v rôznych obciach a mestách na Slovensku. Do výslužby odišiel v roku 1878. Zomrel vo Viedni po operácii 17. januára 1883.

V slovenskom výtvarnom živote patril J. B. Klemens spolu s P. M. Bohúňom k ústredným postavám nášho národného obrodenia. Jeho umelecký význam spočíva najmä v maľbe podobizní. Je predstaviteľom reprezentatívneho portrétu cíteného zvyčajne v monumentalizujúcich formách. Zo slovenských národovcov najzdarilejšie sú podobizne M. M. Hodžu (1846), Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého, prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa (1871) a ďalších, medzi ktorými nechýbali ani také významné postavy slovenského národného a kultúrneho života ako Andrej Sládkovič (1872), Ľudovít Štúr (1873), Karol Kuzmány, Štefan Závodník a ďalší.

Nepriaznivé životné podmienky nedovoľovali však Klemensovi naplno rozvinúť maliarsky talent v oblasti portrétu, kde dosiahol najlepšie výsledky. Starosti o holú existenciu značne oslabili jeho tvorivú energiu, čo sa prejavuje v konvenčnom podaní neskorších portrétov robených na objednávku a tiež na oltárnych obrazoch. Iba vo svojich krajinkách vedel uplatniť skúsenosti a osobnú radosť z tvorby (napr. práce Vývrat, Štúdia listnatého stromu a pod.). To však nijako neznižuje význam a hodnotu vrcholných Klemensových diel, ktoré sa stali súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva národnoobrodeneckého obdobia.

-dj-

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 5, strana 11, dňa 29. 1. 2008, ročník XVII.

Jozef Božetech Klemens

Jozef Božetech Klemens v Žiline pôsobil skoro sedem rokov (1856 – 1863), kde pracoval ako profesor na žilinskej reálke. Okrem vyučovania technického kreslenia, maľoval obrazy, zaoberal sa geológiou, botanikou a pracoval na niekoľkých technických vynálezoch. Svoju všestrannú pripravenosť dokázal aj pri zemetrasení, ktoré postihlo Žilinu 15. januára 1858. Na základe jeho odborných pozorovaní sa podarilo jednoznačne lokalizovať epicentrum zemetrasenia do oblasti na východ od mesta. Za presné správy o zemetrasení v Žiline a blízkom okolí ho vymenovali za dopisujúceho člena Viedenského štátneho geologického ústavu. Riaditeľom tohto ústavu bol významný slovenský geológ Dionýz Štúr, ktorý prišiel v auguste 1858 do Žiliny a spolu s Klemensom robili geologický a botanický výskum Veľkého Rozsutca. Na Klemensovu počesť nemecký geológ Grunow pomenoval dve skameneliny jeho menom.

Klemens urobil pre Žilinu veľa užitočnej práce. Podľa jeho návrhov postavili v meste pivovar a vybudovali mestskú studňu. Zhotovil aj plány na opravu farského kostola, postihnutého požiarom v roku 1848. Keďže za uvedené zásluhy neprijal od mesta žiadnu finančnú odmenu, udelil mu magistrát mesta, na čele s richtárom Františkom Geromettom, v roku 1860 všetky práva mešťana (dnešné čestné občianstvo). J. B. Klemens patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej a pre svoje silné národné cítenie zažil však v Žiline aj nepríjemné chvíle, najmä pre účasť na memorandovom zhromaždení, ktoré sa konalo v Turčianskom Sv. Martine 6. júna 1861. V Žiline Klemens pracoval aj na vynáleze tlačiarenského stroja „samotlač“ - jeho návrhy mohli vidieť dokonca návštevníci na svetovej výstave v roku 1862 v Londýne. Jeho najväčším nerealizovaným vynálezom bol však podrobný plán motora, ktorý nazval „žiaroruch“. Išlo o zostrojenie parného stroja, založeného na princípe pohonu teplým vzduchom, alebo teplou vodnou parou. Aj tento, podobne ako viaceré predchádzajúce vynálezy, stroskotal pre nedostatok finančných prostriedkov potrebných na zhotovenie prototypu. Keď v roku 1863 zatvorili v Žiline reálku, prijal miesto na gymnáziu v Banskej Bystrici. Jozef Božetech Klemens namaľoval v Žiline päť obrazov. Obraz Panny Márie, Ukrižovania, Svätej Anny a Najsvätejšej Trojice v Farskom kostole v Žiline a Obraz sv. Pavla na oltári v Kostole Obrátenia sv. Pavla.