Trolejbusy od minulosti po súčastnosť: Rozdiel medzi revíziami
(Nová stránka: TROLEJBUSY OD MINULOSTI PO SÚČASNOSŤ Vývoj mestskej hromadnej dopravy nastal až s priemyselnou revolúciou v polovici 19. storočia. V tom čase sa rozšírili fiakre a konské...) |
|||
(Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa.) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
− | |||
− | |||
Vývoj mestskej hromadnej dopravy nastal až s priemyselnou revolúciou v polovici 19. storočia. V tom čase sa rozšírili fiakre a konské omnibusy. Neskoršie do ulíc prenikol parný a potom benzínový automobil. Ťažisko dopravy sa však prenieslo na koľajové dopravné prostriedky. Najskôr to bola konská železnica, potom parné a benzínové prostriedky, ako predchodcovia električiek. Svoje miesto vo vývoji mestskej dopravy majú aj autobusy a trolejbusy. O tých posledných, ktoré sú už desať rokov súčasťou nášho mesta, by som napísal podrobnejšie. | Vývoj mestskej hromadnej dopravy nastal až s priemyselnou revolúciou v polovici 19. storočia. V tom čase sa rozšírili fiakre a konské omnibusy. Neskoršie do ulíc prenikol parný a potom benzínový automobil. Ťažisko dopravy sa však prenieslo na koľajové dopravné prostriedky. Najskôr to bola konská železnica, potom parné a benzínové prostriedky, ako predchodcovia električiek. Svoje miesto vo vývoji mestskej dopravy majú aj autobusy a trolejbusy. O tých posledných, ktoré sú už desať rokov súčasťou nášho mesta, by som napísal podrobnejšie. | ||
− | Vláčik bez komína a hluku | + | == Vláčik bez komína a hluku == |
Všetko sa to začalo pánom Wernerom Siemensom, členom berlínskej akadémie a vynálezcom v odbore elektrotechniky, ktorý prvý na svete predviedol 29. apríla 1882 trolejbus. Bolo to len tri roky potom, keď na Berlínskej priemyselnej výstave návštevníci obdivovali malý vláčik ťahaný vtedy nepochopiteľne jednoduchou lokomotívou bez komína, hluku a dymu. Aj prvý trolejbus bol veľmi jednoduchý, bol to vlastne kočiar na elektrický pohon. Na pravidelnú trolejbusovú dopravu si však svet musel počkať až na prelom storočia, keď trolejbusy začali premávať vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku, ale aj u nás. Prvá trolejbusová premávka začala vo Vincennes pri Paríži a po nej nasledovali ďalšie dve linky v bývalom Sasku. U nás vyšiel prvý trolejbus na linke Poprad - Starý Smokovec 1. júna 1904. V susednom Česku začala prvá premávka neskoršie 16. júla 1907 na linke České Velenice - Gmünd, nasledovali České Budějovice (1909) a Praha (1936). | Všetko sa to začalo pánom Wernerom Siemensom, členom berlínskej akadémie a vynálezcom v odbore elektrotechniky, ktorý prvý na svete predviedol 29. apríla 1882 trolejbus. Bolo to len tri roky potom, keď na Berlínskej priemyselnej výstave návštevníci obdivovali malý vláčik ťahaný vtedy nepochopiteľne jednoduchou lokomotívou bez komína, hluku a dymu. Aj prvý trolejbus bol veľmi jednoduchý, bol to vlastne kočiar na elektrický pohon. Na pravidelnú trolejbusovú dopravu si však svet musel počkať až na prelom storočia, keď trolejbusy začali premávať vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku, ale aj u nás. Prvá trolejbusová premávka začala vo Vincennes pri Paríži a po nej nasledovali ďalšie dve linky v bývalom Sasku. U nás vyšiel prvý trolejbus na linke Poprad - Starý Smokovec 1. júna 1904. V susednom Česku začala prvá premávka neskoršie 16. júla 1907 na linke České Velenice - Gmünd, nasledovali České Budějovice (1909) a Praha (1936). | ||
Riadok 11: | Riadok 9: | ||
Prudký rozvoj v trolejbusovej doprave nastal hlavne medzi dvoma svetovými vojnami. Po vylepšení technických parametrov získavali trolejbusy prednosť pred električkami, hlavne v nižších investičných nákladoch. Oproti autobusom dosahovali elektrické motory trolejbusov vyššie výkony, odstránila sa hlučnosť a najmä zápach z výfukových plynov. Na čele rozvoja v tom čase bolo Anglicko a USA. V Anglicku v roku 1935 vybudovali trolejbusovú dopravu v 30 mestách. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny bolo v Anglicku v prevádzke 3000 trolejbusov a v USA 2000. V bývalom Sovietskom zväze začali trolejbusovú dopravu budovať od roku 1933 v Moskve a neskoršie sa rýchlo rozširovala do ďalších významných miest. | Prudký rozvoj v trolejbusovej doprave nastal hlavne medzi dvoma svetovými vojnami. Po vylepšení technických parametrov získavali trolejbusy prednosť pred električkami, hlavne v nižších investičných nákladoch. Oproti autobusom dosahovali elektrické motory trolejbusov vyššie výkony, odstránila sa hlučnosť a najmä zápach z výfukových plynov. Na čele rozvoja v tom čase bolo Anglicko a USA. V Anglicku v roku 1935 vybudovali trolejbusovú dopravu v 30 mestách. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny bolo v Anglicku v prevádzke 3000 trolejbusov a v USA 2000. V bývalom Sovietskom zväze začali trolejbusovú dopravu budovať od roku 1933 v Moskve a neskoršie sa rýchlo rozširovala do ďalších významných miest. | ||
− | Ekologicky nevhodný autobus | + | == Ekologicky nevhodný autobus == |
Počas prvej Slovenskej republiky v roku 1941 bola obnovená trolejbusová doprava v Bratislave na úseku Búdková cesta - Koliba. Ďalšie mesto kde bola vybudovaná trolejbusová doprava bol Prešov (1962). V ostatných mestách Slovenska s výnimkou Košíc, kde bola električková doprava, bola mestská hromadná doprava zanedbaná. Nestačila sa prispôsobovať prudkému rozvoju miest a rastu obyvateľstva. Bola zabezpečovaná najjednoduchším spôsobom, ekologicky nevhodnou autobusovou dopravou. V susednom Česku sa vyvíjala trolejbusová doprava priaznivejším smerom. Prudký rozvoj nastal hneď po druhej svetovej vojne, keď vybudovali trolejbusovú dopravu okrem Prahy, Plzne a Zlína v Moste (1946), Litvínove (1946), opäť v Českých Budějoviciach (1948), Jihlave (1948), Hradci Králové (1949), Brne (1949), Pardubiciach (1954), Děčíne (1950), Mariánskych Lázňach (1952), Tepliciach (1952) Ostrave (1952) a v Opave (1952). Z tohto obdobia spoločného štátu sa vybudovala trolejbusová doprava na Slovensku len v jedinom meste, a to v Prešove. | Počas prvej Slovenskej republiky v roku 1941 bola obnovená trolejbusová doprava v Bratislave na úseku Búdková cesta - Koliba. Ďalšie mesto kde bola vybudovaná trolejbusová doprava bol Prešov (1962). V ostatných mestách Slovenska s výnimkou Košíc, kde bola električková doprava, bola mestská hromadná doprava zanedbaná. Nestačila sa prispôsobovať prudkému rozvoju miest a rastu obyvateľstva. Bola zabezpečovaná najjednoduchším spôsobom, ekologicky nevhodnou autobusovou dopravou. V susednom Česku sa vyvíjala trolejbusová doprava priaznivejším smerom. Prudký rozvoj nastal hneď po druhej svetovej vojne, keď vybudovali trolejbusovú dopravu okrem Prahy, Plzne a Zlína v Moste (1946), Litvínove (1946), opäť v Českých Budějoviciach (1948), Jihlave (1948), Hradci Králové (1949), Brne (1949), Pardubiciach (1954), Děčíne (1950), Mariánskych Lázňach (1952), Tepliciach (1952) Ostrave (1952) a v Opave (1952). Z tohto obdobia spoločného štátu sa vybudovala trolejbusová doprava na Slovensku len v jedinom meste, a to v Prešove. | ||
Riadok 21: | Riadok 19: | ||
Význam trolejbusovej dopravy sa zvýšil aj po zavedení tyristorovej regulácie výkonu oproti odporovej, čím dochádza k úspore elektrickej energie, ako aj po zavedení ekologicky čistých kremíkových usmerňovačov v trakčných meniarňach namiesto zdraviu škodlivých ortuťových usmerňovačov. | Význam trolejbusovej dopravy sa zvýšil aj po zavedení tyristorovej regulácie výkonu oproti odporovej, čím dochádza k úspore elektrickej energie, ako aj po zavedení ekologicky čistých kremíkových usmerňovačov v trakčných meniarňach namiesto zdraviu škodlivých ortuťových usmerňovačov. | ||
− | Žltozelené trolejbusy v Žiline | + | == Žltozelené trolejbusy v Žiline == |
Žilina sa dlhé roky usilovala o vybudovanie trolejbusovej dopravy. Z rôznych príčin sa jej to nepodarilo uskutočniť. Dávny sen Žilinčanov sa začal pomaly meniť na skutočnosť až po zmene politickej situácie, keď demokraticky zvolení zástupcovia nášho mesta rozhodli o výstavbe trolejbusovej dopravy. Po dlhých rokoch rozhodovali slobodne v prospech mesta a jeho občanov, bez predchádzajúcich súhlasov krajských a iných straníckych orgánov v Banskej Bystrici a Bratislave, ktoré o naše mesto nemali veľký záujem. Bol obnovený Dopravný podnik mesta Žiliny po rokoch činnosti 1949 - 1962. V máji 1992 sa začalo budovať nové trolejbusové depo, súbežne začali práce na dvoch meniarňach. Po náročných rekonštrukciách komunikácií, vybudovaní trakčného systému, budovy dopravného podniku a vozidlového parku, bola prvá etapa ukončená. Významný deň, ktorý sa zapísal do histórie mesta Žiliny nadišiel 17. novembra 1994, keď začala trolejbusová doprava slúžiť občanom a návštevníkom mesta. Po uliciach Žiliny z centra na sídlisko Vlčince začali premávať žltozelené trolejbusy od výrobcu Škoda v Ostrove nad Ohří. Len po dvoch rokoch od začiatku výstavby sa aj Žilina zaradila medzi päť popredných miest Slovenska, po Bratislave, Prešove, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré majú trolejbusovú dopravu. Zatiaľ čo v týchto mestách sa dopravný systém budoval zo štátneho rozpočtu, Žilina si musela vybudovať nový dopravný systém prevažne z vlastných prostriedkov. | Žilina sa dlhé roky usilovala o vybudovanie trolejbusovej dopravy. Z rôznych príčin sa jej to nepodarilo uskutočniť. Dávny sen Žilinčanov sa začal pomaly meniť na skutočnosť až po zmene politickej situácie, keď demokraticky zvolení zástupcovia nášho mesta rozhodli o výstavbe trolejbusovej dopravy. Po dlhých rokoch rozhodovali slobodne v prospech mesta a jeho občanov, bez predchádzajúcich súhlasov krajských a iných straníckych orgánov v Banskej Bystrici a Bratislave, ktoré o naše mesto nemali veľký záujem. Bol obnovený Dopravný podnik mesta Žiliny po rokoch činnosti 1949 - 1962. V máji 1992 sa začalo budovať nové trolejbusové depo, súbežne začali práce na dvoch meniarňach. Po náročných rekonštrukciách komunikácií, vybudovaní trakčného systému, budovy dopravného podniku a vozidlového parku, bola prvá etapa ukončená. Významný deň, ktorý sa zapísal do histórie mesta Žiliny nadišiel 17. novembra 1994, keď začala trolejbusová doprava slúžiť občanom a návštevníkom mesta. Po uliciach Žiliny z centra na sídlisko Vlčince začali premávať žltozelené trolejbusy od výrobcu Škoda v Ostrove nad Ohří. Len po dvoch rokoch od začiatku výstavby sa aj Žilina zaradila medzi päť popredných miest Slovenska, po Bratislave, Prešove, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré majú trolejbusovú dopravu. Zatiaľ čo v týchto mestách sa dopravný systém budoval zo štátneho rozpočtu, Žilina si musela vybudovať nový dopravný systém prevažne z vlastných prostriedkov. | ||
Riadok 33: | Riadok 31: | ||
Autobusová doprava bude ponechaná ako doplnková tam, kde nie je ekonomické budovať trolejbusovú dopravu. Ani na tento druh dopravy DPMŽ nezabudol a v posledných rokoch modernizoval dopravný park novými autobusmi Karosa a pred pár mesiacmi tromi nízkopodlažnými autobusmi. | Autobusová doprava bude ponechaná ako doplnková tam, kde nie je ekonomické budovať trolejbusovú dopravu. Ani na tento druh dopravy DPMŽ nezabudol a v posledných rokoch modernizoval dopravný park novými autobusmi Karosa a pred pár mesiacmi tromi nízkopodlažnými autobusmi. | ||
− | Neboli sme poslední | + | == Neboli sme poslední == |
Dnes, po desiatich rokoch prevádzky trolejbusovej dopravy si už nekladieme otázku, aký dopravný systém vybudovať. Pamätníkom netreba pripomínať zlý stav životného prostredia na území mesta koncom osemdesiatych rokov a zanedbanú mestskú hromadnú dopravu plnú dymiacich Ikarusov. Život potvrdil, že rozhodnutie primátora mesta a MZ o vybudovaní nového dopravného systému bolo správne, aj napriek nežičlivosti jednotlivcov a skupín zaradených v niektorých politických stranách. Vybudovaním trolejbusovej dopravy Žilina získala moderný dopravný systém a zaradila sa medzi významné európske mestá. Dnes je vo svete 354 miest, v ktorých premávajú trolejbusy. Jazdia takmer na všetkých kontinentoch, v Európe ich stretneme nielen v krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v Taliansku, Grécku, Francúzsku, Švajčiarsku a v obmedzenom množstve aj v ďalších krajinách západnej Európy. | Dnes, po desiatich rokoch prevádzky trolejbusovej dopravy si už nekladieme otázku, aký dopravný systém vybudovať. Pamätníkom netreba pripomínať zlý stav životného prostredia na území mesta koncom osemdesiatych rokov a zanedbanú mestskú hromadnú dopravu plnú dymiacich Ikarusov. Život potvrdil, že rozhodnutie primátora mesta a MZ o vybudovaní nového dopravného systému bolo správne, aj napriek nežičlivosti jednotlivcov a skupín zaradených v niektorých politických stranách. Vybudovaním trolejbusovej dopravy Žilina získala moderný dopravný systém a zaradila sa medzi významné európske mestá. Dnes je vo svete 354 miest, v ktorých premávajú trolejbusy. Jazdia takmer na všetkých kontinentoch, v Európe ich stretneme nielen v krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v Taliansku, Grécku, Francúzsku, Švajčiarsku a v obmedzenom množstve aj v ďalších krajinách západnej Európy. |
Aktuálna revízia z 21:06, 10. marec 2007
Vývoj mestskej hromadnej dopravy nastal až s priemyselnou revolúciou v polovici 19. storočia. V tom čase sa rozšírili fiakre a konské omnibusy. Neskoršie do ulíc prenikol parný a potom benzínový automobil. Ťažisko dopravy sa však prenieslo na koľajové dopravné prostriedky. Najskôr to bola konská železnica, potom parné a benzínové prostriedky, ako predchodcovia električiek. Svoje miesto vo vývoji mestskej dopravy majú aj autobusy a trolejbusy. O tých posledných, ktoré sú už desať rokov súčasťou nášho mesta, by som napísal podrobnejšie.
Obsah
Vláčik bez komína a hluku
Všetko sa to začalo pánom Wernerom Siemensom, členom berlínskej akadémie a vynálezcom v odbore elektrotechniky, ktorý prvý na svete predviedol 29. apríla 1882 trolejbus. Bolo to len tri roky potom, keď na Berlínskej priemyselnej výstave návštevníci obdivovali malý vláčik ťahaný vtedy nepochopiteľne jednoduchou lokomotívou bez komína, hluku a dymu. Aj prvý trolejbus bol veľmi jednoduchý, bol to vlastne kočiar na elektrický pohon. Na pravidelnú trolejbusovú dopravu si však svet musel počkať až na prelom storočia, keď trolejbusy začali premávať vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku, Rakúsku, ale aj u nás. Prvá trolejbusová premávka začala vo Vincennes pri Paríži a po nej nasledovali ďalšie dve linky v bývalom Sasku. U nás vyšiel prvý trolejbus na linke Poprad - Starý Smokovec 1. júna 1904. V susednom Česku začala prvá premávka neskoršie 16. júla 1907 na linke České Velenice - Gmünd, nasledovali České Budějovice (1909) a Praha (1936).
Trolejbusy, ale aj autobusy, sa dlho nemohli presadiť v mestskej hromadnej doprave. Problémom bola najmä hrboľatá dlažba ciest, ale aj technické ťažkosti s trakčným vedením a nevhodnými zberačmi elektrického prúdu. Výraznejšie sa rozšírili až od roku 1910, keď boli kolesá s gumovými obručami nahradené kolesami s pneumatikami. Zmenila sa, samozrejme, aj konštrukcia vozidiel, od prvých elektrických kočiarov až ku skriňovým tvarom.
Prudký rozvoj v trolejbusovej doprave nastal hlavne medzi dvoma svetovými vojnami. Po vylepšení technických parametrov získavali trolejbusy prednosť pred električkami, hlavne v nižších investičných nákladoch. Oproti autobusom dosahovali elektrické motory trolejbusov vyššie výkony, odstránila sa hlučnosť a najmä zápach z výfukových plynov. Na čele rozvoja v tom čase bolo Anglicko a USA. V Anglicku v roku 1935 vybudovali trolejbusovú dopravu v 30 mestách. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny bolo v Anglicku v prevádzke 3000 trolejbusov a v USA 2000. V bývalom Sovietskom zväze začali trolejbusovú dopravu budovať od roku 1933 v Moskve a neskoršie sa rýchlo rozširovala do ďalších významných miest.
Ekologicky nevhodný autobus
Počas prvej Slovenskej republiky v roku 1941 bola obnovená trolejbusová doprava v Bratislave na úseku Búdková cesta - Koliba. Ďalšie mesto kde bola vybudovaná trolejbusová doprava bol Prešov (1962). V ostatných mestách Slovenska s výnimkou Košíc, kde bola električková doprava, bola mestská hromadná doprava zanedbaná. Nestačila sa prispôsobovať prudkému rozvoju miest a rastu obyvateľstva. Bola zabezpečovaná najjednoduchším spôsobom, ekologicky nevhodnou autobusovou dopravou. V susednom Česku sa vyvíjala trolejbusová doprava priaznivejším smerom. Prudký rozvoj nastal hneď po druhej svetovej vojne, keď vybudovali trolejbusovú dopravu okrem Prahy, Plzne a Zlína v Moste (1946), Litvínove (1946), opäť v Českých Budějoviciach (1948), Jihlave (1948), Hradci Králové (1949), Brne (1949), Pardubiciach (1954), Děčíne (1950), Mariánskych Lázňach (1952), Tepliciach (1952) Ostrave (1952) a v Opave (1952). Z tohto obdobia spoločného štátu sa vybudovala trolejbusová doprava na Slovensku len v jedinom meste, a to v Prešove.
Po úspešnom rozvoji trolejbusovej dopravy nastáva v šesťdesiatych rokoch stagnácia. Príčinou je prudký rozvoj automobilovej dopravy, dostatok pohonných hmôt a prestavba komunikačných sietí, ktoré sa prispôsobovali automobilovej doprave. Vlna likvidácie trolejbusovej dopravy prešla celým svetom. Výnimkou zostali vo Švajčiarsku, Portugalsku, Grécku a v krajinách s nižším rozvojom automobilovej dopravy. Zrušenie trolejbusovej dopravy postihlo aj niekoľko miest v Česku a ešte aj v roku 1970 rozhodnutím ministerstva dopravy o zásadách rozvoja mestskej hromadnej dopravy sa počítalo s postupnou likvidáciou trolejbusovej dopravy. V tom čase boli aj vážne úvahy o zastavení výroby trolejbusov Škoda v Ostrove nad Ohří, hoci to boli významné výrobky na export.
Prudký rozvoj automobilovej dopravy bol spomalený v súvislosti so známou ropnou krízou v osemdesiatych rokoch. V tomto období sa hľadalo riešenie na zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy nielen pre mestá strednej veľkosti, ale aj z dôvodu stále zhoršujúceho sa životného prostredia. V tejto súťaži jednoznačne vyhrala trolejbusová doprava, ktorá je ekologicky najčistejší dopravný systém, bez výfukových plynov, nezaťažuje okolie hlukom, minimálne znečisťuje vozovku. Nezanedbateľné je aj, že potrebuje na prevádzku elektrickú energiu domácej výroby, jazdí v kopcovitom teréne bez výrazného zníženia rýchlosti, odpadá náročná chladiaca sústava, a tým aj ťažkosti so štartovaním v zime. Údržba je lacnejšia a jednoduchšia a ekonomická životnosť vozidiel je väčšia ako pri autobusoch. Je aj dôležitým mestotvorným prvkom. Oproti električkovej doprave má nižšie investičné náklady na výstavbu a nižšiu hlučnosť.
Význam trolejbusovej dopravy sa zvýšil aj po zavedení tyristorovej regulácie výkonu oproti odporovej, čím dochádza k úspore elektrickej energie, ako aj po zavedení ekologicky čistých kremíkových usmerňovačov v trakčných meniarňach namiesto zdraviu škodlivých ortuťových usmerňovačov.
Žltozelené trolejbusy v Žiline
Žilina sa dlhé roky usilovala o vybudovanie trolejbusovej dopravy. Z rôznych príčin sa jej to nepodarilo uskutočniť. Dávny sen Žilinčanov sa začal pomaly meniť na skutočnosť až po zmene politickej situácie, keď demokraticky zvolení zástupcovia nášho mesta rozhodli o výstavbe trolejbusovej dopravy. Po dlhých rokoch rozhodovali slobodne v prospech mesta a jeho občanov, bez predchádzajúcich súhlasov krajských a iných straníckych orgánov v Banskej Bystrici a Bratislave, ktoré o naše mesto nemali veľký záujem. Bol obnovený Dopravný podnik mesta Žiliny po rokoch činnosti 1949 - 1962. V máji 1992 sa začalo budovať nové trolejbusové depo, súbežne začali práce na dvoch meniarňach. Po náročných rekonštrukciách komunikácií, vybudovaní trakčného systému, budovy dopravného podniku a vozidlového parku, bola prvá etapa ukončená. Významný deň, ktorý sa zapísal do histórie mesta Žiliny nadišiel 17. novembra 1994, keď začala trolejbusová doprava slúžiť občanom a návštevníkom mesta. Po uliciach Žiliny z centra na sídlisko Vlčince začali premávať žltozelené trolejbusy od výrobcu Škoda v Ostrove nad Ohří. Len po dvoch rokoch od začiatku výstavby sa aj Žilina zaradila medzi päť popredných miest Slovenska, po Bratislave, Prešove, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré majú trolejbusovú dopravu. Zatiaľ čo v týchto mestách sa dopravný systém budoval zo štátneho rozpočtu, Žilina si musela vybudovať nový dopravný systém prevažne z vlastných prostriedkov.
Ukončenie prvej etapy trolejbusovej dopravy v Žiline bol len začiatok. Vo výstavbe sa pokračovalo v ďalších rokoch po etapách a postupne sa vybudovali ďalšie trolejbusové trasy, ktoré prepojili všetky významné sídliská v meste. Po vybudovaní trolejbusovej dopravy na sídlisko Hájik v roku 2002 sa dokončil v Žiline za osem rokov moderný dopravný trolejbusový systém, ktorý sa budoval v iných mestách niekoľko desaťročí. Systém trolejbusovej dopravy sa zdokonaľoval a v júni v tomto roku po prepojení sídlisk Solinky a Vlčince umožnil zokruhovanie trolejbusovej dopravy. Všetky vozidlá boli postupne vybavené palubnými počítačmi, digitálnymi rádiostanicami, tarifnými označovačmi na čipové karty a časť vozidiel vonkajšími a vnútornými displejmi. Nezávislými odborníkmi začala byť MHD hodnotená ako najlepšia na Slovensku. Môžeme sa pochváliť aj najkrajšou trolejbusovou traťou na Slovensku, ktorá vedie na terasu sídliska Hájik, odkiaľ je malebný pohľad na mesto.
Po obrovskom úsilí primátora mesta Ing. Jána Slotu a riaditeľa DPMŽ Ing. Juraja Popluhára, poslancov MZ a mnohých ďalších obetavých ľudí sa podarilo v Žiline vytvoriť dielo v hodnote okolo 900 miliónov korún. Denne vychádza do ulíc 43 dvojnápravových a kĺbových trolejbusov Škoda 14Tr, Škoda 15Tr a Škoda 15TrM, ktoré patria medzi svetovú špičku, aby na 23 km dĺžke trolejbusových tratí zabezpečovali prepravu cestujúcich v meste.
Trolejbusový dopravný systém v meste je už vybudovaný a v budúcnosti sú plány DPMŽ predĺžiť linku č. 1 od dopravného podniku na nový cintorín, vybudovať trolejbusové vedenie do mestských častí Bánová a Bytčica. Uvažuje sa aj o vybudovaní trolejbusovej trate k novým závodom Hyundai/Kia.
Autobusová doprava bude ponechaná ako doplnková tam, kde nie je ekonomické budovať trolejbusovú dopravu. Ani na tento druh dopravy DPMŽ nezabudol a v posledných rokoch modernizoval dopravný park novými autobusmi Karosa a pred pár mesiacmi tromi nízkopodlažnými autobusmi.
Neboli sme poslední
Dnes, po desiatich rokoch prevádzky trolejbusovej dopravy si už nekladieme otázku, aký dopravný systém vybudovať. Pamätníkom netreba pripomínať zlý stav životného prostredia na území mesta koncom osemdesiatych rokov a zanedbanú mestskú hromadnú dopravu plnú dymiacich Ikarusov. Život potvrdil, že rozhodnutie primátora mesta a MZ o vybudovaní nového dopravného systému bolo správne, aj napriek nežičlivosti jednotlivcov a skupín zaradených v niektorých politických stranách. Vybudovaním trolejbusovej dopravy Žilina získala moderný dopravný systém a zaradila sa medzi významné európske mestá. Dnes je vo svete 354 miest, v ktorých premávajú trolejbusy. Jazdia takmer na všetkých kontinentoch, v Európe ich stretneme nielen v krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v Taliansku, Grécku, Francúzsku, Švajčiarsku a v obmedzenom množstve aj v ďalších krajinách západnej Európy.
Žilina nebola posledným mestom v Európe, kde sa vybudovala trolejbusová doprava, ako neprajníci o Žiline písali. Po nej bola v roku 1995 vybudovaná nová trolejbusová sieť v súmestí Chomutov - Jirkov. Novú trolejbusovú dopravu vybudovali aj v Ústí nad Labem (1988) a po dvadsiatich rokoch od zrušenia trolejbusovej dopravy ju opäť vybudovali v Českých Budějoviciach (1991). Stavajú sa nové linky v Jihlave, Pardubiciach, Hradci Králové, Brne, Ostrave a Opave. Po roku 1989 sa ani v mestách na Slovensku neprestala rozvíjať trolejbusová doprava. V Bratislave, kde premávajú trolejbusy už viac ako 60 rokov a majú najviac trolejbusových tratí, pribudli v rokoch 1991/92 tri trolejbusové trate a v roku 1998 ďalšie dve trate. V Prešove, kde je dopravný systém hodnotený ako jeden z najlepších na Slovensku, pribudli na sídlisko Sekčov v roku 1992 dve nové trolejbusové trate a v roku 1993 bola obnovená trať po päťročnej výluke pri železničnej stanici. Aj v Banskej Bystrici pribudli v rokoch 1995/96 dve nové trate na sídlisku Fončorda. Zaujímavé postavenie má mesto Košice, kde si popri električkovej doprave vybudovali v roku 1993 aj novú trolejbusovú dopravu a v rokoch 1998/99 ju rozšírili o ďalšie dve trate. Projekčne sú pripravené ďalšie stavby v Prešove a Bratislave.
Desať rokov trolejbusovej dopravy v Žiline, desať rokov brázdia ulice mesta trolejbusy v mestských žltozelených farbách. Keď sa budete viezť trolejbusom, prípadne ho stretnete v uliciach nášho mesta, zamyslite sa, čo pre nás znamená a vzdajte úctu tvorcom tohto diela, ako aj všetkým, ktorí ho vynašli a desiatky rokov zdokonaľovali.
Všetko sa to vlastne začalo istým pánom Wernerom Siemensom, ktorý v roku 1882 predviedol prvý trolejbus..., ale o tom sme už písali.
Jozef Feiler Zdroj: Žilinský večerník, Číslo: 47 / strana 19, Utorok 16. 11. 2004, ročník XIII.