Privilegium pro Slavis: Rozdiel medzi revíziami
(→Privilegium pro Slavis solnensis: oprava) |
(→Privilegium pro Slavis solnensis - Privilégium pre žilinských Slovákov) |
||
| (3 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa.) | |||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
Žilina je prvým mestom nielen na Slovensku, ale aj vo východnej časti strednej Európy zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorého sa zachoval hodnoverný dokument o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami už z druhej polovice 14. storočia. Napríklad Staré Mesto pražské má podobnú listinu (vydanú Václavom IV.) až z r. 1413, bývalé hlavné mesto Uhorska Budín z r. 1438, niekdajšie centrum Sedmohradska Kluž (dnes Cluj-Napoca v Rumunsku) z r. 1457 a najstaršie slovenské mesto — 750-ročná Trnava — z r. 1551. | Žilina je prvým mestom nielen na Slovensku, ale aj vo východnej časti strednej Európy zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorého sa zachoval hodnoverný dokument o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami už z druhej polovice 14. storočia. Napríklad Staré Mesto pražské má podobnú listinu (vydanú Václavom IV.) až z r. 1413, bývalé hlavné mesto Uhorska Budín z r. 1438, niekdajšie centrum Sedmohradska Kluž (dnes Cluj-Napoca v Rumunsku) z r. 1457 a najstaršie slovenské mesto — 750-ročná Trnava — z r. 1551. | ||
| − | Originál odpisu „Privilegium pro Slavis solnensis" z r. 1381 je napísaný na pergamene s rozmermi 41 x 21,5 cm; vosková pečať má priemer cca 5 cm. Je uložený v Štátnom okresnom archíve, ktorý sa nachádza v areáli Budatínskeho | + | Originál odpisu „Privilegium pro Slavis solnensis" z r. 1381 je napísaný na pergamene s rozmermi 41 x 21,5 cm; vosková pečať má priemer cca 5 cm. Je uložený v Štátnom okresnom archíve, ktorý sa nachádza v areáli Budatínskeho hradu. |
'''Zdroj''': Krušinský, G.: „Kultúrny život Žiliny“, rok 1988, č. 4,, strana č. 27 | '''Zdroj''': Krušinský, G.: „Kultúrny život Žiliny“, rok 1988, č. 4,, strana č. 27 | ||
| − | |||
| − | |||
== Privilégium pre žilinských Slovákov (preklad listiny kráľa Ľudovíta I. Veľkého) == | == Privilégium pre žilinských Slovákov (preklad listiny kráľa Ľudovíta I. Veľkého) == | ||
My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina, z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (:mestskej:) rady v rovnakom počte (:Nemci a Slováci:); teraz ale spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomínanej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie (:Slovákov:) za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (:udelené:) výsady. Pretože oni (Slováci:) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (:Slováci:) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (:od nich:) pri platení dávok, daní a (poskytovaní:) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a z týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred [Latinskou] bránou roku Pána 1381. | My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina, z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (:mestskej:) rady v rovnakom počte (:Nemci a Slováci:); teraz ale spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomínanej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie (:Slovákov:) za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (:udelené:) výsady. Pretože oni (Slováci:) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (:Slováci:) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (:od nich:) pri platení dávok, daní a (poskytovaní:) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a z týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred [Latinskou] bránou roku Pána 1381. | ||
| + | |||
| + | |||
| + | '''Zdroj:''' MARSINA, Richard: Žilina v listinách 1208 – 1438. Žilina : EDIS, 2008, s. 37 – 38. | ||
| Riadok 30: | Riadok 31: | ||
Nos Lodovicus, dei gratia Hungarie, Polonie, Dalmacie etc. Memorie commendantes tenore presencium significamus, quibus expedit universis, quod pro parte Sclavorum, civium et hospitum nostrorum de Silina, nostre expositum exstitit maiestati gravi sub querela, quod antiqua dicte civitatis nostre Silina vocate consuetudine et libertate requirente, inter ipsos ab una et Thewtonicos, cives et hospites nostros de predicta Silina, parte ab alia persone pro iuratis civibus et consilio dicte civitatis semper equali numero electi et constitui exstitisent; nunc autem dicti Thewtonicy, cives et hospites nostri de predicta Silina, ex ipsis, prout antiqua dicte civitatis nostre consuetudo et libertas requirit, pro iuratis civibus eligere ac eciam ipsos in consilium ipsius civitatis nostre admittere recusarent. Cum tamen ipsi omnes collectas seu dacia ac quevis servicia nobis et comitibus nostris, in medio ipsorum constitutis et constituendis in futurum, ad instar dictorum Thewtonicorum, civium et hospitum nostrorum de predicta Silina, solverent, amministrarent et facerent plene et integre, suplicantes exinde nostra maiestati, ut ipsis de remedio dignaremur providere oportune. Et quia Sclavi, cives et hospites nostri de predicta civitate Silina vocata, ac eciam de eiusdem provincia numero plures quam Thewtonicy, cives et hospites nostri, habentur in predictaque civitate nostre de Silina sepedicti Sclavi, cives et hospites nostri, quoslibet census et dacia seu servicia ad instar dictorum Thewtonicorum, civium et hospitum nostrorum, nobis solvere, amministrare et facere tenere dinoscuntur, ex hisque racionibus nobis et baronibus nostris ex Sclavis, civibus et hospitibus nostris, ab una et eisdem Thewtonicys, civibus et hospitibus nostris, parte ab altera persone pro iuratis civibus equali numero eligi ac ad consilium dicte civitatis admittere debere visum foret, ideo una cum eisdem baronibus nostris mature deliberando, ut omnis controversionis et discensionis materia inter prefatos Sclavos, cives et hospites nostros, ab una et memoratos Thewtonicos cives et hospites nostros parte ab alia sopiatur, et de medio ipsorum penitus et per omnia extirpetur ipsique in perpetue pacis tranquilitate queant congaudere, commisimus eo modo, ut inter predictos Sclavos, cives et hospites nostros, ab una ac ipsos Thewtunicos, cives et hospites nostros, parte ab altera persone pro iuratis assessoribus semper equali et pari numero eligantur et constituentur ac eciam dicti Sclavi, cives et hospites nostri, ad instar et modum dictorum Thewtunicorum, civium et hospitum nostrorum, in consilium predicte civitatis nostre admittantur. Datum in predicta Silina secundo die fessti beati Iohannis an(te por)tam (Latinam), anno domini millesimo tricentesimo octuagesimo primo. | Nos Lodovicus, dei gratia Hungarie, Polonie, Dalmacie etc. Memorie commendantes tenore presencium significamus, quibus expedit universis, quod pro parte Sclavorum, civium et hospitum nostrorum de Silina, nostre expositum exstitit maiestati gravi sub querela, quod antiqua dicte civitatis nostre Silina vocate consuetudine et libertate requirente, inter ipsos ab una et Thewtonicos, cives et hospites nostros de predicta Silina, parte ab alia persone pro iuratis civibus et consilio dicte civitatis semper equali numero electi et constitui exstitisent; nunc autem dicti Thewtonicy, cives et hospites nostri de predicta Silina, ex ipsis, prout antiqua dicte civitatis nostre consuetudo et libertas requirit, pro iuratis civibus eligere ac eciam ipsos in consilium ipsius civitatis nostre admittere recusarent. Cum tamen ipsi omnes collectas seu dacia ac quevis servicia nobis et comitibus nostris, in medio ipsorum constitutis et constituendis in futurum, ad instar dictorum Thewtonicorum, civium et hospitum nostrorum de predicta Silina, solverent, amministrarent et facerent plene et integre, suplicantes exinde nostra maiestati, ut ipsis de remedio dignaremur providere oportune. Et quia Sclavi, cives et hospites nostri de predicta civitate Silina vocata, ac eciam de eiusdem provincia numero plures quam Thewtonicy, cives et hospites nostri, habentur in predictaque civitate nostre de Silina sepedicti Sclavi, cives et hospites nostri, quoslibet census et dacia seu servicia ad instar dictorum Thewtonicorum, civium et hospitum nostrorum, nobis solvere, amministrare et facere tenere dinoscuntur, ex hisque racionibus nobis et baronibus nostris ex Sclavis, civibus et hospitibus nostris, ab una et eisdem Thewtonicys, civibus et hospitibus nostris, parte ab altera persone pro iuratis civibus equali numero eligi ac ad consilium dicte civitatis admittere debere visum foret, ideo una cum eisdem baronibus nostris mature deliberando, ut omnis controversionis et discensionis materia inter prefatos Sclavos, cives et hospites nostros, ab una et memoratos Thewtonicos cives et hospites nostros parte ab alia sopiatur, et de medio ipsorum penitus et per omnia extirpetur ipsique in perpetue pacis tranquilitate queant congaudere, commisimus eo modo, ut inter predictos Sclavos, cives et hospites nostros, ab una ac ipsos Thewtunicos, cives et hospites nostros, parte ab altera persone pro iuratis assessoribus semper equali et pari numero eligantur et constituentur ac eciam dicti Sclavi, cives et hospites nostri, ad instar et modum dictorum Thewtunicorum, civium et hospitum nostrorum, in consilium predicte civitatis nostre admittantur. Datum in predicta Silina secundo die fessti beati Iohannis an(te por)tam (Latinam), anno domini millesimo tricentesimo octuagesimo primo. | ||
| + | |||
| + | |||
| + | '''Zdroj:''' MARSINA, Richard: Právne postavenie slovenských mešťanov v Žiline konom 14. a začiatkom 15. storočia. In Vlastivedný zborník Považia XI, s. 13 - 14. | ||
Aktuálna revízia z 10:25, 8. máj 2021
Privilegium pro Slavis solnensis - Privilégium pre žilinských Slovákov
Na dlhšej fasáde Starej radnice v Žiline je umiestnená pamätná tabuľa s týmto textom: „Na pamäť 600. výročia vydania privilégia pre žilinských Slovákov 1381—1981", ktorá bola slávnostne odhalená 11. júna 1981.
Udelenie privilégia sa viaže k pobytu uhorského, poľského a dalmátskeho kráľa Ľudovíta I. Veľkého v Žiline dňa 7. mája 1381, ktorému žilinskí Slováci predniesli sťažnosť na žilinských Nemcov, že nerešpektujú starodávny zvyk o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v žilinskej mestskej rade a zdráhajú sa pripustiť Slovákov do mestskej rady, hoci Slováci platia všetky dane takisto, ako Nemci. Vzhľadom na väčší počet Slovákov v Žiline a v župe kráľ rozhodol, aby prísažných a členov mestskej rady v Žiline obsadzovali v rovnakom pomere slovenskými a nemeckými mešťanmi. Táto výsada nazývaná „Privilegium pro Slavis solnensis" sa v Žiline v nasledujúcich desaťročiach skutočne dodržiavala.
Na žiadosť troch slovenských mešťanov zo Žiliny — Filipa zvaného Chlaz, Antona, syna Odeho (z Nededze?) a Ondreja-krajčíra bol v r. 1431 v kláštore Panny Márie v Turci (dnes Kláštor pod Znievom) vyhotovený hodnoverný odpis privilégia, pretože pôvodná listina z r. 1381 bola poškodená v dôsledku zlého uloženia a nedávneho pustošenia husitov v meste.
Žilina je prvým mestom nielen na Slovensku, ale aj vo východnej časti strednej Európy zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorého sa zachoval hodnoverný dokument o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami už z druhej polovice 14. storočia. Napríklad Staré Mesto pražské má podobnú listinu (vydanú Václavom IV.) až z r. 1413, bývalé hlavné mesto Uhorska Budín z r. 1438, niekdajšie centrum Sedmohradska Kluž (dnes Cluj-Napoca v Rumunsku) z r. 1457 a najstaršie slovenské mesto — 750-ročná Trnava — z r. 1551.
Originál odpisu „Privilegium pro Slavis solnensis" z r. 1381 je napísaný na pergamene s rozmermi 41 x 21,5 cm; vosková pečať má priemer cca 5 cm. Je uložený v Štátnom okresnom archíve, ktorý sa nachádza v areáli Budatínskeho hradu.
Zdroj: Krušinský, G.: „Kultúrny život Žiliny“, rok 1988, č. 4,, strana č. 27
Privilégium pre žilinských Slovákov (preklad listiny kráľa Ľudovíta I. Veľkého)
My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina, z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (:mestskej:) rady v rovnakom počte (:Nemci a Slováci:); teraz ale spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomínanej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie (:Slovákov:) za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (:udelené:) výsady. Pretože oni (Slováci:) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (:Slováci:) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (:od nich:) pri platení dávok, daní a (poskytovaní:) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a z týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred [Latinskou] bránou roku Pána 1381.
Zdroj: MARSINA, Richard: Žilina v listinách 1208 – 1438. Žilina : EDIS, 2008, s. 37 – 38.
Latinský prepis listiny kráľa Ľudovíta I. Veľkého
Privilegium pro Slavis solnensis
Nos Lodovicus, dei gratia Hungarie, Polonie, Dalmacie etc. Memorie commendantes tenore presencium significamus, quibus expedit universis, quod pro parte Sclavorum, civium et hospitum nostrorum de Silina, nostre expositum exstitit maiestati gravi sub querela, quod antiqua dicte civitatis nostre Silina vocate consuetudine et libertate requirente, inter ipsos ab una et Thewtonicos, cives et hospites nostros de predicta Silina, parte ab alia persone pro iuratis civibus et consilio dicte civitatis semper equali numero electi et constitui exstitisent; nunc autem dicti Thewtonicy, cives et hospites nostri de predicta Silina, ex ipsis, prout antiqua dicte civitatis nostre consuetudo et libertas requirit, pro iuratis civibus eligere ac eciam ipsos in consilium ipsius civitatis nostre admittere recusarent. Cum tamen ipsi omnes collectas seu dacia ac quevis servicia nobis et comitibus nostris, in medio ipsorum constitutis et constituendis in futurum, ad instar dictorum Thewtonicorum, civium et hospitum nostrorum de predicta Silina, solverent, amministrarent et facerent plene et integre, suplicantes exinde nostra maiestati, ut ipsis de remedio dignaremur providere oportune. Et quia Sclavi, cives et hospites nostri de predicta civitate Silina vocata, ac eciam de eiusdem provincia numero plures quam Thewtonicy, cives et hospites nostri, habentur in predictaque civitate nostre de Silina sepedicti Sclavi, cives et hospites nostri, quoslibet census et dacia seu servicia ad instar dictorum Thewtonicorum, civium et hospitum nostrorum, nobis solvere, amministrare et facere tenere dinoscuntur, ex hisque racionibus nobis et baronibus nostris ex Sclavis, civibus et hospitibus nostris, ab una et eisdem Thewtonicys, civibus et hospitibus nostris, parte ab altera persone pro iuratis civibus equali numero eligi ac ad consilium dicte civitatis admittere debere visum foret, ideo una cum eisdem baronibus nostris mature deliberando, ut omnis controversionis et discensionis materia inter prefatos Sclavos, cives et hospites nostros, ab una et memoratos Thewtonicos cives et hospites nostros parte ab alia sopiatur, et de medio ipsorum penitus et per omnia extirpetur ipsique in perpetue pacis tranquilitate queant congaudere, commisimus eo modo, ut inter predictos Sclavos, cives et hospites nostros, ab una ac ipsos Thewtunicos, cives et hospites nostros, parte ab altera persone pro iuratis assessoribus semper equali et pari numero eligantur et constituentur ac eciam dicti Sclavi, cives et hospites nostri, ad instar et modum dictorum Thewtunicorum, civium et hospitum nostrorum, in consilium predicte civitatis nostre admittantur. Datum in predicta Silina secundo die fessti beati Iohannis an(te por)tam (Latinam), anno domini millesimo tricentesimo octuagesimo primo.
Zdroj: MARSINA, Richard: Právne postavenie slovenských mešťanov v Žiline konom 14. a začiatkom 15. storočia. In Vlastivedný zborník Považia XI, s. 13 - 14.
