Privilegium pro Slavis: Rozdiel medzi revíziami

Verzia zo dňa a času 18:58, 16. jún 2008

Privilegium pro Slavis Silinensibus

Na dlhšej fasáde Starej radnice v Žiline je umiestnená pamätná tabuľa s týmto textom: „Na pamäť 600. výročia vydania privilégia pre žilinských Slovákov 1381—1981", ktorá bola slávnostne odhalená 11. júna 1981.

Udelenie privilégia sa viaže k pobytu uhorského, poľského a dalmátskeho kráľa Ľudovíta I. Veľkého v Žiline dňa 7. mája 1381, ktorému žilinskí Slováci predniesli sťažnosť na žilinských Nemcov, že nerešpektujú starodávny zvyk o rovnakom zastúpení Slovákov a Nemcov v žilinskej mestskej rade a zdráhajú sa pripustiť Slovákov do mestskej rady, hoci Slováci platia všetky dane takisto, ako Nemci. Vzhľadom na väčší počet Slovákov v Žiline a v župe kráľ rozhodol, aby prísažných a členov mestskej rady v Žiline obsadzovali v rovnakom pomere slovenskými a nemeckými mešťanmi. Táto výsada nazývaná „Privilégium pro Slavis" sa v Žiline v nasledujúcich desaťročiach skutočne dodržiavala.

Na žiadosť troch slovenských mešťanov zo Žiliny — Filipa zvaného Chlaz, Antona, syna Odeho (z Nededze?) a Ondreja-krajčíra bol v r. 1431 v kláštore Panny Márie v Turci (dnes Kláštor pod Znievom) vyhotovený hodnoverný odpis privilégia, pretože pôvodná listina z r. 1381 bola poškodená v dôsledku zlého uloženia a nedávneho pustošenia husitov v meste.

Žilina je prvým mestom nielen na Slovensku, ale aj vo východnej časti strednej Európy zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorého sa zachoval hodnoverný dokument o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami už z druhej polovice 14. storočia. Napríklad Staré Mesto pražské má podobnú listinu (vydanú Václavom IV.) až z r. 1413, bývalé hlavné mesto Uhorska Budín z r. 1438, niekdajšie centrum Sedmohradska Kluž (dnes Cluj-Napoca v Rumunsku) z r. 1457 a najstaršie slovenské mesto — 750-ročná Trnava — z r. 1551.

Originál odpisu „Privilégia pro Slavis" z r. 1381 je napísaný na pergamene s rozmermi 41 x 21,5 cm; vosková pečať má priemer cca 5 cm. Je uložený v Štátnom okresnom archíve, ktorý sa nachádza v areáli Budatínskeho zámku.

Zdroj: Krušinský, G.: „Kultúrny život Žiliny“, rok 1988, č. 4,, strana č. 27

Privilégium pre Žilinských Slovákov (preklad listiny kráľa Ľudovíta I. Veľkého)

My, Ľudovít z Božej milosti kráľ Uhorska, Poľska, Dalmácie atď. dávajúc na pamäť obsahom prítomnej listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že zo strany Slovákov, našich mešťanov a hostí zo Žiliny, bola nášmu Majestátu predložená veľká sťažnosť, že podľa starého zvyku a výsad nášho mesta volaného Žilina, z jednej strany medzi nimi a z druhej strany medzi našimi mešťanmi a hosťami Nemcami zo spomínanej Žiliny sa volili za prísažných mešťanov a do (:mestskej:) rady v rovnakom počte (:Nemci a Slováci:); teraz ale spomenutí Nemci, naši mešťania a hostia zo spomínanej Žiliny sa zdráhajú pripustiť ich zvolenie (:Slovákov:) za prísažných mešťanov do rady mesta, hoci to tak vyžaduje starý zvyk a (:udelené:) výsady. Pretože oni (Slováci:) rovnako poctivo a úplne platili, prispievali a poukazovali všetky dávky a dane, ako aj akékoľvek služby nám a našim županom, pre nich ustanoveným i tým, ktorí sa v budúcnosti ustanovia, tak isto ako menovaní Nemci, občania a hostia našej spomínanej Žiliny, preto (:Slováci:) poprosili náš Majestát, aby sme im primerane pomohli. A pretože Slováci, naši obyvatelia a hostia v menovanej Žiline, ale aj v tomže kraji sú početnejší ako naši mešťania a hostia Nemci, neodlišujú sa (:od nich:) pri platení dávok, daní a (poskytovaní:) služieb a rovnako nám platia ako naši mešťania a hostia Nemci, preto z týchto dôvodov nám a našim barónom vyplýva, že by sa z našich mešťanov a hostí Slovákov z jednej strany a z týchže našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany mali za prísažných mešťanov a do rady menovaného mesta voliť a pripustiť v rovnakom počte. Preto po zrelej úvahe s našimi barónmi, aby sa odstránil a úplne vykorenil podklad všetkých roztržiek a sporov medzi spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Slovákmi z jednej strany a spomínanými našimi mešťanmi a hosťami Nemcami z druhej strany a všetci mohli žiť v mieri a pokoji, nariaďujeme, aby sa spomedzi menovaných našich mešťanov a hostí z jednej a našich mešťanov a hostí Nemcov z druhej strany za prísažných prísediacich volili a ustanovovali vždy osoby v rovnakom počte a aby menovaní naši mešťania a hostia Slováci sa tak isto ako menovaní naši mešťania a hostia Nemci stávali členmi rady spomenutého nášho mesta. Dané v spomínanej Žiline druhého dňa po sviatku svätého Jána pred [Latinskou] bránou roku Pána 1381.