Zobrazenie zdroja stránky Zajatecký tábor v Žiline

== Zajatecký tábor v Žiline ==


'''Žilina ako ju nepoznáte''' 
  

V rámci nášho seriálu o menej známych stránkach histórie mesta Žiliny dnes uverejňujeme unikátne fotografie zo súkromnej zbierky známeho podnikateľa Ing. Juraja Nedorosta. Dokumentujú pobyt ruských vojnových zajatcov počas I. svetovej vojny na území mesta, keď sa zúčastňovali prác v priestore terajšej priemyselnej a podnikateľskej zóny na Rajeckej ceste a pracovali aj v niektorých žilinských závodoch.
  
Ruskí vojnoví zajatci sa na slovenské územie dostali už v prvom roku vojny (1914). Napríklad v hlásení hlavného slúžneho okresu Dunajská Streda zo 14. 9. 1914 sa uvádza, že do Dunajskej Stredy prišli v ten deň dva železničné transporty po 2000 zajatcov, o dva dni sa očakával príchod ďalších 4000 zajatcov a o niekoľko dní malo prísť ešte 2000 zajatcov. Umiestňovali ich v ohradenom tábore, kde sa mali stavať drevené baraky. Dovtedy mali zajatci spať na slame pod holým nebom. Takýchto táborov bolo na Slovensku postupne zriadených niekoľko. Starostlivosť o nich preberali vojenské veliteľstvá miest, kde boli zajatci dislokovaní. Podmienky na prežitie v zajateckých táboroch boli veľmi ťažké. Zajatci tam živorili a pritom museli ťažko pracovať v priemyselných podnikoch, baniach, na veľkostatkoch, či u bohatých gazdov. 

Na frontoch I. svetovej vojny bojovali „za cisára pána“ aj tisíce Slovákov. Mnohí z nich padli a tisíce ranených sa vracali často o barliach do vlasti. Na rôznych miestach Slovenska narýchlo zriaďovali lazarety pre zranených navrátilcov. Pri ich výstavbe používali vojnových zajatcov. Tak to bolo aj v prípade ruských zajatcov sústredených v Žiline. Zverejnené zábery nasvedčujú, že ruskí zajatci sa zúčastnili prác na stavbe barakov pre ranených navrátilcov z frontu v priestore dnešných kasární na Rajeckej ceste v Žiline smerom ku kostolíku svätého Štefana na Dolných Rudinách. Išlo o pomerne veľkú divíznu vojenskú nemocnicu, do ktorej sústreďovali ranených z neďalekého halíčskeho frontu. 

Od vypuknutia vojny sa hospodárska situácia na území horného Uhorska prudko zhoršovala. Priemyselné podniky, ktoré nebolo možné využiť pre vojnové potreby, obmedzili, resp. zastavili výrobu. Ostatné sa preorientovali na vojnovú výrobu a tamojší robotníci boli postavení pod vojenský dozor. Zvlášť negatívne zasiahla vojna do poľnohospodárstva. Chýbajúcich mužov (v roku 1916 ich počet narástol na 450 tisíc) od 18, neskôr od 15 rokov do 50 rokov, ktorí v apríli 1915 museli narukovať, nahradzovali vojnovými zajatcami. Ruských zajatcov zo žilinského zajateckého tábora využívali najmä na práce v žilinských podnikoch a firmách. Z prameňov dochovaných vo fondoch Štátneho archívu v Bytči, pobočka Žilina, sa možno dozvedieť, že napríklad žilinská celulózka dňa 22. 12. 1916 predložila mestu zoznam 7 ruských zajatcov 24 – 35-ročných, ktorí boli v továrni nasadení vo výrobe. Pochádzali z Jekaterinos korm, Charkova, Kurska, Tuly, Orlovska, Volyne a Rjazane. Podľa dokumentu z 18. 7. 1917 ruskí zajatci pracovali v 13 žilinských podnikoch a fi rmách. Medzi nimi boli: chemická továreň Hungária, Celulózka, Wittenberg Samu a firmy podnikateľov Cienttó Jánosa, Rudolfa Jánosa, Schwartza Józefa a ďalších. V máji 1917 jedenástim žilinským podnikom a fi rmám na území mesta pridelili múku a chlieb pre vojnových zajatcov a iných robotníkov, ktorí v nich pracovali. Potrebnosť využívania práce ruských zajatcov v tunajšej výrobe a v poľnohospodárstve potvrdzujú okrem iného pokyny Župného úradu v Trenčíne z 27. septembra 1917 na odstránenie nedostatku pracovných síl „...lebo odišlo viac ako 600 ruských zajatcov z Trenčianskej župy“. 

Skupiny ruských zajatcov internovaných v žilinskom zajateckom tábore využívali tiež pri prácach vo vojenskej nemocnici umiestnenej v drevených barakoch postavených v priestore dnešných kasární na Rajeckej ceste. Liečili sa tam vojaci centrálnych mocností i zajatci zo štátov Dohody vracajúci sa z frontu, ktorých vysadili z vojenských transportov na žilinskej železničnej stanici. 

V súvislosti s uvedeným treba sa zmieniť aj o založení vojenského cintorína na území mesta Žiliny v roku 1915, kedy počet zajatcov i vojakov, ktorí svojim zraneniam podľahli vo vojenskej nemocnici, rapídne stúpol. Cintorín bol situovaný západne od starého mestského cintorína pozdĺž železničnej trate Žilina – Rajec (prevádzkovaná od roku 1899). Do konca vojny tu bolo pochovaných 1276 vojakov. Pamätníci uvádzajú, že na tomto cintoríne bolo celkove 26 tisíc hrobov a pochovávali tam vojakov rôznych národností, ktorí skončili svoj život v žilinskej vojenskej nemocnici. Boli tam individuálne i spoločné hroby. Na každom hrobe bol drevený kríž s malou kovovou doskou s číslom a menom, ako i základnými údajmi o pochovanom. Dominantou cintorína bol centrálny pamätník padlých. Na cintoríne boli okrem Slovákov pochovaní aj Česi, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Srbi, Nemci, Rakúšania, Maďari, Taliani, Turci i mnohí neznámi zo štátov strednej, východnej, južnej a juhovýchodnej Európy a tiež z Ázie. Pomník prvých obetí 1. svetovej vojny je pri hlavnej aleji starého mestského cintorína v Žiline. 
  


'''Dušan Halaj, CSc.''' 

'''Zdroj:''' Žilinský večerník, číslo 7, strana 11, dňa 12. 2. 2008, ročník XVII