Zobrazenie zdroja stránky Požiar v Žiline roku 1886

== Pred stodvadsiatimi rokmi mesto zničil jeden z najväčších požiarov ==



Jedenásteho augusta uplynulo stodvadsať rokov od vzniku požiaru, ktorý zničil historické jadro Žiliny. Tento dátum a rok 1886 sú vyryté aj na otáčavej zástavke na obnovenej krytine vežičky domu na rohu Bottovej a Radničnej ulice. 
Požiar poškodil aj vtedy novo zrekonštruovaný farský kostol. Jeho strecha zhorela, zvony však zachránili. Z blízkej Burianovej veže hliadkovali v rámci protipožiarnej ochrany hlásní či noční strážcovia, ktorých úlohou okrem stráženia bolo aj včas spozorovať požiar. Ako sa dočítame v publikácii P. Štanského a S. Churého Dejiny požiarnej ochrany v okresoch Žilina a Bytča, mesto ich zamestnávalo už v 16. a 17. storočí a úlohu zabrániť vzniku požiarov a likvidovať ich mali okrem iného aj príslušníci cechov: majstri, učni a tovariši. 


'''ROZTOPILI SA ZVONY'''

Napriek týmto opatreniam vznikali v meste požiare s katastrofálnymi dôsledkami. Keď červený kohút vyčíňal v roku 1678, zhorela celá Žilina, vrátane farského kostola. Zachovala sa len v tej dobe okrajová časť mesta - Kálov. Znova veľká časť mesta aj so spomínaným svätostánkom ľahla popolom v júni 1848. Z 374 domov sa 45 zmenilo na ruiny. V pivniciach sa udusili štyria ľudia. „Roztopili sa tri zvony na Burianovej veži, zhorela mestská kronika a farská knižnica v budove dnešnej starej fary oproti farskému kostolu, kríž z veže kostola spadol, prerazil klenbu a spadol až na krypty, kde začali horieť rakvy,„ dočítame sa v spomínanej knihe dejín požiarnej ochrany. Práve po tomto požiari začali zástupcovia mesta organizovať požiarne hliadky. Ich členovia neskôr stali predchodcami dobrovoľných hasičov. 
K najničivejším požiarom v meste však patril práve „jubilejný„ z roku 1886. Vypukol v Burianovej medzierke a suché letné počasie prispelo k tomu, že sa rýchlo rozšíril po celom meste. Vybuchol sklad liehovín neďaleko farského kostola a oheň „preskočil„ aj na kostolné veže so šidľom a strechy ostatných domov, sirotárskeho kostola sv. Pavla na Mariánskom námestí a jeho dvoch veží. Horelo do nasledujúceho dňa a zničených zostalo štyridsať domov. Niektoré pramene uvádzajú, že zhorela i najstaršia drevená mestská striekačka, ktorá mala namiesto hadíc rúrky a striekanie vody sa riadilo tlakom. Príčin vzniku tohto požiaru bolo niekoľko. Domy v stredovekej Žiline stáli najmä na hlavnom námestí a v jeho okolí, štyridsaťštyri pôvodných domov bolo tesne vedľa seba a na námestí sa nachádzali iba dve studne (zachovali sa dodnes). Nedostatok vody v meste sa jeho predstavitelia pokúšali riešiť rôznymi spôsobmi (napríklad priviesť ju z Hradiska drevenými rúrami). Problém sa podarilo vyriešiť až vybudovaním vodovodu z Turia a iných miest začiatkom dvadsiateho storočia. 


'''NÁMESTIE S NOVÝM RÁZOM'''

Po tomto požiari dostalo námestie úplne nový ráz, štítové strechy nahradili šikmé zo škridly alebo plechu. V roku 1888 dostali obe veže, veža farského kostola aj Nová veža nové strechy. Aj veža farského kostola nadobudla nový charakter, po prestavbe v roku 1890. Pomenovanie Burianova veža dostala podľa vyše dvojtonového zvona (2336 kg). „K fasáde kostola patrila aj mramorová socha sv. Anny. Arkády na Burianovej veži vznikli v rokoch 1941 a 1942 a dal ich postaviť primátor Vojtech Tvrdý,„ pripomína Peter Štanský zo Štátneho archívu v Žiline a my len dodávame, že autorom mramorovej sochy bol akademický sochár Fraňo Štefunko z Turčianskeho Svätého Martina.
Dom s rohovou vežičkou, na vrchu ktorej ako memento stojí zástavka s dátum ničivého požiaru (jej časť sa okolo r. 1985 odtrhla) je známy tým, že tu do roku 1716 fungovala Dadanova kníhtlačiareň, jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. V roku 1918 tu bol hotel Folkmann, v ktorom sa stretli predstavitelia prvej slovenskej vlády na čele s ministrom Vavrom Šrobárom. Po r. 1960 tu zriadili herňu, ľudovo nazývanú Kongo. V r. 1977 tu pôsobil Klub mladých.



'''Dana Folkmerová'''

'''Zdroj:''' Žilinský večerník, Číslo: 35 / strana 5, Utorok 30. 8. 2006, ročník XVI.