Zobrazenie zdroja stránky Jozef Gabčík

== Výročie atentátu ==


V kalendáriu udalostí európskeho protifašistického odboja v období 2. svetovej vojny je 27. máj 1942 natrvalo zapísaný ako deň uskutočnenia atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave SS-oberstgruppenführera Reinharda Heydricha. Po 66 rokoch si v súvislosti s touto udalosťou spomíname na jedného z jej hlavných aktérov, rodáka z obce Stránske v Rajeckej doline, Slováka Jozefa Gabčíka.

Jozef Gabčík sa narodil v gazdovskej rodine Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov 8. apríla 1912. Bol najmladší zo štyroch detí. Do obecnej školy chodil v Rajeckých Tepliciach, ale nemal veľa času na učenie, lebo musel pomáhať v gazdovstve. Nechýbal pri nijakých lapajstvách. Jeden z jeho vrstovníkov naňho spomínal: „Otec chcel, aby zostal na gazdovstve, ale on bol taký živý, svetasúci chlapec – smelec... Zatúžil „ísť kdesi“, nechcel zostať na gazdovstve...“ Po skončení obecnej školy Gabčík odišiel učiť sa do Kovářova, kde absolvoval meštianku a dve triedy všeobecnej živnostenskej školy. Roku 1932 narukoval k 14. pluku v Košiciach, potom šiel do poddôstojníckej školy v Prešove. Podpísal zmluvu ďalejslúžiaceho v košickom pluku na 6 rokov. Otec však napísal veliteľovi, že mu syn chýba v hospodárstve, a tak J. Gabčíka z armády prepustili na vlastnú žiadosť. Vrátil sa domov a našiel si prácu v žilinskej chemickej továrni, kde ho zamestnali pri reaktore na výrobu yperitu. Rád politizoval o tom, čo počul v rádiu. Zdôrazňoval, že proti fašizmu sa musia zjednotiť všetci bez ohľadu na národnosť, či politickú príslušnosť. Vyslovil obavy z vojny, ktorú chystal Hitler. V polovici marca 1937 utrpel Gabčík vo fabrike úraz, pri ktorom si poškodil zrak. V septembri 1938 privítal všeobecnú mobilizáciu. Bol však nešťastný, že jeho ročník nepovolali. Dostal ponuku na miesto vedúceho vojenských skladov v Skalke pri Trenčíne, ktoré prijal.

Krátko po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1938 prišla do skladu nemecká hliadka a chcela v ňom umiestniť svoje stráže. Gabčík jej odmietol vydať kľúče od skladu a tak si ich vynútila násilím. To ho donútilo k rozhodujúcemu kroku. Dňa 3. júna 1939 uvoľnil v sklade otvory na bombách s yperitom. Unikajúci plyn spôsobil otravu niekoľkým nemeckým vojakom a spôsobil škodu za 50 tisíc mariek. Gabčík pod hrozbou trestu za sabotáž sa rozhodol ujsť aj so zbraňou a strelivom. S priateľom Jánom Doruškom cez Žilinu a Krásno nad Kysucou prešli až ku Zborovu a 4. júna prekročili slovensko-poľskú hranicu. Dostali sa na čs. konzulát v Krakove, kde vstúpili do Zahraničnej vojenskej skupiny československej. Tam sa Gabčík spoznal s čatárom Janom Kubišom a spolu s Dorušekom sa prihlásili do cudzineckej légie. Koncom júna 1939 ich previezli vlakom do Gdyne a odtiaľ spolu so 435 čs. vojakmi loďou do Francúzska. Ako príslušníkov cudzineckej légie ich vyslali do arabskej osady El Arich. Tam podstúpili tvrdý výcvik. Po mesiaci sa vrátili do francúzskeho mesta Agde, kde sa formovala čs. zahraničná jednotka. Stali sa príslušníkmi 1. čs. divízie gen. Rudolfa Viesta. Divízia bola nasadená do bojov na obranu Francúzska proti nemeckým okupantom. Gabčík sa týchto bojov zúčastnil od 13. júna ako rotmajster – veliteľ guľometného družstva v povodí rieky Marny. Koncom júna po prebití sa z nepriateľského obkľúčenia odišiel medzi poslednými čs. vojakmi z prístavu Séte do Veľkej Británie. Tam prešiel tábormi v Cholmondely a Orwestey. Neskôr absolvoval parašutistický výcvik v Škótsku a potom kurz pre zvláštne úlohy. V decembri 1940 ho vyznamenali Čs. vojnovým krížom z roku 1939.

Začiatkom októbra 1941 Gabčíkovi oznámili, že spolu s rotmajstrom Karlom Svobodom budú vysadení na území Čiech s úlohou zlikvidovať R. Heydricha, resp. K. H. Franka. Keď sa Svoboda pri výcviku zranil, Gabčíkovi určili nového partnera – Jana Kubiša. Na záver špeciálnej prípravy dostal J. Gabčík toto hodnotenie: „Živý a veľmi disciplinovaný vojak. Je dokonale spoľahlivý a veľmi ochotný, dobrý vedúci, prvotriedny skokan, vrcholne fit...“ To zrejme zavážilo pri výbere Gabčíka za veliteľa výsadku Antropoid. O svojej úlohe zlikvidovať R. Heydricha sa dozvedeli začiatkom decembra 1941.

Oboch vysadili na území západných Čiech 29. 12. 1941 pri obci Nehvizdy neďaleko Prahy. Kontaktovali sa s príslušníkmi domáceho odboja a po rôznych peripetiách sa dostali do Prahy, kde sa spojili s členmi ilegálnej odbojovej organizáciou JINDRA a pripravovali na uskutočnenie atentátu na Heydricha.

Zastupujúci ríšsky protektor sa 27. mája 1942 asi o 10.10 h predpoludním vybral v aute zo svojho zámockého sídla v Panenských Břežanech do Prahy. Odtiaľ mal pokračovať do Hitlerovho hlavného stanu. V Prahe – Libni ich už čakali Gabčík, Kubiš, Valčík, kpt. Opálka a ďalší, čo boli zasvätení do akcie skupiny Antropoid. Auto s Heydrichom vošlo do zákruty v Holešovičkách v čase, kedy zo zastávky odchádzala električka do Kobylís. Bolo 10.31 h. Šofér pred zákrutou pribrzdil a vtedy do jazdnej dráhy auta skočil z chodníka mladý muž v balónovom plášti, akoby chcel dostihnúť odchádzajúcu električku. Už predtým v aktovke prikrytej plášťom popamäti poskladal samopal Sten-gun. Zhodil plášť a samopal namieril na Heydricha v približujúcom sa aute, vzdialenom iba 4 – 5 metrov. Stisol spúšť. Raz, druhý i tretí raz. Zbraň sa neozvala, strela z hlavne nevyšla. Boli to určite najdlhšie sekundy v živote rotmajstra Gabčíka. Zahodil nepoužiteľnú zbraň a začal utekať z miesta činu. Vtedy vstúpil na scénu Jan Kubiš. Vytiahol bombu s plastickou trhavinou a hodil ju pod auto. Ozvala sa ohlušujúca detonácia. Auto skĺzlo ku chodníku, Heydrich bol ťažko zranený.

Zatiaľ sa Gabčík snažil dostať k dámskemu bicyklu, ktorý si neďaleko odložil ešte pred atentátom. Zranený Heydrich ho prenasledoval a dva razy na Gabčíka vystrelil. Ten streľbu opätoval. Silnejúca bolesť donútila Heydricha zastať. Gabčík unikal ďalej prenasledovaný Heydrichovým šoférom, až sa mu podarilo esesáka zneškodniť. Potom pokračoval v úteku a dostal sa do bytu rodiny Fafkových. Pre neho i ďalších účastníkov atentátu a ich pomocníkov nastali ťažké hodiny a dni. Zvesť o atentáte sa rozletela do celého sveta. Hitler ešte v ten deň zvolal poradu najbližších spolupracovníkov a nariadil Frankovi, aby ako odvetu zatkol desaťtisíc Čechov. Heydrich zraneniu, ktoré utrpel pri atentáte, podľahol 8. júna 1942. Nasledovali rozsiahle zatýkania a popravy tisícov českých vlastencov. Do pátrania po atentátnikoch a perzekučných zásahov proti obyvateľstvu bolo nasadených vyše 13 tisíc príslušníkov nacistického potlačovacieho aparátu. Napriek tomu účastníkom atentátu pomáhalo veľa statočných ľudí. Ukrývali ich na viacerých miestach, až sa po niekoľkých dňoch dostali do katakomb pravoslávneho kostola v Resslovej ulici v Prahe. Tam im príslušníci odboja nosili potraviny a prikrývky. Gestapo sa však z výpovedí niektorých zatknutých dozvedelo o úkryte parašutistov.

Nadránom 18. júna 1942 kostol a jeho okolie obkľúčilo asi 700 príslušníkov gestapa, jednotiek SS a ďalší asistujúci. Vtrhli do chrámu a zaútočili na ukrývajúcich sa parašutistov. Traja z nich (Opálka, Kubiš, Švarc) sa bránili a posledné náboje v pištoliach si nechali pre seba. Jeden z nich bol ihneď mŕtvy, ďalší dvaja zomreli pri prevoze do lazaretu SS. V krypte pod kostolom zostali Gabčík, Valčík, Hrubý a Bublík. Pokračovali v odpore. Asistujúci hasiči však postupne naplnili podzemné priestory kostola vodou a štyria parašutisti sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii. Aby sa nedostali do rúk nacistov, vzali si životy guľkou do hlavy...

Dôsledky atentátu boli kruté. Počas II. stanného práva od 27. mája do 3. júla 1942 bolo v Protektoráte zatknutých 3188 osôb českej národnosti a na základe rozsudkov stanných súdov v Prahe a Brne bolo zastrelených 1400 českých ľudí. Dňa 29. septembra odsúdili na smrť 252 osôb, ktoré sa podieľali na príprave a uskutočnení atentátu. Zlikvidovaní boli v októbri 1942, resp. zahynuli v koncentračnom tábore Mauthausen. Do vyhladzovacích táborov bolo z Protektorátu odoslaných okolo 3000 Židov, ktorí tam všetci zahynuli. Celkový počet obetí „heydrichiády“ činil do 5000 osôb, teda desaťkrát viac ako pri I. stannom práve.

Rodina Jozefa Gabčíka v strachu prečkala vojnové časy. Po skončení vojny Gabčíkovmu otcovi doručili oznámenie Ministerstva vojny Veľkej Británie, že meno jeho syna bolo 21. februára 1946 zapísané do knihy cti za statočné správanie. Gabčíka povýšili in memoriam na kapitána. Posmrtne mu v r. 1949 udelili Zlatú hvězdu Řádu za svobodu, r. 1968 Rad Bieleho leva a 8. 5. 1992 Rad gen. M. R. Štefánika. Jeho meno má v názve 5. pluk zvláštneho určenia v Žiline a tiež súťaž výsadkových vojsk Memoriál Jozefa Gabčíka. Od roku 2002 priečelie vchodu do kasární pluku zdobí busta tohto muža výnimočných činov. Tým si súčasníci uctia jeho pamiatku. 



'''Dušan Halaj, CSc.''' 

'''Zdroj:'''  Žilinský večerník, číslo 22, strana 11, dňa 27.5.2008, ročník XVIII