Zobrazenie zdroja stránky Jozef Dobrovodský (2)

== SNP: Príbeh majora Jozefa Dobrovodského  ==

V posledných augustových dňoch sa každoročne vraciame k udalosti, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou novodobých slovenských dejín. Jej začiatok sa datuje 29. auusta, kedy vojaci slovenskej armády a mnohí dobrovoľníci sa so zbraňou v ruke odhodlali postaviť na odpor okupačným vojskám nacistického Nemecka.


Narodil sa 25. Februára 1909 v Dolnom Kubíne, študoval na reálnom gymnáziu v Levoči, absolvoval Školu pre výchovu záložných dôstojníkov delostrelectva v Bratislave a Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave. Slúžil v útvaroch v Lučenci a Žiline, neskôr pôsobil na Hlavnom štábe čs. armády v Prahe. V marci 1939 sa zúčastnil obrany východného Slovenska proti vojskám horthyovského Maďarska.  Začas pôsobil na Vyššom vojenskom veliteľstve v Trenčíne a delostreleckých útvaroch v Ružomberku a Nitre.  Vo februári 1942 ho odvelili k Týchlej divízii slovenskej armády na východný front. Predstieral chorobu a dosiahol návrat na Slovensko. Od decembra 1942 do júna1943 pôsobil v Žiline ako veliteľ delostreleckého pluku 11. Za odmietnutie opätovného odchodu na východný front ho z trestu preložili k Pracovnému zboru národnej obrany. Pôsobil v Pezinku. V druhej polovici r. 1943 viackrát rokoval s pplk. J. Golianom o prípravách na ozbrojené povstanie. Ten ho poveril vedením príprav v žilinskej posádke a ich koordinovaním v posádkach Ružomberok a Turčiansky Sv. Martin.  Do Žiliny musel prichádzať tajne a aj prípravy prísne utajovať.

Ráno 29. Augusta 1944 po získaní správy o príchode nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenska major Dobrovodský ihneď konal.  Odišiel z utajovaného žilinského bytu do kasární na Rajeckej ceste, kde s dôstojníkmi zapojenými do príprav povstania izoloval veliteľa posádky a prevzal jej velenie. Požiadal ilegálny Oblastný výbor pre sz. Slovensko v Žiline o vyhlásenie mobilizácie. Vojaci žilinskej posádky a dobrovoľníci vytvorili dva prápory a J. Dobrovodský vydal rozkaz na zaujatie obrany pred mestom. Prápor stotníka Rapašského obsadil výšiny západne od Strážova a stotník Šlajchart s druhým práporom prehradil severný smer od Čadce pri obci Brodno. K prvým bojom povstalcov s okupantmi došlo popoludní.

Keď sa na druhý deň (30. augusta) museli povstalci pod tlakom presily okupačných vojsk ustúpiť, J. Dobrovodský presunul oba prápory do Strečnianskej tiesňavy, kde bol pre obranu výhodnejší terén. Boje v tomto dôležitom priestore trvali od 31. 8. Do 4. 9. 1944, čím sa spomalil postup nepriateľa na stredné Slovensko. V ďalšom priebehu SNP mjr. Dobrovodský zastával funkciu delostrelectva 5. taktickej skupiny a neskôr 1. taktickej skupiny povstaleckej armády. 

Koncom októbra prešiel so skupinou vojakov a žandárov do Nízkych Tatier, no pri prechode cez Prašivú ho v polovici novembra nemecká hliadka zajala. Podarilo sa mu ujsť , dostal sa do Bratislavy, kde si zaobstaral falošné doklady  na meno Jozef Kováč. V tamojšej štátnej nemocnici si liečil omrznuté nohy a žalúdočné vredy. Po čiastočnom vyliečení odišiel na Oravu, kde sa spojil s ilegálnymi pracovníkmi v Dolnom Kubíne. V tom čase bol vojenským súdom v neprítomnosti odsúdený na trest smrti povrazom. Gestapo ho hľadalo u príbuzných a známych, no neúspešne. Začiatkom apríla 1945 prešiel k oslobodzovacím jednotkám do Popradu a vstúpil do 1. čsl. Armádneho zboru. Zúčastnil sa oslobodzovacích bojov od Vrútok až do Prahy. 

Po oslobodení menovali J. Dobrovodského za veliteľa II. ťažkej delostreleckej brigády v Žiline a potom v Košiciach. Pri oslavách 1. výročia SNP v Žiline mu udelili čestné občianstvo mesta.  V r. 1947 pôsobil na Hlavnom štábe  čs. armády v Prahe. Odtiaľ ho vyslali do Bukurešti, kde bol do febrára 1949 vojenským a a leteckým pridelencom na Veľvyslanectve ČSR v Bukurešti. Po odvolaní bol zástupcom veliteľa delostreleckého učilišťa v Olomouci.

V r. 1950 sa  J. Dobrovodský stal obeťou nezákonných represií. Orgány Hlavného štábu ho zaistili vo väzení vojenského súdu na Hradčanoch v Prahe pod nátlakom vyšetrovali a obvinili zo špionáže a velezrady. Hrozil mu trest smrti (už po druhýkrát). Na základe vykonštruovaného obvinenia ho 10. 11. 1950 Štátny súd v Prahe napokon odsúdil na 18 rokov straty slobody za údajnú vojenskú zradu. Prešiel väznicami v Mladej Boleslavy, Jihlave, na Mírove, v Olomouci a v Leopoldove. Až  v apríli 1955 ho v čiastočne obnovenom procese spod obžaloby za vojenskú zradu a špionáž oslobodili a po zmene trestu na 7 rokov prepustili na slobodu. Súdne konanie bolo znovu obnovené  v roku 1964, kedy ho spod obžaloby oslobodili v plnom rozsahu a v r. 1966 vojensky a občiansky rehabilitovali. Mal však celé roky ťažkosti so získaním zamestnania v civilnom sektore. Ako robotník pracoval v Zelenine Bratislava, v JRD Podunajské Biskupice a v kameňolome v Marianke ako šofér v Západoslovenských kameňolomoch a štrkopieskoch a po absolvovaní Priemyselnej školy  stavebnej ako technik v stredisku vedecko-technických informácií. Znalosť 7 jazykov využíval ako prekladateľ a tlmočník. Za účasť v boji proti fašizmu J. Dobrovodského vyznamenali viacerými našimi a zahraničnými vyznamenaniami. Zomrel 2. Decembra 1986 v Bratislave a posmrtne bol 2. 12 .1991 povýšený do hodnosti generálmajora in memoriam. 


'''Dušan Halaj, Csc'''


'''Zdroj Žilinský večerník,  č. 35, str. 7, dňa 22. 8 2012.'''