Zobrazenie zdroja stránky Hotel Rémi (Polom)

== Hotel Rémi (Polom) ==
 

Hotel Rémi bol v dvadsiatom storočí najväčším a najluxusnejším hotelom v Žiline. Vďaka vynikajúcej polohe oproti železničnej stanici využívala jeho služby väčšina obchodníkov a návštevníkov mesta, prenocovali, občerstvili sa a v neposlednom rade tu úspešne uzatvárali obchody. Hotel veľmi dobre prosperoval, postupne sa pristavoval a rozširoval. 

Hotel vybudoval Henrich (Heinrich) Rémi (1859, Osvienčim - 12. 7. 1928, Žilina) -  podľa zápisu v matrike prijal v roku 1892 nové meno Rémi z pôvodného Ziegeltuch. Pôvodné sídlo hotela sa od roku 1895 nachádzalo v budove č. 28 na dnešnej Národnej ulici. Keďže hotel expandoval a potreboval väčší priestor, majiteľ sa rozhodol investovať do stavby úplne novej budovy. V roku 1907 kúpil od Júliusa Grüna pozemok oproti železničnej stanici, kde vybudoval jednoposchodovú budovu hotela v secesnom štýle. Stavba obdržala číslo 548 a stavebný pozemok mal 267 siah (jedna štvorcová siaha je 3,59 štvorcových metrov). Hotel bol postavený stavebnou firmou Grün Karol a syn Július v smere k susednému pozemku vdovy Artura Lombardiniho Luisy na vtedajšej ulici Koššutovej ulici. Vstup bol z dvoch strán – od železničnej stanice i z Koššutovej ulice. V roku 1912 sa mal hotel pristaviť v smere na dnešnú Hviezdoslavovu ulicu – dvojposchodovú prístavbu s manzardami v podkroví projektovala a mala stavať stavebná firma Karol Pavera. K realizácii – a podľa nových plánov - však prišlo až o 12 rokov neskôr. 

Budova hotela bola jednou z  najkrajších secesných stavieb mesta. V roku 1914 ho charakterizuje žilinský učiteľ Géza Rózsa v publikácii „Žilina“ ako veľmi dobrý hotel   poskytujúci ubytovanie v pekných  izbách. Hotel mal  kaviareň a jedáleň na prízemí a vo vyvýšenom suteréne sa pre menej solventnú klientelu nachádzal hostinec, kde sa tiež dalo najesť – mnohí si ho pamätáme ako samoobslužnú jedáleň, v súčasnosti je tam kasíno. Už v roku 1911 bola pred hotelom pekná terasa – treba pripomenúť, že vtedy tadiaľ nejazdili autá, ale fiakre s konským záprahom. V tom čase mal hotel na streche kovovú konštrukciu s názvom HOTEL RÉMI SZÁLLODA (szálloda -  maďarsky hotel) medzi prízemím a poschodím bol nápis RÉMI KÁVÉHÁZ (kaviareň). Ubytovanie poskytoval v 30 izbách v cene od 1,50 do 8 korún.  

Po roku 1919 sa už v oficiálnom označení hotela názov szálloda nepoužíval, z Henricha Rémiho sa stal Jindrich, pred hotelom a stanicou vzniklo Wilsonovo námestie a z ulice Ľ. Koššuta sa stala Masarykova ulica. Ale zmeny pokračovali i ďalej. V roku 1924 došlo k realizácii prístavby jednoposchodovej secesnej budovy s manzardami na dnešnej (aj vtedajšej)  Hviezdoslavovej ulici. Rozdiely medzi oboma plánmi nie sú veľké - čitateľ môže na pripojenej fotografii, uverejnenej po prvýkrát vôbec, porovnať obe podoby. toto dáme, len ak to bude uverejnené.!!!!  Stavbu i projekt v roku 1924 robila stavebná firma Ludvíka Kantúrka a pristavaná bola i dvorná časť  hotela.  

Zdá sa, že zlaté časy hotela pokračovali aj naďalej vďaka rozvoju obchodu i priemyslu v meste. 28. 3.1928 požiadal Jindrich Rémi o stavebné povolenie na nadstavbu hotela o druhé poschodie a manzardy pod strechou, čo v podstate znamenalo tretie poschodie. Zároveň chcel na úrovni vyvýšeného prízemia postaviť terasu. Okresný úrad  vydal v júni 1928 povolenie na stavbu, ale bez spomínanej terasy. Stavbu projektoval Jozef Konrád, bratislavský architekt, predstaviteľ funkcionalistickej architektúry a purizmu – čistej architektúry, vyznačujúcej sa hľadaním účelovej dokonalosti. Je určite nesmierne zaujímavé, že tak náročnú stavbu zvládli zrealizovať vtedajšou technikou a najmä ľudskými silami za necelé dva mesiace! 

Viac problémov sa však vyskytlo s terasou, najmä kvôli prevádzke benzínovej stanice, ktorá tu bola od roku 1925. Terasa podľa projektov ing. Armina Windholza nakoniec hotelu pribudla v roku 1931, napriek tomu, že pod ňou naďalej ostala v činnosti benzínová pumpa, čo iste znepríjemňovalo hostí hotela. Terasu dlhú 25 metrov so šírkou vyše štyroch metrov osvetľovali dve 32-sviečkové lampy. Budova hotela získala po týchto úpravách úplne iný charakter.  

V hoteli sa schádzali bohatí veľkoobchodníci s drevom s drevom a inými komoditami, ale aj cezpoľní, ktorí pri rýchlom obede uzatvárali predaj i nákup rôzneho tovaru a potom cestovali zo stanice ďalej. Honosný hotel na vysokej úrovni sa stal aj miestom stretnutí rôznych záujmových skupín a združení. Napr. vo februári 1926 sa tu konal celoslovenský zjazd Ľudového zväzu Židov, v 40. rokoch si ho na svoju schôdzku vybralo Združenie príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva. Rokovanie jeho členov sa uskutočnilo v sále hotela, kde prednášal vtedajší predseda Ján Mikula a generálny tajomník Rudo Čavojský. 

Častou klientelou boli i umelci a intelektuáli, osobnosti celoslovenského významu. Medzi hosťami nechýbali Vincent Hložník, Ľudovít Fulla či Andrej Barčík, svoju vôbec prvú výstavu na Slovensku tu mal Imro Weiner-Kráľ (február-marec 1930). Chodievali sem i právnici (advokát Ernest Žabkay, sudca Jozef Feldek – otec spisovateľa Ľubomíra Feldeka), športovci, lekári. 

Pri biliarde, šachu i kartách tu prežili Žilinčania nielen príjemné chvíle a zábavu, hotel bol takisto miestom výmeny informácií a noviniek. Obchodníci zo vzdialenejších miest sa tu ubytovali. V rokoch 1929 - 1934 mal hotel 85 izieb, ceny záviseli od poschodia či výhľadu: za jednoposteľovú s výhľadom na stanicu sa platilo 23 Kčs, s výhľadom do dvora len 18, za vykúrenie sa priplácalo 5 Kčs, aj keď hotel mal ústredné kúrenie. V tom čase už hotel patril deťom Henricha Rémiho a jeho maželky Eleny Weilovej. Podľa testamentu hotelovú časť dostala dcéra Lotta (Šarlota) Herschová, reštauráciu a kaviareň syn Alfréd a maloletý Pavol  získal ročnú podporu pri štúdiách 80 000 Kčs do dovŕšenia 26. roku. Na správe hotela sa  podieľal syn Alfréd (volali ho Mikuláš),  už v roku 1924 mal s otcom koncesiu na hoteliersku a reštauračnú činnosť. 

Po roku 1940 bol hotel arizovaný, podobne ako i ďalšie podniky patriace Židom. Od roku 1941 vykonával správu hotela Silvester Zeisel, hostinský z Nemeckého Pravna, priženený do Žiliny, ktorý ho v roku 1943 aj vlastnil a vzápätí predal nemeckému spolku Deutsches  Heimatswerk z Bratislavy. Je pozoruhodné, že Zeisel, vedomý si významu  obchodnej značky Palace hotel Rémi, sa usiloval toto označenie na priečelí budovy  ponechať, pričom v písomnom styku prešiel na označenie Palace hotel. V roku 1942 však musel názov Rémi odstrániť a zmeniť na Hotel Zeisel. 

V súvislosti s hotelom Zeisel a jeho majiteľom sa v roku 1942 objavila v tlači zaujímavá správa. V piatok 6. novembra 1942 sa z bratislavského mestského múzea stratili vzácne antické skvosty, ktorých muzeálnu hodnotu vyčíslili na vyše 200 000 korún. Na druhý deň zadržali muža, ktorý vzbudil pozornosť veľkorysým utrácaním peňazí práve v žilinskom hoteli Zeisel . Keď ho na policajnom úrade prehľadali, našli u neho veľké množstvo zlata a zlatých predmetov,  ktorých opis sa zhodoval s popisom odcudzených predmetov z  bratislavského múzea. Muž sa nakoniec ku krádeži priznal. Vypovedal, že pricestoval do Žiliny ešte v piatok a ubytoval sa v hoteli  Zeisel, kde si spríjemňoval život šampanským. Odcudzené skvosty si uložil k majiteľovi hotela Silvestrovi Zeiselovi   Ten bol preto predvedený na políciu a po vypočutí bol zadržaný pre podozrenie z prechovávačstva. Ako celá situácia dopadla, sme sa už z tlače nedozvedeli.

V máji 1945 bola v hoteli zriadená repatriačná komisia, ktorá  sa starala o ľudí vracajúcich sa z nemeckých koncentračných táborov nielen zo Žiliny, ale i z iných miest. Zároveň tu boli ubytovaní i dôstojníci sovietskej armády. V auguste 1945 vydal MsNV Žilina rozhodnutie o premenovaní hotela na  hotel Moskva a odovzdaní do správy podniku Tlačiarne Pravda a ROH. Toto rozhodnutie však nebolo právoplatné, nakoľko si pôvodná vlastníčka  Šarlota Herschová a v zastúpení aj jej brat Pavol, ktorý bol v Austrálii, uplatnili na súde reštitučný nárok a v roku 1946 im bol hotel Rémi vrátený. Brat Alfréd bol už mŕtvy. V roku 1947 mali čistý výnos z hotelovej časti 50 547 Kčs, reštauráciu mal v prenájme Gruber.  Po roku 1948 bol však hotel opäť znárodnený. V septembri bola na hotel uvalená národná správa,  v roku 1950 ho získali Hostiteľské komunálne podniky Mesta Žiliny – predchodca Reštaurácií. Tie hotel v roku 1951 podľa projektu arch. Čapku renovovali, pričom na prvom poschodí bolo 25 izieb, na druhom 27 a na treťom 16 izieb pre hostí. Hotel dostal meno Polom podľa známeho vrchu Malej Fatry, kde v roku 1945 prebiehali boje, vedúce k oslobodeniu Žiliny. Názov Polom sa potom už nezmenil, aj keď v povedomí starších Žilinčanov to bol stále hotel Rémi. V roku 1953 prevzali hotel Reštaurácie a od roku 1965 bol pod  správou Stredoslovenských hotelov Ružomberok, ktoré sa v roku 1971 premenovali na Interhotely. V roku 1979 začali nadstavbu 3. poschodia – predtým manzardiek. Stavbu podľa projektov  Projektového ústavu obchodu v Ružomberku pod vedením Jozefa Holdoša uskutočnil Okresný stavebný podnik Žilina v rokoch 1980-1985, hotel získal aj výťah. Bol zaradený do kategórie B+ a mal 117 izieb. V januári 1990 hotel vykazoval ubytovaciu kapacitu 105 lôžok s dvoma apartmánmi. Na prvom poschodí sa nachádzala kaviareň s večernou prevádzkou a hudbou, jedáleň, modrý a ružový salónik. V suteréne hotela bola samoobslužná reštaurácia Korzo. V roku 1990 mal hotel 30 zamestnancov a 100 učňov. O rok neskôr ho reštituoval syn Lotty Herschovej, známy martinský lekár Jozef Holan. Vo februári 2007 bol hotel opäť otvorený po rekonštrukcii do súčasnej podoby.  


'''Zdroj: Štanský, P., Mrva, M.,''' Potulky starou Žilinou 2, Artis Omnis s.r.o. Žilina 2012, str. 20 - 24.