Zobrazenie zdroja stránky Arieh Klein - životný príbeh

== Arieh Klein ==



'''Arieh Klein''' sa narodil 2. mája 1927 v Žiline. Bol jediným dieťaťom otca Jakuba Kleina a matky Evy Rigelhaupt. Jeho praotec Jozef sa narodil v roku 1816 vo Varíne a odtiaľ sa presťahoval do Terchovej, kde žil aj jeho otec. Z otcovej a matkinej strany boli Slováci Mojžišovej viery. Starý otec po matke sa volal Moritz Grünwald, ktorý patril k zakladateľom sionistického hnutia v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1918 sa presťahovali jeho starí rodičia z Terchovej do Žiliny. Prežil krásne detstvo milé spomienok, ale aj tragédiu z druhej svetovej vojny, počas rokov dospievania. V roku 1942, keď mal len 15 rokov, začali prvé transporty vyvážania židov do Slovenska. Už v tomto veku sa díval smrtí do očí, keď ho chceli Nemci zabiť. Z transportu smrti gréckych židov, ktorí boli odstavení na zriaďovacej stanici v Žiline, mu podali malé dojča. Pri tomto čine bol prichytený a následne mal byť zastrelený. Nemci však nevedeli, že židovský chlapec im nemecky rozumel a za dramatických okolností im ušiel. 

Na území Žiliny sa nachádzal jeden zo zberných táborov v kasárňach v časti Rudiny pre židovských spoluobčanov, ktorí boli odvážaní od marca do októbra 1942 do nemeckých koncentračných táborov. Boli tu sústreďovaní židia z celého Slovenska, hlavne z našej oblasti severozápadného Slovensku. Cez tento zberný tábor prešlo takmer 24 000 slovenských židov. V tom čase na vlastné oči videl transporty židov, ktoré prechádzali cez Žilinu, ale aj z nej odchádzali. To ešte nevedel, že zo žilinskej židovskej komunity v ktorej bolo okolo 3 200 ľudí  sa zachránilo na konci vojny asi 600 ľudí, z ktorých sa prevažná väčšina vysťahovala najmä do Izraela.  Rodine Jakuba Kleina sa podarilo zachrániť pred prvými transportmi, ale potom prišiel rok 1944, keď vypuklo povstanie v Banskej Bystrici. Nemci zakrátko obsadili Žilinu. Ochranu pred Nemcami nenašli ani v Kunerade, kde bola centrála partizánov. Napokon utekali do Banskej Bystrice, odtiaľ do Revúcej, Podbrezovej a na ďalšie miesta až sa dostali do osudného Kališťa. Tu prežívali najťažšie obdobie svojho života, vyvražďovania a útrapy vojny. Bol zranený šrapnelom do nohy a prestrieľaný guľometom. Tu mu zomrela aj milovaná matka. Nevedel, že Žilinu po povstaní na druhý deň obsadili Nemci a pobrali zvyšok židov, ktorí tu zostali. Medzi nimi aj celú jeho rodinu, ktorú vyvraždili. Takúto tragédiu zažil ako 17 ročný chlapec. Po vyliečení z ťažkých zranení, krátko po vojne študoval v Prahe a po komunistickom prevrate v roku 1949 emigroval do Palestíny. Otec sa s ním rozlúčil so slovami: Šesť generácii našej rodiny žilo na Slovensku, zakaždým nás vyrabovali, potom nám rodinu vyvraždili fašisti, prišli sme skoro o všetko, tak choď a ja prídem za tebou. Vo februári 1951 prišiel za ním do Izraela aj otec. V Izraeli sa oženil s Hetty Fisch (*1932), ktorú v Žiline zachránil doktor Michal Majerčík pred odvlečením do koncentračného tábora. O malú Hetty Fisch sa staral až do skončenia vojny, riskujúc svoj vlastný život a celej rodiny.

Aj keď si Arieh Klein na Izrael po rokoch zvykol, lebo to je domovina jeho dávnych predkov, ktorí tam žili pred tisíckami rokov, jeho srdce zostalo na Slovensku v rodnej Žiline. Po prvýkrát sa mu podarilo dostať na Slovensko na pol dňa v roku 1967 a po druhýkrát prišiel na Slovensko pred prevratom roku 1989 až prostredníctvom britskej premiérky Marguerite Thatcherovej, aby mohol navštíviť hrob svojej matky. Od roku 1989, keď sa zrútil komunistický režim, prichádza na rodné Slovensko viackrát do roka. V Dolnom Kubíne sa mu za pomoci obetavej profesorky dejepisu Albíny Pánikovej podarilo nájsť na zdevastovanom cintoríne náhrobné kamene svojich prarodičov a príbuzných a previesť ich na cintorín do Žiliny. Je spoluautorom žilinského pamätníka „Cesta bez návratu“, ktorý je umiestený na Rudinách pri kasárňach, kde sa nachádzal židovský zberný tábor. Aj napriek veľkej tragédii, ktorú prežil na Slovensku, má svoju prvú domovinu, rodnú Žilinu, Terchovú a Dolný Kubín, kde mal početné príbuzenstvo, veľmi rád.   Rudolf Šuster prezident Slovenskej republiky, napísal o jeho živote knihu Muž s dvoma srdcami. Arieh Klein získal počas svojho života „dve srdcia“, jedno má na Slovensku a druhé v Izraeli. Vyrástol na Slovensku, dospelý život prežil v Izraeli, kde má päť detí a niekoľko vnúčat, ale po rokoch sa opäť vracia do rodného kraja, ktorý tak celý život miloval. V knihe sa vyznáva zo životného kréda, že “človek musí pracovať, žiť, ale dať aj druhému žiť“. 

Arieh Klein je jeden z mála žijúcich, ktorý prichádza na Slovensko a spája násilne pretrhnutú niť medzi potomkami v Izraeli a Slovenskom. Ako sme spomínali, je spoluautorom Pamätníka Cesta bez návratu, kde sa každoročne vždy prvú júlovú nedeľu koná pietna spomienka za účasti predstaviteľov mesta, kraja, židovskej náboženskej obce, zahraničných hostí a žilinskej verejnosti. Na pietnej spomienke sa zúčastnil aj prezident Slovenskej republiky a izraelský veľvyslanec. Ani na jednej spomienke nechýba Arieh Klein, ktorý sa podieľa na jej príprave a zabezpečuje hostí z Izraela. V roku 2007 sa zúčastnil pietnej spomienky aj so svojimi deťmi a vnúčencami. Len človek milujúci svoju vlasť dokáže po desiatkach rokoch odlúčenia s láskou precítiť kraj Oravy, Terchovej a Žilinu. Arieh Klein je hlboko veriaci človek, ktorý sa niekoľkokrát díval smrti do očí, ale Pán Boh mu pomohol, a preto sa snažil počas celého života pomáhať ľuďom. Je to človek tolerantný a veľkorysý, ktorý spojil pretrhnutú niť medzi našim krajom a Izraelom. Propaguje a zviditeľňuje mesto Žilinu doma aj v zahraničí a svojimi činmi priniesol porozumenie, mier a priateľstvo medzi národmi. Za svoju prácu dostal mnohé domáce a zahraničné ocenenia.