Zobrazenie zdroja stránky Železničiarska kolónia KBŽ v Žiline

== Železničiarska kolónia Košicko-bohumínskej železnice v Žiline ==
 		

'''Žilina, niekedy označovaná aj ako mesto dopravy, ukrýva viacero pamiatok z čias počiatkov železníc. Veď železnica je súčasťou mesta už takmer 140 rokov a križovatka troch železničných tratí tu jestvuje skoro 110 rokov. Pamiatky Považskej železnice sme už čitateľom Žilinského večerníka priblížili v novembri. Jedna pamiatka sa zachovala v Žiline aj z obdobia začiatkov Košicko-bohumínskej železnice.'''  


Pred postavením tejto železnice územie Slovenska obchádzali dve významné železnice. Na západe to bola Severná železnica cisára Ferdinanda (KFNB – Keiser Ferdinand Nordbahn). Viedla z Viedne cez Gänserdorf, Břeclav, Přerov, Ostravu a Bohumín do Osvienčimu. Na východ Slovenska zasahovala Potiská železnica z Debrecína cez Miškovec do Košíc. Košicko-bohumínska železnica mala byť spojnicou týchto dvoch tratí, čím by sa urýchlilo spojenie východného Uhorska s Pruskom (ba dokonca Čierneho a Baltského mora). Železnica však mala plniť aj iné úlohy. Arcivojvoda Albrecht z rodu Habsburgovcov sa venoval podnikaniu v železorudnom priemysle a železnica by mu poslúžila ako spojnica baní na Spiši a Liptove s jemu patriacou známou železiarňou v Třinci. Železnica tiež mala zvýšiť produkciu a vývoz uhlia z Ostravsko-karvinského uhoľného revíru a mala byť bránou do Tatier. 

O výstavbu železnice prejavilo záujem začiatkom 60. rokov 19. storočia konzorcium bratov Richeovcov. Povolenie na výstavbu bolo udelené zákonom Ríšskeho snemu (v tom čase jestvoval v monarchii rakúsky centralizmus) v roku 1865 a cisárom schválené až v roku 1866. Vznikol podnik bratov Richeovcov s názvom Košicko- -bohumínska železnica (Cs.-kir. szab. Kassa-Oderbergi államvasút), ktorý v nasledujúcom roku začal výstavbu. V ďalších rokoch sa však z dôvodu nedostatočného finančného krytia majiteľ podniku viackrát zmenil. 

Stavba trate v úseku Poprad – Žilina začala 15. decembra 1869 a o tri dni neskôr aj stavba úseku Žilina – zemská hranica medzi Uhorskom a Rakúskom pri Jablunkove. Úsek Tešín –Žilina bol otvorený 8. 1. 1871. Pre zaujímavosť, podľa prvého cestovného poriadku premával od tohto dňa na trati Bohumín – Žilina jeden pár zmiešaných vlakov a jeden nákladný vlak. Zmiešaný vlak odchádzal zo Žiliny o 10.58 h a do Bohumína prišiel o 16.50 h, pričom tu boli prípoje na vlaky Severnej železnice cisára Ferdinanda. Úsek Žilina – Poprad bol otvorený 8. 12. 1871. Celá trať Bohumín – Košice bola otvorená 18. 3. 1872 otvorením úseku Spišská Nová Ves – Kysak. 

Žilinská stanica mala v tom čase len niekoľko krátkych koľají, rozšírená bola v roku 1911. Výpravná budova, známa z mnohých pohľadníc a fotografi í, bola postavená v typickom železničiarskom slohu. Pôvodný plán počítal s malou budovou, ale ešte pred otvorením železnice, po prehodnotení významu Žiliny ako železničného uzla, k budove pristavali ďalšie krídlo. Stredná časť budovy vystupovala ako rizalit (časť stavby, ktorá vystupuje z fasády po celej výške budovy) do strany ulice, bočné krídla mali pravidelný rozostup okenných otvorov. Tieto objemy, ukončené na bokoch štítovými stenami, boli prekryté sedlovými strechami. 

Spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice postavila pre svojich zamestnancov aj obytnú kolóniu. Nachádzala sa v priestore medzi dnešnými Ulicami 1. mája, P. O. Hviezdoslava a J. Milca a na východe susedila s vtedajšou chemickou továrňou Hungária, donedávna známou pod názvom Považské chemické závody. Na základe mapy Žiliny z roku 1913 môžeme predpokladať, že kolóniu tvorilo osem jednoposchodových domov. Tri sa nachádzali pozdĺž Ul. 1. mája, tri popri Hungárii a dva popri Ulici J. Milca. Medzi domami a ulicami boli vysadené stromové aleje a v strede celej kolónie bol pravdepodobne park, tiež znázornený na mape. Parky boli typickým prvkom železničiarskych kolónií i železničných staníc. Budovy kolónie mali typický úzky stredový trakt, taktiež vystupujúci v podobe rizalitu, z ktorého na obe strany vychádzali dve krídla, ktorých pozdĺžna os bola kolmá na os stredového traktu. Kolónie poskytovali výhodu ľahkej dosiahnuteľnosti železničných zamestnancov v mimoriadnych situáciách. 

Z pôvodnej kolónie na Ulici P. O. Hviezdoslava zostala už len jedna historická budova, v ktorej bola v minulých rokoch umiestená železničná materská škola. V súčasnosti po zmene majiteľa prechádza rekonštrukciou s novým využitím. Na zachovanie historickej a architektonickej hodnoty by bolo vhodné zaradiť ju do Zoznamu pamätihodností mesta Žilina. 
  


'''Peter Šimko,''' Považské múzeum v Žiline 

'''Snímky autor,''' Anna Kucharčíková a zbierka Považského múzea


'''Zdroj:''' Žilinský večerník, č. 6, str.24, dňa 3.2.2009