Zobrazenie zdroja stránky Športová hala v Žiline

== Športová hala v Žiline ==


'''Športová hala v Žiline 1. čas'''ť 

Osudy Športovej haly v Žiline sledujú pozorne mnohí naši čitatelia. Preto sme sa spolu s Ing. arch. Ľudovítom Kupkovičom rozhodli priblížiť vznik, výstavbu a históriu haly až do roku 1990. Ľudovít Kupkovič bol nielen hlavným projektantom a vedúcim kolektívu, ktorý projektoval halu, ale vďaka jeho fotografiám môžeme našim verným čitateľom  priblížiť výstavbu jednotlivých častí haly.
Hlavným investorom stavby a jej majiteľom bol štát v zastúpení Stredoslovenskou správou účelových zariadení Slovenskej organizácie Československého zväzu telesnej výchovy (ČSZ-TV) so sídlom v Liptovskom Mikuláši. Stavba sa dlhodobo pripravovala, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že dostala územné rozhodnutie už v roku 1973 v rámci stavby plánovaného areálu medzinárodnej výstavy Sympomech (Sympózium malej mechanizácie), pričom hala mala slúžiť ako viacúčelová pre šport, výstavy, veľtrhy a kultúrne podujatia.  V roku 1976 sa uskutočnili prvé porady k výstavbe haly, ktoré viedol jej hlavný koordinátor Ing. Ján Tabaček.  Stavebné povolenie bolo vydané až 23. augusta 1979. Stavbu postavili Pozemné stavby Žilina, závod špecializovaných prác pod vedením Ing. Hauera, jej ukončenie bolo plánované na koniec roka 1982. V apríli 1985 bolo ešte vydané stavebné povolenie na priestory technického vybavenia – podzemné podlažia pod hracou plochou, ktoré však už boli dokončené v decembri 1984 v náklade 2. mil. Kčs. Tieto priestory pod hracou plochou slúžili na regeneráciu pre športovcov a ako reštaurácia a sklady.
Športová hala nebola pre námietky požiarnikov skolaudovaná – hoci bola v prevádzke – a tak ku kolaudácii došlo až 13. apríla 1989 potom, keď sa odstránili nedostatky požadované požiarnikmi. Pritom došlo ku vtedy ojedinelému javu vo vtedajšom stavebníctve, že hla bola vo februári a marci t. r.  až do vydania kolaudačného rozhodnutia vyradená z prevádzky i vďaka intervencii vtedajšieho okresného prokurátora. Pre zaujímavosť, Ing. Ľudovít Kupkovič a Ing. Andrej Bašista získali v roku 1986 za projekt Športovej haly v Žiline prestížnu Cenu zväzu architektov, a to predovšetkým za vysokú kvalitu a účelnosť haly, jej neobvyklé, efektné a efektívne zastrešenie.   


'''Športová hala v Žiline 2. časť''' 

Športová hala v Žiline počas celej jej výstavby sprevádzali mnohé ťažkosti. Určujúcim technickým problémom jej návrhu bolo riešiť veľkorozmerné zastrešenie hracej plochy s rozmerom 57 x 92 metrov, vyhovujúcej pre všetky halové športy až po medzinárodné atletické halové súťaže, ako aj pre kultúrne podujatia, výstavy a veľtrhy. Podnik Stavoprojekta Bratislava, ateliér 22, Žilina, špecializovaný na projekty športových stavieb, vypracoval tri porovnávacie štúdie návrhu zastrešenia športovej haly: 1. zastrešenie oceľovou nosnou konštrukciou, 2. zastrešenie železobetónovou konštrukciou, 3. zastrešenie nosnou konštrukciou z drevených lepených prvkov. 
V roku 1977 bola vypracovaná projektová úloha stavby, ktorá stanovila základné princípy architektonického riešenia. Investor stavby pre jej realizáciu zvolil ako optimálne tretie riešenie. Autorom architektúry stavby je už spomínaný Ing. arch. Ľudovít Kupkovič, architektonický návrh vypracoval v spolupráci so statikom drevenej konštrukcie zastrešenia Ing. Andrejom Bašistom.
V polovici roku 1979 bol dokončený úvodný projekt. Ten určil všetky architektonické, realizačné a rozpočtové parametre stavby, pričom súčasne pokračovalo vypracovanie realizačných projektov a ich uskutočňovanie. Stavba začala kupolou zastrešenia, pretože pre extrémnu náročnosť tejto konštrukcie potreboval realizátor  zrovnanú spevnenú plochu v úrovni základov.  Základné pätky (44 ks) sú založené na trojiciach základových železobetónových pilót (celkom 132 ks, 3 ks pod každou pätkou) pod úrovňou terénu  do hĺbky 6 metrov. V kruhovom pôdoryse sú tesne pod terénom základové pätky kupoly zastrešenia spojené stužujúcim železobetónovým vencom, ktorý prenáša vodorovné zaťaženie (ťahovú silu 300 ton) z kupoly zastrešenia do základov. 


'''Športová hala v Žiline 3. časť''' 

Súbežne s betonážou základov športovej haly prebiehala výroba prvkov kupoly zastrešenia. Táto je vytvorená zo 44 ks drevených lepených vrstvených lamelových nosníkov oblúkového tvaru. Ich profil je: šírka 230 mm, výška premenná od 800 do 1800 mm. Sústava 44 nosníkov je vo vrchole kupoly spojená oceľovým vrcholovým prstencom a radiálne zviazaná štyrmi sústavami výstuh s profilom 230 x 800 mm. Na tejto nosnej konštrukcii je uložený systém drevených lepených krokiev radiálne osadených po 1200 mm, zakrytý drevenými sendvičovými panelmi (hrúbka 250 mm) strešného plášťa. Na nich je stužujúce drevené debnenie. Vrchnou vrstvou opláštenia je medená plechová krytina.
Všetky drevené prvky zastrešenia sa vyrábali z najkvalitnejšieho reziva dosušeného na 10 % vlhkosti, pomocou špeciálneho lepidla, odvezeného z Rakúska (spotreba 350 kg na jeden nosník). Výroba oblúkových nosníkov zastrešenia prebiehala v montážnej hale (20 x 120 m) postavenej neďaleko staveniska na spevnenej ploche areálu Domu techniky. Všetky nosníky prešli po vyrobení zaťažovacou skúškou a až po nej boli osadené na stavbu (18 ks pri zaťažovacej skúške nevyhovelo a museli byť vyradené). Pred montážou kupoly zastrešenia bola geometrickom strede haly osadená  montážna veža, na ktorej spočíval oceľový nosný prstenec vrcholu zastrešenia.  Do prstenca vo vrchole a do kotviacich kĺbov v pätkách boli postupne osadzované proti sebe vejárovitým postupom dvojice oblúkov zastrešenia, na ne systém kotiev a strešný plášť a nakoniec krytina. Po ukončení montáže montážnu vežu demontovali a tri roky po realizácii kupoly bola presnosť jej geometrického tvaru sledovaná. Spočiatku sa deformovala nad normovú hodnotu, neskôr sa ustálila v medziach normy.


'''Športová hala v Žiline 4. časť''' 

Po dokončení zastrešenia športovej haly boli vyhĺbené stavebné jamy a vybudované priestory pre športovcov a technické vybavenie haly. Tieto sú stavebne samostatné, spojené so zastrešeným obvodovým plášťom halového komplexu. Halový komplex je kruhový priestor s priemerom 92 m. Hracia plocha mala 4450 m2, bola vhodná pre všetky halové športy až po medzinárodné atletické súťaže, pre kultúrne podujatia a veľtrhy.  Jej výšková úroveň je na úrovni okolitých plôch, na východnej a západnej strane je priamo prístupná cez zásobovacie vstupy. Pod hracou plochou boli na ploche 3300 m2 priestory technického vybavenia haly (regenerácia pre športovcov, reštaurácia, sklady), z východnej a západnej strany prístupné vjazdovými zásobovacími rampami.
Hracia plocha bola riešená ako univerzálna drevená palubová podlaha vhodná pre všetky halové športy, so špeciálnym trojitým odpružením. Pre atletiku bol vypracovaný realizačný projekt na všetky atletické sektory, riešené ako demontovateľný drevený panelový systém s povrchom tartan. Pre demontovateľné atletické sektory sú v podzemí pod hracou plochou úložné priestory. Atletické sektory však neboli realizované, pretože rokom 1990, kedy ich dodanie pre halu bolo plánované, skončili štátne dotácie na šport. Hala prešla do majetku mesta, a to nemalo prostriedky na dobudovanie atletických sektorov (asi 1 milión eur).
Na severnej a južnej strane halového komplexu boli priestory pre divákov: vstupné haly, WC a dva bufety, stabilné hľadisko pre 2 x 1000 divákov, výsuvné tribúny pre 2 x 550 divákov, sedadlá na hracej ploche.  Celková kapacita (podľa druhu podujatia) bola až do 6000 divákov.
Pod vstupnými halami a zariadeniami pre divákov boli rozmiestené dva podzemné priestory pre 320 súčasne umiestených športovcov: 2 telocvične 14 x 24 m, náraďovne, šatne umyvárne, WC, priestory pre masáže, trénerov, rozhodcov atď.  Okrem toho tu boli technické zariadenia: strojovne vzduchotechniky, centrála vykurovania, elektroinštalácií, regulácie, kancelárie, servisné priestory, dielne údržby a pod.
Celý komplex športovej haly bol realizovaný ako združená investícia. Zastrešenie bolo financované ako výskumno-vývojová úloha zo štátnych prostriedkov určených pre výskum.  Priestory pre divákov, športovcov a hracia plocha boli financované z prostriedkov ČSZTV (Československého zväzu telesnej výchovy). Priestory technického vybavenia haly pod hracou plochou financovalo mesto Žilina.


'''Podujatia v Športovej hale v Žiline 1. časť''' 

Prvým verejným vystúpením v ešte nedokončenej športovej hale bol volejbalový turnaj Pohár oslobodenia konaný 1. až 5. augusta 1985. Zúčastniť sa ho mali reprezentácie ČSSR, Číny, Maďarska, Kuby, KĽDR a ZSSR. Keďže hráči Kuby nepricestovali, prvým otváracím stretnutím turnaja a „krstom“ haly bolo stretnutie reprezentácie ČSSR B a TJ Pozemné stavby, ktoré reprezentácia vyhrala 3:1. Potom nasledovalo stretnutie druhej reprezentácie Československa s Maďarskom s konečným výsledkom 3:1, odohraté pred 2600 divákmi. V tom čase sa viac ľudí do haly nezmestilo. Celkovo na turnaji zvíťazili volejbalisti Československa. Tento turnaj bol skúškou techniky v hale i prípravou na plánované Majstrovstvá sveta vo volejbale žien v auguste 1986, pred ktorými sa mali odstrániť prípadné nedostatky. Hala však v tom čase ešte nebola úplne dokončená, športovci mesta sa dočkali ďalšieho vystúpenia až 25. februára 1986.  Boli to basketbalisti Slávie VŠDS Žilina, ktorí otvorili činnosť športovej haly stretnutím so Sláviou SVŠT Bratislava v sobotu o 16. hodine.  V hale však už mesiac predtým trénovali i odohrali prípravné stretnutia, avšak 25. február možno považovať za začiatok činnosti v hale. Pred 1600 divákmi Žilinčania zvíťazili 71:70. Na ďalšom zápase 1. marca už bolo 1800 divákov. Je zaujímavé, že volejbalisti TJ Pozemné stavby Žilina v Slovenskej národnej lige hrali naďalej v hale  Pozemných stavieb na Bôriku (vedľa bývalého amfiteátra). Až po následnom postupe do najvyššej celoštátnej súťaže od novembra 1986 hrali v Športovej hale v Žiline a súťaž začali víťazstvom nad VŠ Praha. Následne vo štvrtok 16. novembra zvíťazili nad jedným z najlepších československých volejbalových družstiev Zbrojovkou Brno 3:2 pre 1800 divákmi a začali tým veľmi úspešnú sériu vystúpení v I. lige pod vedením Ing. Belaja. V čase od 9. do 15. marca 1986 trénovali v Žiline reprezentantky ČSSR vo volejbale žien, ktoré sa tu pripravovali aj na septembrové majstrovstvá sveta.  Ako sa vyjadril tréner reprezentácie Vladimír Hančík, v Žiline našli veľmi dobré podmienky unikátnu športovú halu, ktoré znesie porovnanie s najlepšími halami v Európe.
Dňa 23. novembra 1986 sa uskutočnilo spoločensko-kultúrne stretnutie pri príležitosti 25.výročia  TJ Slávia VŠDS. Vystúpenie skupiny Modus, Lasicu a Satinského a moderátora  Karola Poláka sledovali stovky divákov. 


'''Podujatia v Športovej hale v Žiline 2. časť''' 

'''Majstrovstvá sveta vo volejbale žien'''

Jubilejné X. majstrovstvá sveta v Československu nepriniesli síce úspech domácej reprezentácie, ktorá odohrala zápasy v skupine v Žiline, ale priniesli veľkú návštevnosť divákov i reprezentáciu nášho mesta vo svete. Naše reprezentantky sa pripravovali v Žiline od 24. augusta 1986,  pre majstrovstvami odohrali viacero prípravných zápasov s Talianskom a Japonskom. Vlastné majstrovstvá sa začali 2. septembra 1986 o 16. hodine slávnostným otvorením a prvým zápasom  našich volejbalistiek s Bulharskom. Vo vypredanej hale s 5000 divákmi síce naše prehrali 2:3, ale povzbudzovanie plnej haly patrilo medzi najkrajšie okamihy majstrovstiev. Na slávnostnom úvode  nechýbali ani dievčatá  z folklórneho súboru Stavbár Žilina v krojoch a štátnu hymnu zahral Žilinský miešaný orchester. V ďalšom zápase sme síce vyhrali so slabšou Kanadou, ale vzápätí prehrali s dobrou Južnou Kóreou. Naše reprezentantky sa potom presunuli do Ostravy, ale po neúspešných vystúpeniach prišli naspäť do Žiliny, kde odohrali zápasy s USA, Bulharskom a Talianskom o 9. až. 12. miesto na šampionáte.  Celkovo skončili na 11. mieste. Najprv bývali v Ubytovni Pozemných stavieb na Bôriku, potom v hoteli Slovakia spolu s ostatnými reprezentáciami. Na majstrovstvách sa zúčastnilo 70 akreditovaných novinárov, pre nich bolo pripravených 40 písacích strojov, 6 teletextov a 7 telefónov a dokonca priemyselná televízia na sledovanie zápasov. 


'''Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov'''

Žilinská hala bola určená pre kvalifikačné stretnutia skupiny D, ktoré sa odohrali 28. februára až 3. marca 1990. Slávnostné otvorenie bolo pred prvým stretnutím 28. februára o 17. hodine, v ktorom sa stretol ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík), olympijský víťaz zo Soulu, s Poľskom. Pre Žilinu nebolo ľahké pripraviť dôstojné podmienky pre športovcov a divákov. Nebola dokončená rehabilitácia v hale, čo sa nahradilo regeneračnými miestnosťami v nemocnici a v hoteli Slovakia, ktorý bol spolu s hotelom Polom miestom ubytovania hráčov 52 akreditovaných novinárov z celého sveta (šéfom tlačového strediska bol známy žilinský novinár Vlado Ľach), delegátov a rozhodcov. Problém bol i s parkovaním autobusov a áut, ktoré parkovali na 6 parkoviskách, pre najvýznamnejších hostí bolo parkovanie priamo pod halou. Zástupcovia športovcov boli prijatí na starej radnici už novým predsedom MsNV (Mestského národného výboru) Ing. Emilom Lackom.  Podpredseda MsNV Ing. Cyril Srnka bol zároveň predsedom organizačného štábu podujatia. Žilinskí diváci naplnili halu v hojnom počte najmä v úvode, otvorenie a prvé stretnutie videlo 2500 divákov. Najväčší počet divákov – 4000 sa zišiel na stretnutí o 1. miesto v skupine medzi Sovietskym zväzom  a Nemeckou demokratickou republikou, ktoré vyhrali sovietski reprezentanti v pomere 34:19. Tieto mužstvá spolu s Poliakmi postúpili do semifinálovej skupiny v Bratislave. Celkove organizátori a predstavitelia svetovej  hádzanárskej federácie boli spokojní s podmienkami i organizáciou a slovami generálneho sekretára federácie pochválili najmä krásnu žilinskú športovú halu. Ešte pre zaujímavosť uvádzame ceny vstupeniek na dvojzápas – 40, 30 a 15 Kčs. (Korún československých), ako aj fakt, že reprezentácia Japonska odmietla používať šatne na prezliekanie v rámci tréningov a prezliekali sa na chodbách v presvedčení, že by za šatne mali platiť.
V hale bolo množstvo športových akcií (spomenuli sme najvýznamnejšie), ale i kultúrnych a spoločenských vystúpení. Taktiež sa tu uskutočnili výstavy Sympomech, ktoré po dlhé roky boli organizované susedným Domom techniky v Žiline.


'''Zdroj:''' Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Ľudovít Kupkovíč.    Spoznávame  Žilinu (121. časť).   Športová hala v Žiline 1. časť,  Žilinský večerník č.  33,  str. 16, dňa 12. 8. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály. 

'''Zdroj:''' Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Ľudovít Kupkovíč.    Spoznávame  Žilinu (122. časť).   Športová hala v Žiline 2. časť,  Žilinský večerník č.  34,  str. 16, dňa 19. 8. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály. 

Zdroj: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Ľudovít Kupkovíč.    Spoznávame  Žilinu (123. časť).   Športová hala v Žiline 3. časť,  Žilinský večerník č.  35,  str. 20, dňa 26. 8. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály. 

'''Zdroj:''' Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Ľudovít Kupkovíč.    Spoznávame  Žilinu (124. časť).   Športová hala v Žiline 4. časť,  Žilinský večerník č.  36,  str. 24, dňa 2. 9. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály. 

'''Zdroj:''' Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Ľudovít Kupkovíč.    Spoznávame  Žilinu (125. časť).   Podujatia v Športovej hale v Žiline 1. časť,  Žilinský večerník č.  37,  str. 16, dňa 9. 9. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály.

'''Zdroj:''' Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Odborná spolupráca Ľudovít Kupkovíč.    Spoznávame  Žilinu (126. časť).   Podujatia v Športovej hale v Žiline 2. časť,  Žilinský večerník č.  38,  str. 16, dňa 16. 9. 2014. Zdroj: knižné publikácie a archívne materiály.