Zobrazenie zdroja stránky Linky MHD v 60. – 80. rokoch

== Linky mestskej hromadnej dopravy v Žiline v 60. – 80. rokoch ==



'''Linky do okrajových častí a okolitých obcí'''


'''Linka č. 1''' premávala po trase '''Bánová – Závodie – centrum – Budatín – Považský Chlmec.''' V špičke mala linka zvyčajne 4 spoje, v sedle 2 spoje za hodinu. Od linky č. 1 sa v roku 1964 oddelila linka č. 11 na trase '''Závodie – centrum – Budatín – Brodno.''' Postupne vybrané spoje premávali až do Bánovej. V špičke mala linka 2 - 3 spoje za hodinu, v sedle jeden spoj. Vďaka linkám č. 1 a 11 mali Bánová a Závodie cca 5 spojov v špičke a 3 spoje v sedle. 

'''Linka č. 2''' vznikla v roku 1953 na trase '''Železničná stanica''' (neskôr autobusová stanica) – '''Rajecká cesta – Bytčica - Lietavská Lúčka.''' V 60. rokoch bola predĺžená do '''Porúbky.''' V špičke premávalo asi 5 spojov za hodinu, v sedle 2 - 3. Po roku 1983 časť kapacít linky prešla na linku č. 32 a vtedy za hodinu premávali asi 4 spoje v špičke a 1 – 2 spoje v sedle a cez víkendy. V roku 1962 sa z linky č. 2 oddelila '''linka č. 12''', ktorá premávala zo Žiliny do Lietavskej Lúčky '''cez sídlisko Hliny''' (po Wolkerovej ul., dnes Hlinskej). V 70. rokoch premávalo na tejto linke 5 spojov za hodinu v špičke a 2 – 3 v sedle a cez víkendy. Po roku 1984 to bolo o 1 spoj za hodinu menej.  V 2. polovici 60. rokov a v 1. polovici 70. rokov boli na linkách 2 a 12 hojne využívané prívesy. Od roku 1979 tu premávali aj kĺbové autobusy Ikarus. Do Porúbky premávalo len niekoľko spojov linky č. 2. '''Linka č. 22''' vznikla začiatkom 70. rokov a premávala na trase '''Autobusové nástupište – Nemocnica - Hliny – Bytčica''' a späť. Linka bola len doplnková, premávalo na nej jedno vozidlo v špičke pracovného dňa. 

'''Linka č. 4''' vznikla v r. 1953. Jej trasa bola '''Strážov – Žilina, Prednádražie''' ('''''Nová Žilina,''''' Bratislavská) – centrum - Celulózka –  Trnové. Linka č. 14 vznikla ako mutácia linky č. 4 v roku 1967. Jej trasa kopírovala '''linku č. 4,''' akurát nešla cez Novú Žilinu, ale '''Benzinol''' (Kragujevskú ul.) Linky č. 4 a 14 spoločne zabezpečovali dopravu do Trnového a Strážova približne 3 - 4 spojmi v špičke a 2 – 3 spojmi za hodinu v sedle a cez víkendy. 

'''Linka č. 5''' spájala s centrom mesta Tepličku nad Váhom a končila na Rosinkách. Jej trasa bola nasledovná: '''Teplička – Budatín – centrum - Celulózka –  Rosinky.''' Od roku 1974 časť spojov premávala na Vlčince. Od roku 1977 bola väčšina spojov ukončená na Vlčincoch a na Rosinky premávalo len niekoľko spojov denne. Linka mala približne 20-minútový interval v špičke a 60-minútový v sedle a cez víkendy. V 2. polovici 60. rokov a v 1. polovici 70. rokov na linke jazdili autobusy s prívesmi. 

'''Linka č. 6''' spájala '''centrum so Závodím, Hôrkami a Brezanmi.''' Mala 60 až 120 min. interval. 

'''Linka č. 7''' premávala od r. 1961 na trase '''Mraziarne – centrum – Budatín – Zádubnie.''' Neskôr ju predĺžili '''do Zástrania''' a na opačnom konci do Závodia, zastávka '''Závodie, dom služieb''' (Pod hradiskom). Linka bola obsluhovaná približne 2x za hodinu v špičke a 1x za hodinu v sedle a v sobotu. V nedeľu aj 3x za hodinu a to len v lete a za pekného počasia, keďže Straník bol v tom čase miestom rekreácie Žilinčanov.  

'''Linka č. 9''' premávala na trase '''Žilinská Lehota – Strážov – centrum – Celulózka – Rosinky.''' V centre premávala do roku 1973 cez Mariánske námestie. Od roku 1974 vybrané spoje presmerovali na Vlčince, od roku 1977 na Vlčincoch, rovnako ako na linke č. 5, ukončili väčšinu spojov. Linka mala v tomto období 60-min. celodenný interval.   

'''Linka č. 10''' premávala na trase '''centrum – Celulózka – Mojšova Lúčka.''' Od r. 1977 vybrané spoje premávali cez '''Hydinárske závody''' po konečnú v  '''Mojšovej Lúčke.''' Od r. 1984 mala linka tvar „P“,  t. j. začínala i končila na autobusovej stanici. Ráno išla najskôr po ceste 1/18 ku Hydinárskym závodom a potom cez obec späť do Žiliny, popoludní naopak. Na linke premával 1 autobus v 40 – 60 min. intervale. 

V roku 1964 vyčlenili z linky č. 1 spoje do Vrania do samostatnej '''linky č. 15,''' ktorá premávala na trase '''Vranie -  Budatín – centrum – Nešporova ul.'''  (Saleziánska) – '''Geologický prieskum.''' Linka mala 60 – 120 min. interval.
 

'''Bôrik, Hliny'''

'''Linka č. 8''' tvaru „O“ vznikla v 2. polovici 50. rokov, kedy premávala od Hlavného nádražia k nemocnici, odtiaľ k Malej Prahe, po Veľkej okružnej k Evanjelickému kostolu, ďalej k Poliklinike I (Bratislavská ul.) a po Hollého ul. späť na Hlavné nádražie ako 8A. Druhá časť jej spojov (8B) robila tento okruh opačným smerom (t. j. proti smeru hodinových ručičiek). Po postavení Hlín na prelome 60. a 70. rokov linku presmerovali a dostala tvar „P“. Premávala z '''Hlín VI''' (konečná sa nachádzala pri pohostinstve Máj) po dnešnej Rudnayovej ul. a cez súčasnú lávku pre peších na Bulvár, odtiaľ zachádzkou k ČSAD, ďalej na '''autobusovú stanicu''' a späť na '''Bulvár''' a  '''Hliny VI.''' Linka bola v prevádzke od konca 60. rokov len v špičkách pracovného dňa. 

'''Linka č. 16'''  vznikla v roku 1965, aby dopĺňala (príp. nahradila po presmerovaní) linku č. 8 na jej pôvodnej trase. 16A premávala v jednom smere na trase '''Žel. stanica – Nemocnica – Bulvár – Hliny – Rajecká cesta – Veľká okružná ul. – Poliklinika – Hollého ul. – Železničná stanica.''' Druhá časť spojov (16B) robila  okruh opačne. Interval bol približne 20 minút v pracovné dni a 40 minút cez víkendy. '''Linka č. 26''' vznikla prečíslovaním linky 16B v roku 1973. Intervaly boli rovnaké ako na 16-ke. 

'''Linka č. 13''' bola zriadená r. 1967, hoci bola plánovaná už niekoľko rokov predtým. Spočiatku premávala na trase Hliny '''VI – Hliny (Hlinská ul.) –  autobusová stanica – späť na Hliny VI.'''  Od roku 1977 začínala na '''autobusovej stanici, išla na Hliny VI a späť na autobusovú stanicu.''' Do roku 1984 premávala denne v približne 30-min. intervale, od tohto roku po vzniku nových liniek premávajúcich cez Hliny premávala len v špičke pracovného dňa. 


'''Linky do ľahkého priemyslu'''

Linka č. 18 vznikla asi v r. 1967 na trase Celulózka – Košická - Hliny (Hlinská ul.) – Rajecká cesta – Oceľové konštrukcie a späť. Od r. 1973 bola značná časť spojov tejto linky ukončená na Vlčincoch, pri Celulózke končili len tri robotnícke spoje. V r. 1973 bol na linke 30-min. interval v špičke pracovného dňa a postupne sa zvyšoval.
Linka č. 20 premávala na trase Budatín – centrum – Hliny – Kamenná ul. - ZVL a späť. Linku tvorili spoje k začiatkom pracovných dôb v 30 – 60 min. intervale v špičke pracovného dňa. 
Linka č. 21 mala trasu Budatín – centrum – Rajecká cesta (od r. 1981 cez Nemocnicu, Komenského a Nešporovu ul.) – Bánovská cesta – Helioska (od r. 1977 Závodie, dom služieb) a späť. Linka mala približne 60- minútový interval v špičke pracovného dňa. 

Vlčince  
Prvé linky, ktoré premávali na Vlčince, boli linky tvaru O č. 19 a 23.  Linka č. 19 mala nasledujúcu trasu: Autobusové nástupište – Nemocnica – Internáty VŠD – Vlčince – Autobusové nástupište. Linka premávala v r. 1973 len v 30-min. intervale v špičke, od r. 1977 už bol na linke 15 – 30 min. interval  v pracovný deň a 30 – 40 min. interval v sobotu a nedeľu. Od r. 1984 mala v špičke 10-minútový interval a v sedle a cez víkend 30-minút. Na linke boli od r. 1975 nasadené kĺbové autobusy Ikarus. Linka č. 23 bola opačným okruhom linky č. 19. 
Linka č. 18 končila od 15. októbra 1973 na Vlčincoch. Hoci od r. 1977 tvorili dennú výpravu tejto linky v pracovný deň 4 vozidlá (od r. 1981 až 5 vozidiel), väčšina z nich jazdila aj na rôznych iných linkách. Na turnusy linky 18 boli totiž postupne vypravované kĺbové autobusy, ktoré riešili aj potrebu kĺbového vozidla na spojoch liniek 4, 9, 14, 19, 23, 24, 27, 34.  Keďže linka zabezpečovala návoz cestujúcich do závodov v závislosti od začiatku (konca) pracovnej doby, mala cca 30–min. interval v špičke, avšak v niektorých časových polohách išli aj 2 – 3 vozidlá za sebou.  Podobne ako linka č. 18, aj linka č. 5 a  linka č. 9 premávali od roku 1973 na Vlčince. Počet ich spojov sa postupne zvyšoval. Napríklad na linke č. 9 pribúdalo čoraz viac spojov v úseku Vlčince – Benzinol (Kragujevská). 
Linka č. 24 bola otvorená v r. 1975. Spájala budovy Vysokej školy dopravnej (VŠD) s centrom a Vlčince so ZVL Bytčica. Linka premávala na trase VŠD Veľký diel  – Nemocnica –Hliny – Geologický prieskum –  Bytčica, ZVL. Premávala len v špičke pracovného dňa v približne 30-minútovom intervale. Niektoré spoje začínali na Vlčincoch, iné na Veľkom diele, časť z nich išla z VÚD priamo ku plavárni, iné spoje zas nepremávali cez Bulvár, ale išli na Hliny bez zastavenia od plavárne, takže cestovný poriadok tejto linky bol mimoriadne neprehľadný, čo nebolo nič výnimočné. Na tejto linke premávali väčšinou kĺbové autobusy Ikarus. 
Linku č. 25 otvorili v r. 1976 na trase Vlčince – Nemocnica – Tržnica  –  Rajecká cesta – Nešporova ul. – Bulvár – Nemocnica – Vlčince. Na linke jazdilo jedno vozidlo, od r. 1983 dve vozidlá, druhé len počas školského roka. Linka mala 1 – 2 spoje za hodinu. Neskôr jej okruh v centre predĺžili až k budove VŠDS (Žilinskej univerzity, Hurbanova ul.)
Linku č. 28 zriadili 1. 11. 1978. Premávala na trase Tržnica - Komenského - Nemocnica – Vlčince a späť po rovnakej trase k Tržnici. Od zriadenia linka premávala v 30–min. intervale v špičke v pracovné dni a v sobotu dopoludnia. Od r. 1984 premávala v približne 10–20 min. intervale v špičke a v 30-min. intervale v pracovné dni dopoludnia a podvečer a v sobotu od rána do obeda. Jazdili tu väčšinou kĺbové Ikarusy. 
1. októbra 1980 bola zriadená linka č. 27, ktorá premávala na trase Vlčince – Nemocnica –Hliny – Kamenná ul. a späť. Linka premávala len v pracovný deň, kedy mala spolu 7 spojov. Jazdilo na nej jedno vozidlo, v určitom čase kĺbový Ikarus. 
12. 10. 1981 otvorili linku č. 29, ktorá premávala na trase Vlčince – Košická – Tržnica – Košická – Vlčince.  Linka premávala v špičke pracovného dňa, kedy pomáhala v silných časových polohách zvládať návaly cestujúcich z Vlčiniec v  30 – 60-minútovom intervale. 
Rozsahom „najmenšiu“ linku č. 31 otvorili 1. 4. 1985. Premávala z Vlčiniec po uličkách Bôrika a Hlín na Nešporovu ul., odtiaľ do Závodia a Bánovej. Linka mala iba 5 spojov v pracovný deň.

Bôrik a Solinky 
Linka č. 3 od jej vzniku v r. 1950 až dodnes spája Bôrik s nemocnicou, Hurbanovou a Železničnou stanicou. Do roku 1973 premávala cez Mariánske námestie. V minulosti končila pri Colnici na konci Hviezdoslavovej ul. Linka mala v špičke pracovného dňa približne 15-minútový interval, v sedle a cez víkendy 20-minútový. Od 16. 9. 1985 ju predĺžili až na Solinky a nadobudla 10-minútový interval v špičke a 20-minútový v sedle a cez víkendy. Od r. 1988 ju predĺžili na novú konečnú Jaseňová. Postupne tu tiež nasadzovali kĺbové Ikarusy.
 Autobusy očíslované ako linka č. 33 začali jazdiť od 20. 6. 1983. Linka premávala po trase Autobusové nástupište – Tržnica (hotel Slovakia) – (v opačnom smere nešla k tržnici, ale po Komenského) - Hliny – Solinky. V r. 1983 bola v prevádzke len v špičke pracovného dňa v 30-minútovom intervale, od novembra 1983 zaviedli celodennú prevádzku s jedným vozidlom. Od októbra 1984 mala 3 – 4 spoje v špičke a 2 spoje v sedle. Napokon od 10. 2. 1986 už mala 10-minútový interval v špičke a 60-minútový v sedle a jazdili na nej 3 autobusy, väčšinou klbové Ikarusy. 
 Od 1. novembra 1986 zriadili linku č. 30. Premávala na trase Rosinská cesta, VÚVT – Vlčince – Hlboká Košická – Komenského – Hliny – Solinky. Jeden spoj v pracovný deň premával cez Celulózku a Chemické učilište na Rosinskej ceste. Linka mala v špičke pracovného dňa len 60-minútový interval, v sedle 20-minútový.

Ostatné linky MHD  
Asi v roku 1967 zriadili linku č. 17, ktorá premávala zo Žiliny do Kysuckého nového mesta. Hoci išlo o prímestskú linku, jazdili na nej mestské autobusy a  mala pomerne hustý interval. Vybrané spoje v čase špičky prechádzali aj vnútrom mesta a končili v ZVL v Bytčici. Trasa linky bola nasledovná: Kysucké nové mesto - Radoľa – Oškerda - Brodno -  Budatín – Autobusová stanica. Časť spojov pokračovala na Komenského – Hliny – Bytčica, ZVL a späť. Na linke platila hybridná tarifa 1 – 3 Kčs. V r. 1973 bol na linke nepravidelný interval cca 20 – 40 min., od r. 1977 približne 15 min. v špičke a 20 min. v sedle. V niektorých časových polohách však išli aj 3 autobusy za sebou z dôvodu potreby prevozu veľkého množstva pracujúcich z Kysúc do žilinských závodov. Od r. 1984 linku začali redukovať. Od 1. 1. 1986 rozhodli o jej zrušení, resp. presunutí do medzimestskej dopravy. 
Linku č. 32 do Turia zriadili po pripojení tejto obce k Žiline, premávala od 1. 7. 1983. Jej trasa bola: Autobusové nástupište – Hurbanova – Rajecká cesta – Bytčica – Lietavská Lúčka - Porúbka - Turie. Na linke premávali približne 2 spoje za hodinu v špičke, v sedle a cez víkendy len niekoľko spojov. 
Potom, čo k Žiline pripojili obce Rosina a Višňové, zaviedli linky č. 34 a 35. Obe vznikli 3. 6. 1984. Predtým do týchto obcí premávali linky prímestskej dopravy, ktorých vozidlá aj cestovný poriadok následne prešiel do mestskej dopravy. Linka č. 34 premávala na trase Autobusové nástupište – Celulózka – Rosinská cesta – Rosina - Višňové. Približne polovica spojov končila v Rosine, do ktorej premávalo 5 – 6 spojov za hodinu v špičke a 1 – 2 v sedle. Linka č. 35 premávala na trase Višňové – Rosina – Vlčince III – Nemocnica – ďalej bez zastavenia až po Stavomontáže - Rajecká cesta –  Bytčica, ZVL a späť. Časť spojov za zastávkou Nemocnica končila na Autobusovom nástupišti. Linka mala len niekoľko spojov za deň, premával na nej jeden autobus. 
Nočnú linku č. 50 zaviedli začiatkom 70. rokov. Jej prvá trasa bola nasledovná: Žel. stanica –  Hollého ul. – Poliklinika – Veľká okružná – Rajecká cesta – Hliny VI – Hliny – Komenského – Žel. stanica. Od r. 1977 vybrané spoje robili zachádzku cez Vlčince. Od 9. 4. 1979 okruh linky „otočili“ a linka premávala po trase Žel. stanica – Vlčince – Nemocnica – Bôrik – Hliny VI – Hliny – Veľká okružná – Železničná stanica. Od r.1988 ju presmerovali cez Solinky, ako premáva dodnes. Na linke platila nočná tarifa (2 Kčs celý lístok, 1 Kčs polovičný).