Zobrazenie zdroja stránky Fabrika Hungária v Žiline

== K výročiu chemickej továrne v Žiline ==


'''Na 7. novembra 2015 pripadá 95. výročie prevzatia žilinskej továrne Hungária Žilinskou akciouvpu továrňou na umelé hnojivá a chemické produkty. Výstavba pôvodnej továrne Hungária, druhej najväčšej na území Žiliny v poslednom decéniu 19. storočia, súvisela s činnosťou Uhorskej všeobecnej účastinnej spoločnosti na výrobu kyseliny sírovej, umelých hnojív a chemických produktov v Budapešti (1890), ktorá mala zriadiť tri chemické továrne tohto druhu na území Uhorska v priebehu troch rokov.'''

Voľba padla na Žilinu, kde v júni 1892 kúpili pozemky pri Váhu a o rok na to (1893) začala v továrni výroba. Hlavným produktom bol superfosfát (počiatočná kapacita 20 ton denne). Kyselinu sírovú vyrábali v komornom systéme (6,25 ton monohydrátu za deň). V továrni spočiatku pracovalo len 30 – 40 stálych robotníkov. Postavením novej výrobne sa závod stal jedným z prvých výrobcov kyseliny sírovej kontaktným spôsobom v Uhorsku (od r. 1902). Jeho kapacita bola 40 ton monohydrátu denne. Vyrábala sa koncentrovaná kyselina sírová, čiastočne aj oleum. 

Od r. 1908 sa vo fabrike vyrábal síran sodný a kyselina soľná (denne 4 až 7 ton). V ďalších rokoch pribudli nové objekty, kde vyrábali anhydrid a iné. V roku 1914 bol objem výroby 37 597 000 korún a pracovalo tu 250 robotníkov. Cez I. svetovú vojnu sa výroba značne znížila, závod prešiel na iný výrobný program a opravovali sa v ňom aj pechotné zbrane.

Po skončení vojny prevzala Hungáriu nová účastinná spoločnosť Žilinská akciová továreň na umelé hnojivá a chemické produkty za kúpnu cenu 1,5 milióna korún s platnosťou od 7. 11. 1920. Továreň sa dostala do záujmovej sféry Živnostenskej banky v Prahe. Táto mala v držbe rozhodujúce množstvo účastín (77 %). Predsedom správnej rady sa stal Matúš Dula. Výroba bola čiastočne oživená, najvyšší objem dosiahla v r. 1926, no predvojnovú úroveň z r. 1913 nedosiahla. S príchodom krízy klesli objednávky a produkcia musela byť obmedzená. 

Od 1. januára 1932 sa spoločnosť fúziou spojila so Spolkom pre chemickú a hutnú výrobu v Ústí nad Labem. Výrobňu centralitu predali ministerstvu národnej obrany. Pokusne sa začal vyrábať yperit. Jeho stála prevádzka bola spustená v r. 1937 (objem skládky kýzu v r. 1938 bol 12-tisíc ton). V tejto prevádzke pracoval pri reaktore na výrobu yperitu aj Jozef Gabčík. V polovici marca 1937 tu utrpel úraz, pri ktorom si poškodil zrak. Neskôr dostal ponuku na vedúceho vojenského skladu III v Skalke pri Trenčíne, kde pôsobil od roku 1938. Po konflikte s nemeckou hliadkou začiatkom júna 1939 uvoľnil v sklade otvory na bombách s yperitom. Unikajúci plyn spôsobil otravu niekoľkým nemeckým vojakom a vznikla škoda za 50-tisíc mariek. Jozef Gabčík a jeho priateľ ušli so zbraňami a strelivom pred hrozbou trestu za sabotáž do Poľska, kde vstúpili do čs. zahraničného vojska.  V auguste 1939 zariadenie na výrobu yperitu demontovali za asistencie nemeckých vojakov. Tiež výrobňa centralitu ostala mimo prevádzky. Obnovená bola v roku 1941 na žiadosť nemeckej brannej moci.

V jeseni 1945 sa začal opäť vyrábať superfosfát. Závod bol začlenený do národného podniku Závody pre chemickú výrobu v Bratislave. Vyrábali sa tu plastické látky ako kaprolaktám (od r. 1948), polyadomové výrobky, metakrylát a iné. V r. 1950 dokončili rekonštrukciu a rozšírili výrobne kyseliny sírovej. Pri reorganizácii priemyslu sa žilinský závod s pridruženými závodmi v Kostoľanoch nad Hornádom, Liptovskom Mikuláši a Košeci stal národným podnikom s názvom Považské chemické závody. V žilinskom závode zaviedli výrobu polyamidbakelitového smaltu pre elektroizolačné účely. Začali stavať novú výrobňu kaproôaktámu, kde trvalá prevádzka fungovala od 1. 11. 1952. V závode vyrábali tiež lakársku živicu, akrylom (až 300 ton za rok), síran amónny a iné. Pri reorganizácii priemyslu r. 1958 žilinský závod včlenili do národného podniku Chemické závody Wilhema Piecka v Novákoch. V ďalších rokoch sa zvyšovala a skvalitňovala výrova kaprolaktámu (r. 1962 7-tisíc ton za rok), výroba čistých chemikálií sa postupne zvýšila z 12 ton na 658 ton. Od r. 1966 bol závod opäť samostatným podnikom s názvom Považské chemické závody, n. p. Žilina. V ďalšom období sa v akciovej spoločnosti Považské chemické závody vyrábal kaprolaktám, čisté chemikálie, kyselina sírová, síran amónny. Metylmetakrylát monomér, granuláty a dosky puma akrylon, tvarované a vstrekované výrobky aj polotovary z plastov.


'''Zdroj:'''  Dušan Halaj, CSc., K výročiu chemickej továrne v Žiline, Žilinský večerník č.  47 / Ročník XXV, str. 6, dňa 16. 11. 2015.