Zobrazenie zdroja stránky Hebrejské nápisy v Žiline

== Hebrejské nápisy v Žiline ==



Ak pozorne prechádzame mestom, môžeme nájsť okrem slovenských nápisov aj nápisy v iných jazykoch. Nemecké, maďarské, latinské i hebrejské. Hebrejské nápisy, ale aj iné pamiatky,  nám v Žiline zanechala počtom bohatá židovská komunita, ktorá tu v minulosti žila. Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce Žilina, nám k počiatkom osídlenia Žiliny židovskou komunitou povedal: '''„Židia sa v Žiline objavujú až koncom 18. storočia. Prvé dve žilinské rodiny boli Wixovci a Spanyolovci. Z rodiny Spanyolovej pochádza MUDr. Vojtech Spanyol, ktorý sa stal prvým riaditeľom žilinskej nemocnice. Vo funkcii riaditeľa bol neuveriteľných takmer 40 rokov. Židovské obyvateľstvo postupne pribúdalo, najmä po revolučnom roku 1848. V roku 1850 si komunita postavila modlitebňu a mala aj cheder - židovskú ľudovú školu. Tú viedol Izidor Lindenstein. V roku 1881 bola náboženská obec už taká veľká, že si postavila murovanú  synagógu. Súčasne sa prikročilo k stavbe novej židovskej ľudovej školy, ktorej prvým riaditeľom bol Dr. Karol Kohn.  O vysokej úrovni školy svedčí aj to, že celá tretina jej žiakov bola kresťanská. Aj preto pre žilinské kresťanské deti neboli neznáme hebrejské písmená, ktoré používala nielen hebrejčina, ale aj jazyk jidiš. Jidiš je zmesou hebrejčiny, nemčiny a slovanských jazykov a bol jazykom stredoeurópskych Židov ešte začiatkom prvej polovice minulého storočia.“''' 

Hebrejčina nám nie je úplne neznáma. Patrí do rodiny semitských jazykov a najstaršie hebrejské duchovné texty pochádzajú z 10. storočia pred n. l. Pre používateľov indoeurópskych jazykov, kam patrí aj slovenčina, je veľmi ťažká a zložitá. Hebrejčina má 22 znakov pre spoluhlásky, pričom samohlásky sa nepíšu.  Každé písmeno hebrejskej abecedy má aj svoju číselnú hodnotu, V biblickej hebrejčine nie je prítomný, minulý a budúci čas, ale tento čas sa udáva pomocou slovesných vidov. Od 19. storočia sa používa moderný živý jazyk pod názvom ivrit. Hebrejské písmo sa píše sprava doľava. Najvýznamnejší dokument napísaný v hebrejčine je Starý zákon, ktorý obsahuje židovský súbor posvätných kníh. Kresťania prevzali Starý zákon z judaizmu a je prvou časťou Biblie.

S príchodom Židov do Žiliny prišiel do mesta aj židovský kapitál, ktorý položil základy industrializácie Žiliny a pomohol povzniesť malé mesto na jedno z najvýznamnejších miest na Slovensku. V medzivojnovom období si aj zásluhou židovského obyvateľstva upevňovala svoje postavenie, budovali sa obytné domy, podnikateľské objekty, hotely, banky a nové mestské ulice.  Boli postavené významné architektonické objekty podľa návrhov  židovských architektov. Nie nadarmo sa o tomto období hovorí aj ako o zlatom veku Žiliny. V roku 1942 žilo v meste asi 3500 Židov. Z nich bolo 500 mimo Žiliny, ktorí hľadali v meste útočisko pred blížiacou sa tragédiou. 

Z predvojnového obdobia, kedy židovská komunita v Žiline predstavovala asi 18 % obyvateľov, zachovali sa nám v meste  aj hebrejské nápisy. V minulosti mala každá židovská domácnosť na zárubniach dverí pripevnenú malú škatuľku, ktorá sa nazývala mezuza '''(hebrejsky מזוזה)''' a v ktorej bol pergamen s dvoma pasážami z Tóry napísaný hebrejsky. 

V Žiline sú postavené dve synagógy – neologická od berlínskeho architekta prof. dr. Petra Behrensa na ulici J. M. Hurbana  a ortodoxná na ulici Daniela Dlabača. Na budove ortodoxnej synagógy z ulice vidieť dve kamenné dosky s textami v hebrejčine, kde je napísaných Desatoro Božích prikázaní. Je to Zmluva medzi Bohom a 12 národmi Izraela, ktorá bola uzavretá pod vrchom Sinaj, kde  Boh nadiktoval prikázania Mojžišovi, aby ich tlmočil ľudu. Vo vnútri synagógy sa dnes nachádza stála expozícia judaík  Múzea židovskej kultúry. V predsieni sú dve pamätné tabule, jedna je napísaná v hebrejčine a druhá v jazyku jidiš. V stálej expozícii môžeme vidieť sakrálne predmety, z ktorých mnohé majú hebrejské nápisy. Z nich najvýznamnejšie sú zvitky Tóry '''(תורה‎)''', ktorá bola  najcennejší a najdôležitejší predmet v synagóge. Bývala  uložená vo Svätostánku '''(ארון הקודש)'''  na východnej strane synagógy.  

Z Jesenského ulice je vstup na Židovský cintorín v Žiline '''(בית-הקברות היהודי)'''.  Vpredu je kovová vchodová trojosová brána s trojuholníkovým štítom a biblickým hebrejským nápisom 


'''"כי אם יש אחריתותקותך לאתכרת"'''


Slovenský preklad nápisu je: „Lebo jestvuje budúcnosť a tvoja nádej nezhynie“.

Po prejdení cez javorovú alej vstúpime do rozsiahlej ceremoniálnej haly '''(אולם ההספדים היהודי)''', ktorú postavili bratia Steinovci v roku 1936. Tu sa nachádzajú na mramorových tabuliach mená žilinských obetí holokaustu. Na priečelí je napísaný hebrejský nápis:

'''„הנתנ רשא םיהולאה לא בושת חורהו היהשכ ץראה לע רפעה בישיו“'''

a jeho preklad znie: "Prach sa vráti do zeme ako bol a duša sa vráti k Bohu ako ju dal".  Pod hebrejským názvom je napísaný aj samostatný slovenský nápis:  "Pán Boh dal, Pán Boh vzal, velebené nech je meno Hospodinovo na veky vekov“. 

Na náprotivnej strane je postavený monumentálny pamätník z roku 1952, podľa návrhu Ing. arch. Jozefa Zweigenthala, na pamiatku 2668 židovských mužov, žien a detí, ktorí zahynuli počas holokaustu. Pamätník v tvare pyramídy je 5,5 m vysoký a pokrytý čiernou žulou. Na jeho hornej časti je v štyroch riadkoch napísaný hebrejský nápis 

„ה ב צ כ ת - השתה-בשתה - םשה תשודק  לע - םלוע ןורכזל“

a na základnej doske je slovenský nápis „Našim umučeným 1942 – 1945“. Nad slovenským nápisom sú dve Mojžišove kamenné dosky v hebrejčine, na ktorých je napísaných Desatoro Božích prikázaní. Slovenský preklad hebrejského nápisu v hornej časti je: „Na večnú pamiatku. Na posvätenie Jeho mena. 5702 - 5705. Nech je Tvoja duša zviazaná vo zväzku živých u Hospodina, Tvojho Boha.“ Roky 5702 – 5705 sú uvedené podľa židovského kalendára a podľa gregoriánskeho sú to roky holokaustu 1942 – 1945. 

Za ceremoniálnou halou sa nachádza židovský cintorín, ktorý zásluhou Židovskej náboženskej obce Žilina patrí k najlepšie udržiavaným na Slovensku. Na cintoríne sa nachádza  asi 1200 hrobov, medzi nimi aj hroby vojakov Mojžišovej viery, ktorí zahynuli počas 1. svetovej vojny vo vojenskej nemocnici v Žiline. Nápisy na náhrobných kameňoch sú  okrem hebrejských aj slovenské, maďarské a nemecké. Takmer na každom pomníku nájdeme z biblickej hebrejčiny písmená '''„ה ב צ כ ת“''', ktorých obsah znie: „Nech je Tvoja duša zviazaná vo zväzku živých u Hospodina, Tvojho Boha“.  Na budove ceremoniálnej haly z vnútornej strany cintorína sa nachádza tabuľa napísaná v hebrejčine s modlitbou Kádiš Jatom '''(קדיש יתום).'''  

Kádiš sirôt je staroveká modlitba smútiacich, ktorá je veľmi silným vyznaním viery v jediného Boha a recituje sa po smrti blízkej osoby. Za svojho otca ho jedenásť mesiacov po jeho smrti odrieka verejne každé ráno jeho syn. Modlením Kádiša sa prináša upokojenie do duše smútiaceho, ktorý recitáciou deklaruje svoju vieru v Boha, napriek ťažkým chvíľam v živote. 

Aj počas ťažkého obdobia holokaustu našli sa v Žiline šľachetní ľudia, ktorí neváhali riskovať vlastný život na záchranu židovských spoluobčanov. Ako nám povedal Pavel Frankl, predseda ŽNO Žilina, „v Žiline, okrem iných, zachránili Židov počas holokaustu Dr. Michal a Anna Majerčíkovci, Viktor a Ema Ruttkayovci, Jozef a Mária Gáborovci, Valéria Majerčíková a sestričky z Rádu sestier sv. Vincenta. Mnohí pomáhali a zmierňovali ťažké postavenie Židov v tomto zložitom období“.  Na pamätnej tabuli kláštora pri Kostole Obrátenia sv. Pavla na Mariánskom námestí, ktorá je venovaná sestričkám Rádu sestier sv. Vincenta za záchranu deväť židovských detí, je tiež napísaný hebrejský text:  


'''יאמו 1944 רבמטפס ןיבש הפוקתב“'''

'''ואיבחה הז יעושי  רזנמב , 1945'''

''',טנסניו טנס רדסממ תוריזנה וליצהו'''

'''„םידוהי םידלי רפסמ ,ןהייח ןוכיס ךות'''


Jeho slovenský preklad  znie: "V tomto Jezuitskom kláštore od septembra 1944 do mája 1945 s nasadením vlastného života milosrdné sestričky z Rádu sestier sv. Vincenta ukryli a zachránili niekoľko židovských detí.“ Medzi zachránenými bol aj chlapec Šlomo Breznitz, ktorý v dospelosti pôsobil ako profesor a rektor na Univerzite v Haife a bol dokonca zvolený za poslanca izraelského parlamentu (Knesset).

V období 1. Slovenskej republiky bolo na území mesta vo vojenských objektoch Štefánikových kasární zriadené koncentračné stredisko, odkiaľ boli Židia z celého územia Slovenska, často celé rodiny, muži, ženy a deti, deportovaní do koncentračných táborov.  Celkový počet, ktorí prešli cez zberný tábor v Žiline bol asi 18 600 Židov. Väčšina z nich, žiaľ, zahynula neskôr v nemeckých koncentračných táboroch v Poľsku.

Na tomto mieste je dnes postavený pamätník „Cesta bez návratu“ s hebrejským názvom 

'''"אנדרטת "דרך ללא חזרה'''

ktorého autormi sú Jakob Enyedi a Arieh Klein z Izraela. Na pamätníku je tiež napísaný hebrejský text, ktorý začína slovami:

'''
,ףוסיא הנחמ דמע הז םוקמב“
„...וחלשנ ונממ  '''

Jeho slovenský preklad je: "Na tomto mieste od marca do októbra 1942 stál zberný tábor z ktorého bolo tisíce slovenských Židov deportovaných do táborov smrti".
Aj keď z početnej židovskej komunity zostalo v Žiline len niekoľko desiatok osôb, zachovali sa nám z minulosti hebrejské názvy, ktoré pripomínajú, že v meste žili a pracovali ľudia, ktorí museli zomrieť len preto, že boli Mojžišovej viery, hoci rozprávali slovensky a svoj domov mali v Žiline.

Dnes, okrem spomínaných hebrejských textov v Žiline, môžeme sa s nimi stretnúť aj na webových stránkach Židovskej náboženskej obce Žilina (www.kehilazilina.sk) a Fotogalérii mesta Žiliny (www.zilina-gallery.sk).

Autor ďakuje za preklady z hebrejčiny a prepisy hebrejských textov rodine Arieha Kleina z Izraela, Tiborovi Máhrikovi, kazateľovi Cirkvi bratskej v Žiline a Pavlovi Franklovi, predsedovi ŽNO Žilina. 


'''Jozef Feiler, snímky autor'''

'''Zdroj:''' Žilinský večerník, č. 26, strana 13, dňa 23. 6. 2009