Socha Nepoškvrnenej Panny Márie
Socha Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculata
Po významnom období stredoveku sa v období baroka mesto Žilina opäť výraznejšie zaradilo do dejín výtvarnej kultúry Slovenska. Prítomnosť reholí jezuitov a františkánov priniesla rozvoj monumentálnej architektúry kostolov a v ich výzdobe nebývalý nárast dovtedy skromného počtu pamiatok maľby a sochárstva. Dôležité je, že sa pamiatky baroka v Žiline, v minulosti sužovanej požiarmi, dodnes zachovali v len málo zmenenom stave, aj keď poznamenané pôsobením času. K pamiatkam baroka v meste patrí aj ojedinelá pamiatka exteriérového sochárstva – mariánsky stĺp so sochou Panny Márie, patrónky Slovenska.
Baroková socha v strede Mariánskeho námestia je z roku 1738. Stalo sa tak zásluhou žilinského senátora Jozefa Matulaja, ktorý daroval mestu peniaze pre základinu na platy farára, kaplána, profesorov, špitál a stavbu a údržbu Immaculaty. Autormi sochy boli rezbár Jozef Veisman a kamenár – sochár Václav Petráš z Řetechova pri Uhorskom Brode. Na sokli sochy je umiestnený sv. Florián, patrón hasičov, ochranca pred požiarmi. Na základe sochy – piedestále bol pôvodne latinsky nápis – Z úcty k Panne Márii a Bohu dal postaviť gróf (Juraj Erdody) a mestská rada. Socha bola reštaurovaná v roku 1852, 1900 a v roku 1913. Pri tejto obnove dali nový maďarsko-slovenský nápis: Tvoju pôvodnú krásu opätovne obnovil Tvoj ctiteľ Juraj Tvrdý, nitriansky kanonik a opát. Až pri ďalšej obnove sochy v roku 1940 sa zmenil text nápisu, ktorý je tam ešte čiastočne vidieť a časť je zatretá maltou, v tomto znení: Krásu Tvoju znova obnovilo mesto Žilina za starostovania Vojtecha Tvrdého. Sochu v roku 1953 chceli odstrániť a premiestniť na iné miesto, avšak po páde kamenára z lešenia a jeho následnej smrti, sa už nik nepokúsil toto zopakovať. Socha bola potom reštaurovaná v r.1988 – 1990 a 2001 – 2002.
Socha Panny Márie – Immaculaty stojí na mäkko tvarovanom sokli s reliéfom sv. Floriána. Tento sokel je zdobený anjelmi a po bokoch podopieraný volutami a elegantnou ornamentálnou kovovou mrežou. Je čiastočne zlátená, vytvorená zo zatočených rokajových a akantových rozvilín. Immaculata stojí na zemeguli a na polmesiaci s ľudským profi lom, nohou prišľapuje hada. Bohato riasený šat má jemne rozviaty, ruky zopäté a zrak obrátený k nebesiam. Je prostovlasá a zdobí ju 12 hviezd. Immaculata bola patrónkou obnoveného katolicizmu, pod jej záštitou sa viedol protireformačný boj. Bola patrónkou nielen Slovenska, ale viacerých stredoeurópskych krajín. Budované mariánske stĺpy boli zároveň darmi za pomoc a záchranu pred morom, chorobami, vojnovým nebezpečím. Preto sa s ňou z obdobia baroka stretávame po celej strednej Európe. Symbolizovala pomoc viery a svätých patrónov.
Baroková pamiatka na Mariánskom námestí v Žiline podlieha neustálym negatívnym vplyvom životného prostredia, ktoré ju poškodzujú. Na stave Immaculaty sa výrazne prejavuje aj neustály nepriaznivý vplyv blízkych líp. Tieto stromy sa svojou výškou stali dominantou námestia, čo nikdy v histórii mesta nebolo. Historické fotografie nám umožňujú poznať podobu námestia v minulých storočiach. Zeleň na námestí bola aj predtým, ale v menšej podobe a stromy námestie po jeho okrajoch len dotvárali. (Tak, ako boli nedávno opäť zasadené a už začínajú vyrastať.)
Immaculata pôsobivo a monumentálne stála na voľnom priestranstve ako mariánske a morové stĺpy napríklad v Košiciach, Kremnici, Banskej Štiavnici či v Bratislave. Nebola obkolesená a krytá „hradbou“ korún vysokých líp na južnej strane, ktoré sochársko-kamenárske dielo z pieskovca doplnené kovovým ornamentom zároveň zanášajú svojím prirodzeným odpadom. Bránia jeho prevzdušňovaniu a tým zvyšujú pôsobenie vlhkosti zo stromov a opätovný rast škodlivej mikroflóry. Prispievajú, ako na to upozorňovali odborníci pri reštaurovaní, k jeho novému poškodzovaniu a ďalším stratám z originálu. Preto by bolo žiaduce, aby pre záchranu tejto vzácnej barokovej pamiatky – sochy Immaculaty a pre obnovu historického rázu námestia i jeho skrášlenia boli lipy zredukované a postupne odstránené. A zeleň na námestí by znovu začali tvoriť už rastúce novozasadené stromy po jeho obvode, tak ako tomu bolo v minulosti.
Mgr. Peter Štanský, Štátny archív Žilina
Mgr. Dana Doricová
Snímka Jozef Feiler
Zdroj: Žilinský večerník č. 3, strana 24, dňa 3.2.2009
