Rakúsko-uhorská banka 2
RAKÚSKO-UHORSKÁ BANKA
Prvou centrálnou bankou, ktorá dohliadala na menový vývoj na našom území, bola Rakúska národná banka založená v roku 1816. Vydávala bankovky, kontrolovala ich obeh a zriaďovala filiálky. Na jej činnosť od roku 1878 nadväzovala Rakúsko-uhorská banka, ktorá mala na území dnešného Slovenska päť pobočiek, medzi nimi bola aj filiálka v Žiline. Vzhľadom na rozvoj priemyslu a obchodu v našom meste sa vedenie banky rozhodlo v roku 1911 vybudovať vlastnú budovu. Banku stavali od novembra 1911 do decembra 1912 v štýle neoklasicizmu na vtedajšej Barošovej ulici (Baross Gábor utca). Po roku 1919 názov ulice zmenili na Hurbanovu ulicu, budova mala číslo 27. Po roku 1948 to bola Leninova ulica, neskôr Švermova ulica a od roku 1992 Legionárska ulica s č. 1. Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska Jozef Hubert (1846 – 1914), bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti. Ten okrem iných projektoval na Slovensku aj prestavbu zámku v Bojniciach v neogotickom slohu, prestavbu časti Smolenického zámku a tri budovy filiálok Rakúsko-uhorskej banky v Bratislave, Košiciach a Žiline.
Stavba vytvorila jednu z dominánt mesta v priestore mimo pôvodného starého mesta na vtedajšom Frambore. V jej okolí je neologická synagóga z roku 1931, budova reálky z roku 1912, budova Rosenfeldovej banky z roku 1907 a Katolícky dom z roku 1926, čím sa vytvorilo nové moderné centrum mesta. Tu sa prelínajú štýly secesia, klasicizmus a funkcionalizmus, čo vytvára charakteristický génius loci tohto územia, v Žiline jedinečný a neopakovateľný. Banku postavili veľmi rýchlo v čase od novembra 1911 do decembra 1912 a od roku 1913 začala jej činnosť. Pôvodne to bola jednoposchodová budova s výškou 14,2 metra. Samotný objekt dodnes pôsobí impozantným dojmom, najmä po nadstavbe v roku 1937 patril medzi dominanty mesta s rozmermi 36 x 21 metrov dĺžky. Banka mala aj obytné priestory v suteréne, na prízemí a aj na poschodí. Do suterénu viedol samostatný vchod od synagógy, odtiaľ sa peniaze vozili výťahom do dvoch trezorových miestností na prvom poschodí na ľavej strane budovy v smere k synagóge. Výťah mal nosnosť 300 kg a bol prvým nákladným výťahom v Žiline. Projektoval ho František Wertheim z Budapešti. Žilinská filiálka mala dozorný výbor, v ktorom okrem iných pôsobili aj gróf Gejza Čáky, Štefan Tvrdý, obchodník a starosta mesta, Jozef Krupec, právny zástupca mesta a Samuel Vogel, generálny riaditeľ súkenky.
V budove po 1. svetovej vojne sídlila filiálka Národnej banky československej. V roku 1936 uskutočnili jej rekonštrukciu. Dôležitou zmenou bola výstavba druhého trezoru v suteréne. Celé podzemné podlažie bolo chránené novým tridsaťcentimetrov hrubým múrom. Pôvodný vchod do suterénu zamurovali, a tak vznikol bezpečný dvojitý trezor, v ktorom sa dodnes zachovali pôvodné trezorové dvere. Tieto práce uskutočnila stavebná firma Karola Paweru zo Žiliny. Banka v roku 1936 až 1937 nadstavila budovu o druhé poschodie, kde boli byty. Obidva projekty rekonštrukcií vypracoval známy architekt Jaroslav Stockar von Bernkopf. Ten pôsobil od roku 1913 ako dvorný architekt rodiny Lichtenstein vo Viedni, bol i vedúcim technického oddelenia Národnej banky v Prahe. Nadstavbu banky vykonala žilinská stavebná firma Michala Kováča, známa stavbou evanjelického kostola v Žiline.
V trezore banky od 20. septembra do 6. októbra 1938 tajne ukrývali korunovačné klenoty českých kráľov pred agentmi Nemeckej ríše, ako aj pre nebezpečenstvo bombardovania Prahy v spore o Sudety. Preto prezident Beneš prikázal klenoty odviezť a ukryť mimo Prahu. Údajne to bol jeho posledný prezidentský rozkaz. Svätováclavskú korunu, žezlo, jablko, kríž, rúcho a meč odviezli z Prahy dňa 19. septembra 1938 na dvoch autách. Nasledujúci deň už boli klenoty v Žiline, kde ich prevzal František Koupil, prednosta filiálky Národnej banky československej v Žiline. České korunovačné klenoty za posledných 600 rokov opustili Pražský hrad viackrát, na Slovensko sa však dostali iba v tomto čase. 6. októbra 1938 sa konalo v Žiline rokovanie o autonómii Slovenska v blízkej budove Katolíckeho domu. Vzhľadom na rokovanie a najmä demonštrácie prívržencov autonómie v Žiline, rozhodlo české vedenie banky, že klenoty dočasne ukryjú mimo Žiliny v trezore hotela Veľká Fatra v Rajeckých Tepliciach. Ten v tom čase vlastnila česká spoločnosť. Prevoz klenotov zabezpečil Jozef Kyněra zo Žiliny, ktorý mal na Hollého ulici opravovňu áut, garáže a autodopravu. O tejto prísne utajenej akcii vedeli iba v prezidentskej kancelárii a v najvyššom vedení banky, takže väčšina Slovákov a Čechov dodnes ani netuší, že český národný poklad sa niekedy nachádzal aj na Slovensku.
Aby sa uvoľnili byty na druhom poschodí pre kancelárie, začala sa na susednom pozemku – predtým tam bola dielňa na výrobu parkiet – v roku 1938 výstavba bytového domu pre zamestnancov banky. Postavili sa však len základy budovy a zvyšok sa pre zmenu politických pomerov nedokončil. V roku 1941 ich nový majiteľ banky – Slovenská národná banka – dočasne zakryl provizórnou strieškou. Keďže to bolo tesne nad terénom, strieška sa stala miestom zábav detí z okolia. Stavba obytného domu pri banke sa dokončila až v roku 1960.
Po druhej svetovej vojne tu sídlila filiálka Štátnej banky československej, od roku 1965 pobočka Obchodnej banky, účastinnej spoločnosti a Československej obchodnej banky, a. s., Praha. Banka zabezpečovala financie pre zahraničný obchod, dohľad nad pôžičkami v zahraničných menách z medzinárodného trhu. V rokoch 2008 až 2012 táto banka vystupovala už ako samostatný právny subjekt na Slovensku. Po roku 1945 budova prešla ešte viacerými prestavbami. V roku 1953 bol inštalovaný nový výťah s nosnosťou 180 kg. Vtedy sa vybudovali i manzardy v podstrešnom priestore. V roku 1958 vybudovali nákladný výťah s nosnosťou 500 kg a v roku 1978 opravili fasádu budovy.
Československá obchodná banka predala budovu v roku 2012 spoločnosti Reinoo Rent, a. s., Žilina. Na základe pôvodných plánov zo Štátneho archívu v Žiline z roku 1911, ako aj plánov neskorších prestavieb, spoločnosť uskutočnila v roku 2015 rozsiahlu rekonštrukciu exteriéru i interiéru budovy. Vznikol tak moderný priestor so zachovaním historického ducha spoločných priestorov a exteriéru. Celá stavba s plochou kancelárskych priestorov 1850 m2 je v plnom rozsahu podpivničená, disponuje vlastným parkoviskom s 55 parkovacími miestami, s plochou zelene a štýlovou reštauráciou s kaviarňou. Budova banky pozostáva z kancelárií, plne vybavených zasadacích miestností a priestorov na krátkodobý prenájom. Je tak inšpirujúcim a reprezentatívnym miestom pre mladých ľudí, študentov, freelancerov a podnikateľov. Spoločnosť Reinoo pomenovala rekonštruovanú budovu priliehavým názvom Banka. Výnimočný priestor Banky Žilina je využívaný i pre rôzne konferencie, spoločenské a motivačné stretnutia.
Autori: Mgr. Peter Štanský a Jozef Feiler
