Prvý vodovod do Žiliny
Prvý vodovod do Žiliny
Písal sa rok 1908 a Žilina začala používať prvý vodovod. Napájal ho Dedov prameň v obci Turie. Na oslavách storočnice tejto významnej stavby pokrstili knihu.
Pred sto rokmi začala do Žiliny pritekať voda z prvého verejného vodovodu. Až dovtedy boli Žilinčania zásobovaní z verejných a súkromných studní. Využívali aj pramenitú vodu zo Studničiek a z rieky Váh a Rajčianka. Mesto požiadalo Zdravotný odbor Kráľovského vodohospodárskeho riaditeľstva v Budapešti o vypracovanie projektu na gravitačný vodovod. Stavbu dokončili 28. septembra 1908. Výdatnosť Dedovho prameňa v Turskej doline, ktorý ho zásoboval, bola 41 litrov za sekundu. Mal prvotriednu akosť vody. Vodovod tvorilo aj viac ako deväťkilometrové prívodné liatinové potrubie s priemerom 12,5 cm, dvojkomorový podzemný vodojem v Žiline na Bôriku, rozvodné potrubia z vodojemu po šachtu v križovatke ulíc Horný val a Bottova, vnútorný zásobný okruh a uličné rozvody.
Pokrstili pamätnicu
Vodovod funguje dodnes. Jeho správca, SEVAK vydal k okrúhlemu jubileu pamätnú knihu. Publikácia rozdelená do desiatich desaťročných kapitol zachytáva postupne históriu budovania vodovodu. Jej cieľom je podľa Jozefa Vrábla zo SEVAK-u odovzdať odkaz vodárov: Dodávať odberateľom kvalitnú a zdravú pitnú vodu. Na oslavách storočnice si hostia pozreli štôlňu, ktorá vedie k Dedovmu prameňu, prišli aj k pamätníku staviteľov III. Vodovodu z Turia do Žiliny, kde podpredseda predstavenstva SEVAK-u a prednosta Mestského úradu v Žiline Viliam Mikuláš spolu s generálnym riaditeľom Miroslavom Kundríkom položili kyticu kvetov.
O vodovode:
Bez väčších porúch bola prekročená životnosť potrubí. Pôvodne sa počítalo so životnosťou 70 rokov, Montéri označovali spoje svojim menom. Ak spoj nevyhovel skúškam, museli ho bezplatne pretesniť. Na údržbách pracovali iba dvaja stáli zamestnanci. Poplatky za vodu boli paušálne 0,12 korún za meter kubický, podľa počtu obytných miestností. Za odber vody pre priemysel sa účtovalo 8 halierov za meter kubický.
Ladislav Kavecký, Žilinské noviny, č. 40, 12.10. – 18.10.2009, str.8
História vodného hospodárstva - Región Žilina
Do začiatku dvadsiateho storočia bolo mesto Žilina zásobované vodou iba z miestnych studní alebo z väčších vodných zdrojov Na Frambore a Na Studničkách.
Vtedajšie Kráľovské maďarské krajinské vodohospodárske riaditeľstvo v roku 1904 vypracovalo projekt využitia tzv. Dedovho prameňa v Turskej doline s výdatnosťou 41 l/s. Žilina mala v tom čase asi 6 000 obyvateľov, pre ktorých bola určená spotreba 100 l/obyv./deň, čo predstavovalo 600 m3/deň. Voda Dedovho prameňa bola zachytená štôlami do zbernej pramennej komory. Z nej bolo vedené prívodné liatinové potrubie DN 125 mm v dĺžke 9 432 m do vodojemu Bôrik o objeme 2 x 250 m3 a odtiaľ následne do mesta do hlavnej rozdeľovacej šachty Na bráne.
Práce boli začaté v máji roku 1907 ukončené koncom septembra 1908. Následne bola rozvodná vodovodná sieť zokruhovaná po Hornom a Dolnom Vale a v uliciach vtedajšieho starého mesta v celkovej dĺžke približne 9,5 km. S rýchlou výstavbou mesta sa postupne pripájali ďalšie ulice ako aj vtedajšie priemyselné podniky. Bolo vybudované nové potrubie DN 150 mm, ktoré viedlo prakticky v súbehu s prvým do ďalšieho vodojemu na Bôriku tiež o objeme 2 x 250 m3.
Všetky tieto práce boli vykonané v rokoch 1913 – 1914 až do začiatku I. svetovej vojny, počas ktorej bola aj vtedajšia mestská vodáreň bez odborného vedenia.
Po skončení I. svetovej vojny pokračovalo ďalšie rozširovanie vodovodnej siete tak, že v roku 1931 bolo zásobovaných už takmer 16 000 obyvateľov a začínal sa prejavovať nedostatok vody z vtedajších zachytených zdrojov.
Po roku 1930 boli vykonané ďalšie prieskumy v Turskej doline a boli zachytené ďalšie pramene z puklinových výverov (Čerenková, Richtárová a ďalšie vývery pod Dedovou). Vybudovaný bol ďalší prívod DN 225 mm s ukončením v existujúcich vodojemoch na Bôriku v roku 1941.
Po II. svetovej vojne nastal dynamický rozvoj priemyselnej a občianskej výstavby v meste, ktorý vyžadoval aj zvýšené nároky na zásobovanie pitnou vodou.
V rokoch 1956 – 1957 bol definitívne zachytený vodný zdroj Studničky a výstavba čerpacej stanice s kapacitou 28 l/s, ktorým bola doplnená dodávka vody hlavne do stredu mesta. Úlohou dňa v tom čase bol prieskum nových vodných zdrojov.
Prieskum sa zameral hlavne na lokalitu Teplička, ktorý priniesol očakávaný úspech, keď bola zdokumentovaná možnosť získať viac ako 100 l/s pitnej vody, ktorá okrem dezinfekcie nevyžadovala žiadnu úpravu.
Výstavba vodného zdroja, výtlačného potrubia z Tepličky a výstavba ďalšieho vodojemu na Bôriku v objeme 1 000 m3 trvala niekoľko rokov a bola realizovaná od roku 1964 s ukončením 1966. Výstavba mesta v tomto čase ale pokračovala takým tempom (sídliská Hliny III, IV, V, VI, VII, VIII), že mesto trpelo stálym nedostatkom vody. Preto, po dosť rozsiahlom prieskume boli odpozorované pramene Lietavská Svinná - Patúch, Stráňavy, Kamenná Poruba, z ktorého už v tom čase bolo zásobované mesto Rajec a začalo sa ďalšie rozšírenie Žilinského skupinového vodovodu so zohľadnením požiadaviek takmer všetkých okolitých obcí v okrese Žilina na zriaďovanie verejných vodovodov.
Prívodné potrubie z prameňov Patúch, Stráňavy a Kamenná Poruba boli budované v rokoch 1970 – 1973 vrátane hlavného distribučného vodojemu Žilina - Chrasť s objemom 10 000 m3. Ani to však nepostačovalo pre ďalšiu výstavbu a rozvoj mesta (sídlisko Vlčince, pripravované sídlisko Solinky), ale aj pre nutnosť pripájania ďalších obcí. Preto v roku 1976 bola privedená do skupinového vodovodu voda z vodného zdroja Lietava, neskôr v roku 1983 z prameňov v blízkosti Fačkova.
Okresná vodohospodárska správa spravovala v roku 1960 tiež štyri verejné kanalizácie a to v Žiline, v Bytči, v Rajci a v Lietavskej Lúčke v celkovej dĺžke kanalizačnej siete 59,1 km. V rámci vodného diela Hričov bola vybudovaná čistiareň odpadových vôd pre Žilinu, ktorá bola spustená do prevádzky v roku 1964.
V roku 2008 bol ukončený projekt Intenzifikácia ČOV v Žiline a rozšírenie kanalizácie v objeme 25,0 mil. EUR, ktorý svojím rozsahom (Žilina, Terchovská a Rajecká dolina) zasiahol 23 obcí a miest a umožnil napojenie cca 49 tis. obyvateľov na kanalizáciu v dĺžke 143 km s čistením odpadových vôd na SČOV Žilina.
Text prevzatý z web. stránky spoločnosti Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. Žilina - www.sevak.sk.
