Makabi v Žiline

III. zlet československých Makabi v Žiline

Pri príležitosti tryzny za 6 miliónov umučených židov

Žilinskí židia mali významný podiel na vzniku športu v našom meste, na jeho rozvoji a výsledkoch najmä v období pred druhou svetovou vojnou. Novodobý šport začal do mesta prenikať tak, ako na celom Slovensku, až koncom 19. storočia. V roku 1908 sa úradníci súkenky (Slovena), chemickej továrne Hungária a žiaci reálky dohovorili na založení športového spolku. Ten vznikol 20. júna 1909 pod názvom Zsolnai Testgyakorlók Köre (ZsTk) – Krúžok žilinských športovcov. Podiel židov na založení prvého športového klubu bol výrazný. Prvým riaditeľom ZsTk sa stal Viktor Ranzenberger a tajomníkom Emil Klein. ZsTk mal pri svojom založení futbalový a tenisový oddiel. Prví nadšenci hrávali tenis v Budatínskom parku a vo dvore Židovskej ľudovej školy. Po vzniku ČSR sa židia sústredili hlavne do Športového klubu Žilina (ŠK), ktorý sa stal nástupnickou organizáciou po ZsTk. Činnosť a existenciu ŠK finančne podporovali majitelia továrne na súkno a podnikatelia, ktorých značnú časť tvorili židia. Počas celého medzivojnového obdobia si ŠK udržal charakter nadnárodnej a nepolitickej športovej organizácie. Hlavný sponzor ŠK žilinská súkenka dala klubu pozemky, na ktorých postavili futbalové ihrisko a tenisové dvorce. Za čestného predsedu ŠK zvolili generálneho riaditeľa súkenky Jamesa Vogela. Okrem tenisu a futbalu sa ŠK rozrastal o ďalšie odbory: zimný odbor, telocvičný a šermiarsky odbor, ľahkoatletický oddiel, turistický odbor, hádzanársky oddiel, ťažkoatletický oddiel, hokejový oddiel, stolnotenisový oddiel a ďalšie.

Koncom dvadsiatych rokov sa na Slovensku prejavila výrazná vlna zakladania organizácií Makabi, ktoré boli združením židovských telovýchovných a športových spolkov. Orientovali sa predovšetkým na mládež a mali charakter nielen telocvičný a športový, ale aj vzdelávací a kultúrny. Ich úlohou bolo posilnenie telesnej zdatnosti členov, budovanie ihrísk a telocviční, usporiadanie súťaží a podobne. V Žiline spolok založili v roku 1931 a jeho prvým predsedom bol Alexander Márton. Žilinská Makabi sa členila na odbory telocvičný, športový a kultúrny. V roku 1936 – 1937 postavila žilinská Makabi svoju telocvičňu, ako prístavbu židovskej školy, na pozemku ŽNO Žilina stavebnou firmou Ing. Vojtecha Fridnera, podľa projektov Ing. arch. Júliusa Steina. Budova mala vonkajšie rozmery 44,3 x 14,4 metra s výškou 8 metrov. Telocvičňa mala veľkú sálu s rozmermi 11 x 22 metrov, šatne, vedľajšie priestory, javisko i miesto pre orchester a stala sa najväčšou telocvičňou v meste. Projekt predpokladal, že priestory telocvične majú slúžiť tiež ako divadelná a prednášková sála. Neskoršie sa tu premietali aj filmy. Originálnym spôsobom bolo vykurovanie teplým vzduchom. Najväčšou udalosťou pre židovských športovcov boli v tej dobe celorepublikové zlety makabi, ktoré sa v období I. Československej republiky uskutočnili trikrát: I. roku 1921 v Brne, II. roku 1929 v Ostrave a III. v Žiline 4. až 6. júla 1937. Žilinského podujatia sa zúčastnilo viac ako dvetisíc športovcov, ktorí na úvod prešli slávnostným sprievodom cez mesto. Patronát nad podujatím prevzalo mesto Žilina, jeho starosta Andrej Hvizdák a okresný úrad pod vedením Tibora Jesenského. V telocvičnej časti sa na stupeň víťazov dostali Žilinčania v kategórii dorastencov v sedemboji gymnazista Futterweit a v športovej časti v tenisovej štvorhre Schein. Na konci roku 1938, ešte za existencie I. Československej republiky, slovenská vláda rozpustila všetky telovýchovné organizácie, a tak bola ukončená aj činnosť židovských športových klubov. Tento proces vyvrcholil 13. marca 1939 založením Slovenskej ústrednej športovej rady. V máji 1940 došlo k definitívnemu vylúčeniu židov z oficiálneho športového života. Počas deportácii do nacistických vyhladzovacích táborov bola väčšina mladých športovcov a funkcionárov zavraždená. Nie je možné obísť ani pracovné stredisko židov pri výstavbe futbalového štadióna v Žiline, kde pracovalo asi 40 mladých židovských mužov, ktorí boli na určitý čas oddialení od deportácií do vyhladzovacích táborov v roku 1942. Budovu telocvične Makabi od roku 1942 do 1945 prevzalo do užívania Miestne veliteľstvo Hlinkovej mládeže v Žiline. V roku 1950 v telocvični s javiskom hrávali ochotníci z bábkového divadla Radosť. Neskoršie tu pôsobila profesionálna Bábková scéna Krajového divadla a od roku 1961 tu pôsobí samostatné Bábkové divadlo Žilina. Po roku 1989 bola budova vrátená ŽNO Žilina. Tá ju prenajala za symbolické jedno euro bábkovému divadlu, ktoré je v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, a ktorý pred pár rokmi uskutočnil nákladnú rekonštrukciu budovy.

Na bývalej telocvični Makabi, dnešného bábkového divadla, bude pri príležitosti 80. výročia jej postavenia 24. júna 2017 o 16.00 hodine odhalená pamätná tabuľa. Po jej odhalení bude vo vestibule bábkového divadla vernisáž výstavy dobových fotografií venovaných 80. výročiu III. zletu čs. Makabi v Žiline a činnosti spolku Makabi Žilina. Historické fotografie sú z archívu PaedDr. Petra Bučka, PhD a ŽNO Žilina. Židovská náboženská obec pozýva občanov na odhalenie tabule, vernisáž výstavy a na smútočnú tryznu za šesť miliónov umučených židov počas 2. svetovej vojny, ktorá sa bude konať v obradnej sieni židovského cintorína v Žiline dňa 25. júna 2017 o 11.00 hod. Článok bol spracovaný podľa knihy Židia v Žiline od autorov Petra a Pavla Frankla.

Ladislav Hecht (1909 – 2004) sa narodil v Žiline. V medzivojnovom období patril medzi najúspešnejších európskych tenistov a v roku 1941 sa dostal do svetovej desiatky najlepších tenistov. Tenis začal hrať ako jedenásťročný. Učil sa najmä z kníh a keď nemal tréningových partnerov zdokonaľoval svoje údery hrou proti tréningovej stene. V rokoch 1931 – 1938 reprezentoval Česko-Slovensko v Davisom pohári. Celkovo reprezentoval Česko-Slovensko 37-krát, z toho 29-krát v dvojhre a 8-krát v štvorhre. V roku 1931 sa stal národnou tenisovou jednotkou, v Európe bol v roku 1934 ôsmy a v roku 1938 deviaty. Zvíťazil na prvej makabiáde v Tel Avive v roku 1932 a v roku 1937 spolu s Roderichom Menzelom sa dostal do semifinále štvorhry vo Wimbledone. Do USA sa vysťahoval v roku 1938, a tak sa zachránil pred nacistickými deportáciami do koncentračných táborov. V roku 2005 bol in memoriam zapísaný do siene slávy židovského športu a v roku 2007 bol zapísaný do novootvorenej Siene slávy slovenského tenisu. Zomrel v roku 2004 vo veku 94 rokov v New Yorku. Jeho rodičia a brat Paľo sú pochovaní na židovskom cintoríne v Žiline. Niektoré jeho trofeje sú vystavené v expozícii judaík ŽNO Žilina na Dlabačovej ul. 15.

Autor: Jozef Feiler

Článok "III. zlet československých Makabi v Žiline" vyšiel aj v Žilinskom večerníku, č. 25, str. 7, dňa 20. 6. 2017.