Slovena Žilina — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

6/16

Slovena Žilina

premietanie (slideshow)
Slovena Žilina

Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky, Karol Löw v Žiline

Kysucká ulica
(Foto: 28. 7. 2020)

V roku 1890 kúpil veľkopriemyselník z Brna Karol Löw od mesta Žilina pozemok pri Váhu s rozlohou 297 306 metrov štvorcových. Ako výhodu, že postaví továreň na výrobu súkna, mu mesto odpustilo platenie daní na dobu 15 rokov a tiež všetkým jeho zamestnancom. Podnet na stavbu dal minister priemyslu a obchodu Uhorska Gabriel Baroš (Baross Gábor, 1848 – 1892).
So stavbou sa začalo v máji 1890 a už v roku 1891 „súkenka“ produkovala svoje prvé výrobky. V továrni bolo šesť parných kotlov a dva parné stroje na pohon zariadení pomocou transmisných hriadeľov. V roku 1895 zamestnávala továreň 850 pracovníkov. Ročne spracovali 685 000 kg vlny, ktorá bola nielen z okolia Žiliny, ale aj z cudziny. Továreň z nej vyrábala látky, plyše, prikrývky a koberce. Löw bol samostatným majiteľom súkenky do roku 1897, keď sa fabrika dostala do sféry vplyvu budapeštianskej Obchodnej banky a vznikla „Uhorská továreň na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky Karol Löw, úč. Spol. v Žiline“ (Magyar gyapjú áru katona posztó és takarógyar, Löw Károly, részvénytársaság Zsolnán). Členmi riaditeľstva boli aj Karol Löw a Ján Milec zo Žiliny. Prokuristom bol Max Löwenthal z Budapešti.
V roku 1900 materský podnik v Brne skrachoval a Löw odchádza zo Žiliny, a preto sa z názvu firmy vynecháva jeho meno. Do Žiliny prichádza z Anglicka v máji 1905 James Vogel a zostáva tu ako správca súkenky, jej vedúci a generálny riaditeľ až do roku 1938, keď Vogelovci odchádzajú pred nacizmom späť domov do Anglicka.
V roku 1904 vznikol sesterský závod v Čadci (Hornouhorská továreň na vlnené látky úč. spol. v Čadci) a v roku 1909 v Rajci (Rajecká továreň na súkno úč. spol. v Rajci). Pred prvou svetovou vojnou mali spolu s továrňou v Žiline 1600 robotníkov a boli najväčším a najmodernejším textilným závodom v Uhorsku. Svoju produkciu vyvážali do celej Európy, Turecka, USA, Kanady, Mexika a Argentíny. Najhodnotejšími výrobkami súkenky boli dámske a hubertusové súkno a súkno na vojenské rovnošaty pre takmer celú rakúsko-uhorskú armádu. V decembri 919 sa mení názov továrne na „Žilinská súkenná továreň úč. spol. v Žiline“ (Sileiner Tuch fabrik). Na súde Trenčianskej župy boli zaregistrované ako rovnocenné názvy súkenky slovenský názov, za ním nasledovali názvy v češtine, nemčine, maďarčine, francúzštine a angličtine. Predsedom predstavenstva sa stal Andrej Bacher a prokuristom Július Foit.
Pretože súkenka potrebovala na technologické účely pri výrobe paru, začala ju vyrábať vo väčšom množstve a používala ju aj na výrobu elektrickej energie. V roku 1916 už mala prvú parnú turbínu „Ganz“ s výkonom 600 kW. Pôvodný transmisný pohon textilných strojov s dvoma parnými strojmi postupne nahrádzali elektromotormi cez transmisie. Dokúpili ďalšie dve turbíny, a tak sa stali nielen sebestační vo výrobe elektrickej energie, ale zásobovali elektrickou energiou aj priľahlé obytné domy a dokonca začali spolupracovať s verejnou sieťou v meste.
V roku 1931 viac ako polovica textilnej výroby bola určená na export. V tej dobe sa vyrábali tiež „anglické látky na šaty“ a fabrika sa orientovala najmä na anglický trh. V roku 1939 továreň prešla pod slovenské vedenie a odišli z nej Česi a cudzinci. Prokuristom sa stal Karol Damiclis. V roku 1940 boli členmi správy aj Tomáš Ružička, žilinský prelát a advokát Vojtech Tvrdý. V apríli 1944 zasiahol továreň veľký požiar. Obnovu požiarom zničených objektov zabezpečovala firma Kotzian a Werner. Na fabriku sa v roku 1945 uvaľuje národná správa, správcami sú Anton Wolfan, Ernest Gescheidt a Anton Žídek. Od 1. januára 1946 sa továreň premenovala na „Slovena, slovenské vlnárske závody, národný podnik Žilina“. Slovena vždy podporovala rozvoj žilinského športu. Pod jej názvom pôsobili desaťročia oddiely futbalu, volejbalu a iných športových odvetví. V rokoch 1949 až 1964 bola Slovena vedúcim podnikom celého vlnárskeho priemyslu na Slovensku. Po roku 1989 prešiel podnik do rúk zahraničného kapitálu a výroba sa v ňom utlmila.

Zdroj: Groma, P., Novák, M., Štanský, P.: "ŽILINA – Solna – Silein – Zsolna – GENIUS LOCI", PUBLISHING HOUSE, a.s., Žilina, 2013, s. 75 a 76, ISBN 978-80-971363-0-7.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 218

[0] Komentárov

Pridať komentár