Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Nová pamätná tabuľa venovaná Emo Bohúňovi

Novinár a spisovateľ Emo Bohúň (1889 – 1959)
(Foto: 5. 6. 2020)

V piatok 5. júna 2020 bola inštalácia pamätnej tabule na pamiatku Ema Bohúňa. Znovuinštalácia bola vykonaná z dôvodu straty alebo poškodenia pôvodnej tabule pri rekonštrukcii budovy. Výrobu novej tabule a jej inštaláciu robila firma Kamenárstvo Ondrej Černek Martin.

Pamätná tabuľa bola umiestená na budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline na Ulici J. M. Hurbana č. 16, pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia (13. apríla 1899 v Ružomberku). Emo Bohúň pôsobil v Žiline v rokoch 1950 – 1957. Pracoval v podnikovom riaditeľstve Pozemných stavieb, národný podnik, Žilina, ako redaktor podnikového časopisu „Žilinský stavbár“ (pôvodne Stavbár). Pri rekonštrukcii budovy v roku 2009 bola pamätná tabuľa poškodená a nová bola umiestená na budovu 5. júna 2020.

Novinár a spisovateľ Emo Bohúň (1889 – 1959) sa narodil v Ružomberku a zomrel v Bratislave. Emo Bohúň bol neúnavným zakladateľom a spoluzakladateľom viacerých časopisov, z ktorých väčšina vydržala len krátko, a to: Dereš v roku 1920, Slovenský svet – prvý slovenský ilustrovaný časopis v roku 1921, Javisko v roku 1925, Bubon v roku 1927, Nový deň v roku 1935, Index v roku 1940, ABC v roku 1947 a Veselé noviny v roku 1942. Postupne bol redaktorom Šarišských hlasov v Prešove, Slovenského východu a Národného denníka v Košiciach, potom Ľudovej politiky, Ľudového chýrnika, Slovenského týždenníka, Slovak pressu, Hospodárskeho denníka, Roháča, Žilinského stavbára a nakoniec kultúrneho života. V 30-tych rokoch 20. storočia sa neúspešne pokúsil založiť tlačovú agentúru. Bratislavská informačná služba. V rokoch 1938 – 1942 pracoval v Slovenskej tlačovej kancelárii v Bratislave, kde bol v rokoch 1939 – 1940 dokonca riaditeľom. Bol autorom ľudových románov, spojených s postavou detektíva dr. Lesáka, aj románov s jánošíkovskou tematikou. Čitateľský úspech dosiahol humoreskami i jemne ironickými historkami z čias Rakúsko-Uhorska a prvých rokoch Československej republiky, z ktorých výber vyšiel knižne pod názvom Zaprášené histórie v roku 1948 a Dejiny veselé a neveselé v roku 1960. Z maďarčiny prekladal prózu Kálmana Mikszátha.