75. výročie oslobodenia mesta Žilina
Súsošie oslobodenia v Sade SNP
(Foto: 7. 5. 2020)
Pamätník oslobodenia Žiliny bol slávnostne odhalený pri príležitosti 10. výročia vstupu 1. československého armádneho zboru do mesta. Jeho autorom je sochár Rudolf Pribiš (1913 – 1984), rodák z Rajca. V roku 2015 bola na súsoší vykonaná rekonštrukcia.
Pietne podujatia pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v meste Žilina poznačili tento rok sprísnené epidemiologické opatrenia proti zabráneniu šírenia koronavírusu. Pamiatku padlých vojakov si na Vojenskom cintoríne na Bôriku v Žiline vo štvrtok 30. apríla uctili zástupcovia mesta, Žilinského samosprávneho kraja, Veľvyslanectva Ruskej federácie a ďalších inštitúcií položením vencov k pamätníkom a tichou spomienkou bez účasti verejnosti.
„Porážka fašizmu a nacizmu nebola iba veľkým vojenským víťazstvom v najkrvavejšom konflikte 20. storočia. Bola víťazstvom európskej civilizácie rešpektujúcej dôstojnosť každého človeka. Hoci nám aktuálna situácia nedovoľuje usporiadať spomienkové podujatie, aké sme plánovali, predsa pokladáme za svoju povinnosť uctiť si obete vojny a pripomenúť si tak všetkých tých, ktorí položili život za to, aby sme mohli žiť slobodne,“ uviedol žilinský primátor Peter Fiabáne.
Komorného spomienkového aktu na Vojenskom cintoríne na Bôriku sa zúčastnil primátor mesta Peter Fiabáne, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike Tauras Špokiavičus, podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Juraj Drotár, veliteľ žilinského 5. pluku špeciálneho určenia Pavol Šebík spolu so zástupcom veliteľa pre špeciálne operácie Pavlom Švelkom. Veniec za mesto Krasnojarsk, ktoré je partnerským mestom Žiliny, k pamätníku položil spisovateľ Pavol Vitek, autor kníh Po koľajniciach do hlbín Ruska, Sibírske siroty.
Deň 30. apríl 1945 sa do dejín mesta Žilina navždy zapísal ako deň definitívneho konca 2. svetovej vojny. Podľa historika Dušana Halaja začali nemecké motorizované jednotky ustupovať zo Žiliny smerom na Hričov už 29. apríla 1945 podvečer. Vojaci Červenej armády oslobodili pri postupe po pravom brehu Váhu obce Nededza, Kotrčiná Lúčka a Teplička nad Váhom a priblížili sa k Budatínu. Prieskumné jednotky osloboditeľov zistili v noci z 29. na 30. apríla 1945, že nepriateľské hlavné sily ustúpili a v obranných postaveniach Nemci ponechali len slabšie krycie prvky. Šiesty prápor spolu s prieskumnou rotou zdolal odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, v ranných hodinách prenikol do Žiliny a o 9.30 hodine mesto obsadil. Oslobodzovacie vojská v nasledujúcich dvoch dňoch priniesli slobodu aj obciam v západnej časti Žilinského okresu a mestu Bytča.
Vojenský cintorín na Bôriku v Žiline je jedným z mnohých vojenských cintorínov na Slovensku. Pochovaných je na ňom 1 907 vojakov Červenej armády, ktorí padli v bojoch v okolí Žiliny a na severozápade Slovenska. Identifikovať všetkých padlých sa podarilo Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov v spolupráci s ruským veľvyslanectvom. Ich mená sú vyryté na pamätných tabuliach, ktorých osadenie zabezpečilo v roku 2018 veľvyslanectvo. Pri pamätníku na cintoríne sa každý rok 30. apríla koná pietna spomienka. Cintorín bol otvorený 30. apríla 1946 a od roku 1981 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Spomienkové podujatia sa posledný deň v mesiaci apríl konajú v Žiline aj pri pamätníku obetiam vojny v Sade SNP. Kamenné súsošie sa v centre mesta týči od roku 1955, kedy bolo slávnostne odhalené pri príležitosti 10. výročia vstupu 1. československého armádneho zboru do mesta. Jeho autorom je sochár Rudolf Pribiš, rodák z Rajca.
Vladimír Miškovčík,hovorca mesta Žilina. Tlačová správa mesta Žilina: "Žilina si pripomenula 75. výročie konca 2. svetovej vojny ", dňa 30. apríla 2020. Text je prevzatý z web. stránky:
www.zilina.sk.
[0] Komentárov