Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky, Karol Löw v Žiline

Kysucká ulica
(Foto: 9. 6. 2019)

Hospodársky rozvoj Žiliny sa výrazne zmenil od začiatku 90. rokov 19. storočia, kedy rozhodujúcu úlohu prevzal továrenský priemysel. Vznikli tu úplne nové závody textilné, chemické, drevárske a ďalšie. Boli tu železničné a iné väčšie dielne a stavebné firmy. Prvú továreň založila v Žiline brnenská textilná firma Löw a syn v roku 1890 pod názvom Karol Löw – uhorská továreň na výrobu vlneného tovaru, vojenského súkna a prikrývok. Veľkopriemyselník Löw kúpil od mesta Žilina pozemok pri Váhu s rozlohou 297 306 m². Dostal zároveň aj určitú výhodu ak postaví továreň na výrobu súkna, mesto mu odpustí platenie daní na dobu 15 rokov ako aj všetkým zamestnancom fabriky. Podnetom k stavbe tejto prvej fabriky v Žiline bolo odporučenie vtedajšieho ministra priemyslu a obchodu Uhorska Gabriela Baroša (Baross Gábor, 1848 – 1892), ktorého reliéf je znázornený na priečelí remeselníckeho domu.

Rok 1890 – Minister uhorskej vlády Gábor Baross v snahe industrializovať severozápad Slovenska presvedčil majiteľa brnenskej súkenky Karola Löwa, aby založil továreň na súkno aj v Žiline. Obecné zastupiteľstvo 8. mája 1980 schválilo odpredaj pozemku na sútoku Váhu a Kysuce na výstavbu textilnej továrne. 28. mája 1890 začala výstavba. Rok 1891 – V septembri 1891 bola slávnostne otvorená "Uhorská továreň na vlnený tovar, vojenské súkno a prikrývky Karol Löw v Žiline". Továreň bola najmodernejšou a najväčšou textilkou vtedajšieho Uhorska s 800 zamestnancami. Strojový park zahŕňal: 24 selfaktorov, 210 tkáčskych stavov a 40 stavov na tkanie plyšu. Ročná produkcia bola 600 000 metrov súkna na uniformy, žilinských lodénových látok, tkanín na ženské šaty a mužské obleky, plyš, prikrývky a koberce. Rok 1897 – Modernizácia závodu za účasti budapeštianskej Obchodnej banky a zmena na akciovú spoločnosť. Rok 1907 – Nový riaditeľ James Vogel a orientácia na anglický trh. Vogelovci riadili fabriku do roku 1938. Zmena názvu na "Žilinská súkenná továreň, účastinná spoločnosť." Rok 1918 – Fabrika úspešne napredovala vďaka vojenským objednávkam. Vyplácali sa vysoké dividendy a prispievalo sa na kultúrne a dobročinné účely. Počet zamestnancov stúpol na 2385 s priemernou mzdou 51 korún za mesiac. Rok 1946 – Zmena podniku na "Slovena, slovenské vlnárske závody, národný podnik Žilina". (Text prevzatý z web. stránky Slovena www.slovena.sk.)

O žilinských súkenníkoch si môžete prečítať viac v článku Žilinského večerníka od autora PhDr. Dušana Halaja, CSc. po kliknutí na odkaz: Žilinskí súkenníci.