Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Sad na Studničkách

Informačný panel: História vodárenského zdroja Studničky
(Foto: 21. 10. 2018)

Rozvoj mesta počítal k roku 1960 so 60 000 obyvateľmi. Nakoľko kapacita využívaných vodných zdrojov v Turskej doline už pre mesto nepostačovala, bolo treba hľadať ďalšie možnosti. Z navrhovaných alternatív bol vybratý vodný zdroj Studničky, využívaný občanmi mesta viac ako 100 rokov. V tomto mieste existovali trvalé pozitívne vývery vody, odvádzané predtým do mestskej kanalizácie do potoka Všivák. Hladina vody sa nachádzala v hĺbke 4,3 m a čerpacou skúškou sa čerpalo 33,0 l/s vody. Kvalita vody bola dobrá. Na základe týchto výsledkov sa zdroj vody zachytil studňou s priemerom 4 m do hĺbky 10,0 m. Studňová časť bola vysoká ešte ďalších 3,5 m po poklop. Voda sa získavala z dna studne a z perforácie, ktorá je na plášti studne odo dna do výšky 1,95 m. Objekt samotnej studne zostal zachovaný.
Pri studni bola čerpacia stanica. Obavy o kvalitu vody (zdroj sa nachádza v zastavanom území) boli minimalizované preskúmaním priestorov nad zdrojom najmä 10 m hrubej hlinito-ílovitej vrstvy terasy nadložia nad zdrojom v priestore od Zaymusovej ulice cez Štúrovo námestie a Bernolákovu ulicu a Hliny I až IV. Táto izolačná nepriepustná vrstva zabraňovala priesakom povrchových vôd aj vôd zo stokovej siete do vodonosných vrstiev. Výdatnosť studne v rokoch 1983 – 1987 sa pohybovala v rozmedzí 35 – 40 l/s, teplota vody za toto obdobie bola v rozsahu 9,75 – 12,2 °C a ostatné kvalitatívne ukazovatele pomerne konštantné. (Poznámka: Výstavbou Auparku bola táto izolačná vrstva úplne zlikvidovaná.)
Hlavným projektantom riešenia bol Ing. Ján Tkáč a projekcia ZVaK. V r. 1956 už boli dokončené prvé štvorpodlažné obytné domy sídliska Hliny I a II a napriek asanácii 60 starších domov a objektov na Zaymusovej ulici, v priestore Hliny I a II a Ružičkovej kolónie dochádzalo k vážnym prerušeniam dodávky najmä vo vyšších podlažiach obytných budov.
Stavebné práce na vodnom zdroji Studničky sa začali v r. 1957. Súčasne sa budovala čerpacia stanica a výtlačná potrubie o priemere 200 mm, ktoré bolo napojene na vodovodnú sieť mesta na križovatke ulíc Zaymusova a Predmestská a pokračovalo až po začiatok sídlisk Hliny II na križovatke ulíc Veľká okružná a Bernolákova. Čerpacia stanica bola vybavená dvoma čerpadlami s výkonom 30 l/s, resp. 25 l/s. Čerpadlá boli blokované hladinou v studni tak, aby nedošlo k prekračovaniu čerpaných množstiev nad povolených 20 l/s. Pre prípadné prerušenie dodávky elektrickej energie bol osadený náhradný dieselgenerátor.
Stavba bola kolaudovaná v r. 1958, pri 50. ročnom jubileu vzniku vodárne mesta. Okresný hygienik viazal dodávku vody požiadavkou na chlórovanie a povolenie na prevádzku vydával iba na obdobie dvoch týždňov vopred a iba vzhľadom na výsledky rozborov kvality vody ho obnovoval. Napriek nesúhlasu vedenia vodárne ako aj proti rozhodnutiam okresného hygienika bola v okolí vodného zdroja zriadená prevádzka Zberných surovín a povolená výstavba desiatok garáží, ktoré priamo vytvárali možnosti znehodnotenia kvality vody.
V roku 1994 sa na úrovni kompetentných orgánov prerokovávali zvýšené koncentrácie chlórových uhľovodíkov, ktoré neskôr viedli k odstavenie vodného zdroja s tým že sa bude zdroj naďalej sledovať. Keďže kvalita vody sa nezlepšila, v roku 2008 bol vodárenský zdroj zrušený a v roku 2009 bolo vydané povolenie na odstránenie stavby.
V roku 2012 na základe žiadosti mesta bol pozemok aj so stavbami prenajatý za účelom rozšírenia oddychovej zóny parku Studničky zriadením prvkov drobnej architektúry (pitnej fontány), umiestením mestského mobiliáru , údržby zelene, v rámci ktorej bude vykonaná prebierka porastov so zachovaním, prípadne doplnením funkčných vegetačných prvkov.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré môžu hrdo vyhlásiť, že disponujú mimoriadne kvalitnou pitnou vodou z verejného vodovodu. Tento produkt podlieha prísnym zákonným normám SR a EÚ, je pravidelne monitorovaný príslušnými regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Odborníci ju odporúčajú ako nápoj na každodennú neobmedzenú konzumáciu. Jej ideálne zloženie vplýva pozitívne na zdravie spotrebiteľov, na rozdiel od balených minerálnych vôd, ktoré sa smú konzumovať v obmedzenom množstve.
Pitná voda je na dosah obyvateľom Slovenska priamo v ich domovoch – stačí otočiť kohútikom. Je jediný nápoj, pre ktorý nemusíme chodiť do obchodu. Aby sa však dostala do vodovodnej batérie, musí prejsť dlhou a náročnou cestou od vodárenského zdroja cez úpravňu vody, čerpacie stanice, vodojemy a vodovodnú sieť až k nášmu domu.
Čistá voda – nápoj z vodovodu: Ročne vodárenská spoločnosť odoberie niekoľko tisíc vzoriek a realizuje desaťtisíce analýz. Vo vode z vodovodu je sledovaných okolo 100 ukazovateľov kvality vody, niektoré sú nad rámec povinných ukazovateľov stanovených vyhláškou. Z vody z vodovodu je kontrolovaný celý proces výroby a distribúcie pitnej vody.
(Text prevzatý z informačného panela.)