Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

johnnyy - Utorok 14 Október 2008 19:12

a prisiel boh a stlacil reset.. :D dakujem admin..:)

host - Pondelok 13 Október 2008 10:03

Nie sú niekde na internete fotky guľometného hniezda?

R.V. - Piatok 10 Október 2008 14:19

Johnnyy – v čom bola Vaša poznámka faktická? Vôbec sa natýkala obsahu stránky (Obytný dom na Námestí požiarnikov) a bola preto úplne zbytočná, nehovoriac o tom, že sme si nikdy nepotykali. Na riešenie osobných problémov a komplexov existujú špecializované web stránky. Nerád by som to však na tejto stránke rozvíjaľ, nakoľko predmtom je Žilinská architektúra.

Admin – ďakujem za zmenu obsahu textu. Chcel by som tiež poukázať na skutočnosť, že stavba bola kolaudovaná koncom roka 1941 (bolo jej vtedy pridelené súpisné č. 1798) takže nemohla byť postavená v rokoch 1942 - 1943. Takisto sa v bytovom dome nenachádzajú žiadné pavlače (predsadené konštrukcie prečnievajúce pred nosnou stenou, ktoré služia ako prístup k jednotlivým bytom v jednom podlaží). Prístup do bytov je priamo zo schodiska. Čo sa týka dispozičného riešenia, bolo viackrát menené, ojediteľnosť je viac ako diskutabilná. Pre presnosť by bolo tiež treba uviesť, že na streche vybudované guľometné hniezdo je až neskoršia prístavba a nie je v žiadnom prípade unikátne (viď. napríklad guľometné hniezdo na Mestskom divadle). V prípade zájmu Vám pošlem upravený text s presnejšími informáciami.

admin - Streda 08 Október 2008 17:16

Text pod fotografiou bol čiastočne upravený. Ďakujeme návštevníkom za podnety v oblasti architektúry, ktoré bohužiaľ aj v samotnom meste chýbajú. Poprosil by som návštevníkov, aby odbornú a rozsiahlu diskusiu presunuli na diskusné fórum, kde je vytvorená samostatná kategória o architektúre.

Ďakujem, administrátor

R.V. - Streda 08 Október 2008 14:12

Na príspevok Johhnyho asi nemá význam reagovať nakoľko diskusiu o architektúre ničím neobohatil. Čo sa týka Leopolda, dom bol postavený v roku 1941 a ako ste správne uviedli, Žilina nebola vtedy nikým ohrozovaná - je to argument navyše, ktorý podporuje hypotézu, že hniezdo nie je pôvodné.

V knihe zakreslený pôvodný objekt na streche je obyčajný výstup na strechu po klasickom schodišti (veľkosť objektu sa zhoduje s dĺžkou schodišťa). Táto skutočnosť je zrejmá z rezu budovou (v prípade záujmu pošlem mailom). Výťah bol plánovaný až vo vnútornom dvore (na chodbách sú už aj pripravené vstupné dvere do výťahu).

Na fotografiách vidieť dva komíny (druhý splýva s fasádou hniezda, je však hneď vedľa strieľne vľavo). Za každým komínom nasledujú v rade tri ďalšie, takže je ich spolu osem. Spolu obsluhovali hlavné obytné miestnosti v každom byte. Ich zvalením by sa stali byty v zime de facto neobývateľnými (vykurovanie bolo individuálne na tuhé palivo). Navyše zvaliť osem komínov skôr ako vojak vystrelí by nebolo praktické a preventívne zvaliť komíny zakaždým keď bude podozrenie, že do mesta vnikne nepriateľ nedáva žiadnu logiku. Keby bol hniezdo projektoval Ing. arch. Jesch mohol komíny jednoducho naprojektovať v obvodových múroch na druhej strane aby nezavadzali strieľňam.

Keďže okolie domu vôbec nie je z hniezda pokryté, nepriateľskí vojaci mohli pohodlne vniknúť do obytného domu. Keďže podlaha pod hniezdom nie je ničím vystužená, obyčajný granát odistený na schodisku na 4 nadzemnom podlaží by stačil na zlikvidovanie hniezda aj bez granátu a aj s obyčajnou strelnou zbraňou je možné zo schodiska zasiahnuť vojakov pri obidvoch strieľňach smerom na Krajský súd nakoľko sa nachádzajú rovno nad vstupným otvorom. Takže teória nedobytnosti neobstojí.

Na základe spomienok pamätníkov bolo hniezdo postavené v 50-tich rokoch (Gottwald a spol.) spolu s CO krytmi. Obyvatelia budovy tam v tej dobe mali zákaz chodiť. Keď opadla počiatočná hystéria zo začiatku studenej vojny hniezdo viac menej stratilo význam.

Na záver otázka pre Leopolda, ako si predstavuje dnešné využitie hniezda. Pripomínam, že hniezdo je v súkromnom obytnom dome a nie je verejnosti prístupné, z vonku nie je bežným okom viditeľné (vyššie uvedená fotka je urobená zoom-om s niekoľko stometrovej vzdialenosti), hniezdo je v katastrofálnom stave a vybavenie je už dávno rozkradnuté. Niekedy treba urobiť nad minulosťou bodku, postaviť sa a ísť ďalej, hlavne ak tá minulosť zásadným spôsobom znehodnocuje pôvodnú stavbu. Prečo napríklad neurobiť normálny výstup na strechu (viď. rohový dom na Komenského a Veľkej okružnej) a na streche terasu so zeleňou?

Leopold - Pondelok 06 Október 2008 15:54

Guľometné hniezdo sa nachádza na obytnom dome, čo je dosť neobvyklé, a preto aj zaujímavé. Navyše Žilina neležala v pohraničnej oblasti a teda nebola ohrozovaná nemeckými a maďarskými fašistami. Zhodou okolností som sa tiež pozrel do knihy Ing. arch. Dušana Mellnera, kde je na nezrealizovateľnej schéme nakreslený na streche nejaký objekt. Výťahová šachta to určite nebude. Na fotografii vidieť od Nám. požiarnikov jeden komín (nie osem), ktorý by v prípade potreby nebol problém v krátkom čase zvaliť. Je pravdou, že objekt je posunutý dozadu a zo strieľní nie je dosah na Nám. požiarnikov, ale je nedostupný, lebo po rebríku by sa asi ťažko dobývalo odspodu guľometné hniezdo. Či už bol použitý betón z obdobia Beneša alebo Gottwalda sme sa od Vás nedozvedeli a ani dôvod prečo tam to hniezdo niekto postavil.
návštevník stránky

R.V. - Nedeľa 05 Október 2008 17:13

Vážený návštevníci týchto stránok:

Časť vyššie uvedených informácii je v priamom rozpore s projektovou dokumentáciou od Ing. arch. Jescha.

V prvom rade, guľometné hniezdo nebolo projektované Ing. arch. Jeschom. V projektovej dokumentácie vôbec nie je zakreslené (viď. „Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žilina“ od Ing. arch. Dušana Mellnera, kde je kópia pôvodného projektu a jeho modifikovaná verzia pred dokončením bez guľometného hniezda; v prípade záujmu môžem poskytnúť celú projektovú dokumentáciu k nahliadnutiu). Hlavné strieľne sú navyše umiestnené hneď za 8 komínmi, čím sú de facto nepoužiteľné bez zbúrania komínov - ak by guľometné hniezdo projektoval architekt, naprojektoval by strieľne a komíny tak aby si navzájom neprekážali. Navyše guľometné hniezdo blokuje prístup na strechu, nakoľko je umiestnené na mieste pôvodne projektovaného výstupu na strechu a neexistuje žiadny druhý prístup na strechu. Je veľmi nepravdepodobné, žeby bola funkcionalistická stavba projektovaná bez prístupu na strechu.

V druhom rade, guľometné hniezdo nebolo vybudované počas pôvodnej výstavby budovy ale až oveľa neskôr. Svedčí o tom napríklad skutočnosť, že stena guľometného hniezda orientovaná do dvora vyčnieva nad stenou štvrtého nadzemného podlažia namiesto toho aby pokračovala zarovno s pôvodnou stenou. Betón, z ktorého je prístavba guľometného hniezda zrealizovaná, je očividne inej a horšej kvality ako betón použitý na samotnú stavbu budovy – steny guľometného hniezda sú na mnohých miestach omnoho viac zvetrané, miestami už vidno aj železnú výstuž. Keby bolo guľometné hniezdo postavené v tej istej dobe ako celá budova, staviteľ by logicky použil ten istý betón, respektívne by bol použil na stavbu guľometného hniezda betón lepšej kvality. Navyše guľometné hniezdo narušilo celú strechu, ktorá je v okolí guľometného hniezda popraskaná a zateká, čo by sa pravdepodobne nebolo stalo, keby sa s hniezdom počítalo od začiatku a keby bolo postavené pri výstavbe obytného domu.

Takisto z guľometného hniezda vôbec nie je pokryté Námestie požiarnikov ani ulica Hálkova nakoľko sa guľometné hniezdo nachádza príliš ďaleko od okraja strechy. Je vidieť len veľmi malú časť ulice Veľká okružná, aj to v príliš veľkej vzdialenosti.

Z vnútornej strany nie je guľometné hniezdo vôbec nedostupné a schodisko nie je ničím výnimočné v porovnaní so schodiskami budov z tej istej doby. Prístup do guľometného hniezda je po klasickom rebríku, ktorým sa pôvodne vystupovalo na strechu, bežnému pre budovy zo 40-tich rokov minulého storočia.

Ak by ste mali informácie odlišné od vyššie uvedeného, rád sa s Vami o tom porozprávam.

S pozdravom,

R.V.