Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Železničná stanica Žilina

Železnice Slovenskej republiky, Oblastné riaditeľstvo Žilina
(Foto: 11. 8. 2013)

Na mieste pôvodnej železničnej stanice (ŽS) v rokoch 1937 – 1944 začali stavať novú staničnú budovu podľa architektov Františka Eduarda Bednárika (1902 – 1960) a jeho švagra Ferdinanda Čapku (1905 – 1987).
Ich architektonický rukopis je badať aj na tejto stavbe. Ide o prekrytie hlavného vstupu výraznou markízou podoprenou piliermi, podobne ako pri administratívnej budove Spojených elektrární severozápadného Slovenska. V rokoch 1955 až 1956 inštalovali na budove stanice päť vytrážových okien znázorňujúcich erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí vtedajšieho Žilinského kraja – Liptova, Čičmian, Kysúc a Oravy. Ich autormi sú zaslúžilý umelec akad. maliar Róbert Dúbravec (1924 – 1976) a akad. maliar Fero Kráľ (1919 – 2008), ktorý v Žiline tvoril od roku 1945.
Pre zaujímavosť, v prvopočiatkoch ŽS vrátnik zvoncom ohlasoval príchod a odchod vlakov. Ak však meškal, ústne oznámil meškanie a napísal tento oznam kriedou na tabuľu pri vstupe na nástupište. Najznámejším prednostom stanice v tej dobe bol P. Masarž.
V súčasnosti je na budove ŽS umiestená, vľavo od hlavného vchodu, pamätná tabuľa pripomínajúca vypravenie železničných transportov výrobno-priemyselného družstva Interhelpo pre pomoc budovania priemyslu v sovietskej strednej Ázii. V prvom transporte v roku 1925 odišlo 30 ľudí, v druhom v r. 1926 odišlo 606 ľudí a v treťom v r. 1932 to bolo 36 rodín s 85 účastníkmi. Smerovali do mesta Frunze (bývalý Pišpek) v Karakirgizskej autonómnej oblasti, kam cestovali viac ako mesiac. V Kirgizsku vybudovali textilnú továreň, strojovú garbiareň, zlievareň, pílu, drevársky závod a celý rad rôznych dielní. Pre zaujímavosť, v druhom transporte sa nachádzal aj známy český spisovateľ Peter Jilemnický, pôsobiaci na Slovensku.
Počas 2. svetovej vojny aj stanica zažila turbolentné časy, 13. októbra 1944 ju prvýkrát bombardovali, 13. apríla 1945 nemeckí vojaci väčšinu koľají rozorali pluhom a chceli zničiť stanicu 22 leteckými bombami, čo sa im, našťastie, už nepodarilo.

Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník č. 25, str. 26, dňa 19. 6. 2012. Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský.