Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Továreň na zápalky – Samuel Wittenberg a syn

Spoznávame Žilinu
(Foto: 19. 4. 2019)

Medzi ulicami Jánošíková a Hollého sa nachádza objekt nazývaný Žilinčanmi zápalkáreň, ktorá počas svojej histórie patrila viacerým majiteľom a jej využitie bolo rôznorodé. Ako prví stavebníci na tomto území (pôvodne nazývanom Frambor) postavili v roku 1906 dielňu na výrobu cukríkov a parný kúpeľ bratia Weiderovci z Budatína. Vlastný pozemok kúpil v roku 1905 Armin Weider za 10 749 korún. Už v roku 1908 zmenili bratia Armin a Béla (Vojtech) Weiderovci názov dielne na Továreň na výrobu cukríkov a čokolády. Pre zaujímavosť, dodnes sa zachoval pracovný poriadok z roku 1911. Továreň ale už v roku 1914 bola zatvorená. V tomto roku opustený objekt kúpil Samuel Wittenberg, ktorý objekt zrekonštruoval za účelom výroby zápaliek. Stavebné plány a príslušnú dokumentáciu mu vypracovali stavitelia Follkman a Molnár. Dňa 10. februára 1914 poslal Samuel Wittenberg žilinskému magistrátu žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre výstavbu továrne na výrobu zápaliek. Mestská rada zasadala dňa 11. marca o 10.00 hodine. Po dôkladnej obhliadke miesta a po zvážení všetkých pripomienok z hľadiska bezpečnosti obyvateľov a ochrany ovzdušia (síra, fosfor), stavbu továrne povolila. Stavebné povolenie bolo vydané s problémami 17. marca 1914. Podľa stavebných plánov a pôdorysu, celková plocha továrne na zápalky bola 1645 m2, z čoho továrenské budovy sa nachádzali na ploche 790 m2. Zápalkáreň po stavebných úpravách pozostávala z nasledujúcich častí: kotolne, priľahlej kováčskej dielne spolu s osobitne stojacim fabrickým komínom a studňou, strojovne, skladov na hotové zápalky, skladu surového materiálu, miestnosti na hobľovanie, lúpanie a sušenie dreva v suteréne. K tomu sa pristavala nová časť na výrobu zápalkovej zmesi. V starej budove Weiderovej továrne boli kancelárie, sociálne zariadenia, umyvárne so sprchou, šatne a jedáleň. Strojové vybavenie továrne bolo na tú dobu veľmi moderné a priestory továrne boli vybavené najmodernejšou bezpečnostnou technikou a zariadeniami na odsávanie plynov. Továreň na zápalky, Samuel Wittenberg a syn, bola svojou produkciou známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Výrobky firmy mali ochrannú známku W.S., ktorá sa nachádzala na nálepkách zápalkových škatuliek. Keďže nálepky obsahovali aj nápis Žilina, šírila továreň aj dobré meno mestu Žilina. Továreň sa počas celej svojej existencie stretávala aj s problémami. V roku 1921 mala firma 80 robotníkov, v roku 1922 v niektorých mesiacoch pracovali len 4 dni v týždni po 9,5 hodiny. V roku 1927 dočasne prepustili všetkých 75 robotníkov a pre zlý odbyt sa výroba dočasne zastavila. Továreň mala aj veľké odbytové problémy najmä počas II. svetovej vojny. V roku 1941 bola nad továrňou zavedená dočasná správa štátu a v roku 1945 zas národná správa. Rozhodnutím ministerstva priemyslu sa továreň stala majetkom štátu a zmenila sa na podnik Drevoindustria Bratislava, potom Drevoindustria Liptovský Mikuláš a od roku 1955 národný podnik Súľov Bytča. Od roku 1958 sa stala majiteľom Drevoindustria Žilina. V roku 1966 v podniku postavili halu na výrobu rakiev, mala však len dočasný charakter, pretože sa tu plánovala cesta. V tomto roku ešte Drevoindustria postavila aj novú trafostanicu. Objekt na Jánošíkovej ulici potom prevzala Obnova, ktorá tu mala debnáreň, ako aj inú výrobu z dreva. V roku 1977 podnik Obnova namiesto zbúranej rakvárne postavila sklad, vrátnicu a výťah. V roku 1993 kúpila od mesta Žilina, ktoré prevzalo podnik Obnova (v tom čase sa zaoberal výrobou bielizňových šnúr a rohoží), spoločnosť Žilmont. Predmetom jej činnosti, ako jedinej na Slovensku, je výroba horolezeckých a statických lán, rôznych druhov šnúr, pruženiek, šnúrok do topánok, popruhov, ako aj stavebná činnosť. V priestoroch podkrovia a veže, nazývaných GILL aréna, sú inštalované skúšobné lezecké steny. Majitelia spoločnosti investovali niekoľko desiatok tisíc eur do obnovy bývalej zápalkárne, ktorá je zapísaná do Zoznamu pamätihodností mesta Žilina pod číslom 08 na základe návrhu, ktorý schválili poslanci MsZ v Žiline dňa 24. augusta 2009. Pre zaujímavosť, bývalý majiteľ továrne Samuel Wittenberg si v rokoch 1924 až 1925 postavil rodinný dom v blízkosti továrne na rohu Hollého ulice a Bratislavskej cesty, ktorú projektoval významný funkcionalistický architekt Fridrich Weinwurm a dom stavala firma Windlholz. Tento dom je tiež zapísaný v Zozname pamätihodností mesta Žilina pod číslo 09.

Autor: Patrik Groma. Zdroj: spracované z knižných publikácií, archívnych dokumentov a pripravovanej knihy autora.
Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský, Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina, Ing. Stanislav Bobek (ŽILMONT, s.r.o.), Ing. Soňa Lukáčová (ŽILMONT, s.r.o.).

Text prevzatý z webovej stránky www.patrikgroma.eu.