35 – Bacherova vila v Žiline
Turistická informačná tabuľka č. 35 s QR kódom na Bacherovej vile (Hodžova ulica)
(Foto: 20. 4. 2019)
Mestskú vilu na rohu Hodžovej a Hurbanovej ulice postavil známy žilinský advokát Ján Milec (1847 – 1901) v 90. rokoch 19. storočia. Ján Milec spolu s manželkou Oľgou, dcérou významného ružomberského podnikateľa Petra Makovického, vychovali syna Ivana, slovenského diplomata a dcéry ktoré sa vydali za významných slovenských dejateľov: Paulíny – Tótha, Karola Ondreja Kuzmányho, Igora Pietra, Andreja Bachera, Milana Kohúta.
Ján Milec bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, Tatrabanky a Vzájomnej pomocnice v Žiline. Na jeho pozemku sa vybudovala cementáreň v Lietavskej Lúčke a vodovod do Žiliny z Turia.
V dome bol pôvodne poštový úrad a tiež slúžil v rokoch 1902 až 1904 ako modlitebňa žilinských evanjelikov a. v. Po vybudovaní novej budovy pošty v roku 1908 tu od roku 1911 sídlila filiálka ružomberskej Úverovej banky. V roku 1919 sa banka premenovala na Slovenskú banku, ktorej riaditeľom bol Andrej Bacher (1885 – 1945), významný občan Žiliny a slovenský národovec. Po ňom Žilinčania neoficiálne nazývajú túto vilu, ktorú kúpili spoločne s manželkou Editou, dcérou Jána Milca, „Bacherova vila“.
Od 12. decembra 1918 v budove sídlil minister s plnou mocou pre správu Slovenska MUDr. Vavro Šrobár (1867 – 1950) a jeho úrad, ktorý v podstate predstavoval slovenskú vládu. Šrobár spolu s ďalšími členmi vlády prišli do Žiliny vlakom 12. decembra 1918 krátko pred 12. hodinou. Šrobár pred príchodom vyslal JUDr. Jána Brežného z Prahy do Žiliny, aby pripravil pobyt jeho vláde. Brežný následne po svojom príchode svojvoľne dal menom preventívne intervenovať dvanásť popredných maďarských a židovských mešťanov, čo vyvolalo veľké rozhorčenie Šrobára a členov jeho vlády. Brežný dokonca zamlčal na radu F. Houdeka príchod 1. slovenskej vlády pred predstaviteľmi mesta. Z toho dôvodu na žilinskej stanici čakal členov Šrobárovho kabinetu, okrem chladu a zlého počasia, iba samotný Brežný s niekoľkými spolupracovníkmi. Celá vláda sa potom peši s kuframi presunula bočnými uličkami do hotela Folkmann vedľa radnice. V tej dobe bolo málo ubytovacích kapacít, preto Šrobár dočasne „zrekvíroval“ byt Hálkovcov, ktorí odcestovali do Prahy na uvítanie T. G. Masaryka. Keďže nebolo ani kancelárií na úradovanie, východiskom z núdze sa stalo pár kancelárií v Bacherovej vile. Až na zákrok vtedajšieho mešťanostu Žiliny Ignáca Radu boli členovia vlády ubytovaní v súkromných bytoch.
Na prelome rokov 1918/19 sa z priestorových dôvodov Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska presťahovalo do budovy expozitúry uhorského ministerstva orby na dnešnej Národnej ulici (v súčasnosti UniCredit banka), ktorú taktiež „zrekvírovali“. Žilina sa tak na dva mesiace do 2. februára 1919 stala hlavným mestom Slovenska. Nevyhovujúce podmienky na chod ministerstva donútili Šrobára presídliť sa do „veľkého mesta Prešporka“. Dňa 3. februára 1919 odišla prvá slovenská vláda do Bratislavy.
Tieto udalosti nám pripomína na úrovni prvého poschodia Bacherovej vily pamätná tabuľa od akademického sochára Vojtecha Ihriska z roku 1928. Na pamätnej tabuli je nápis: "Tu úradovala 1. slovenská vláda od 12. dec. 1918 do 2. febr. 1919". Táto pamätná tabuľa a celá Bacherova vila je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 1437/1-2.
Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite):
www.tikzilina.eu.
[0] Komentárov