Šiesty div Žiliny — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

7/8

Šiesty div Žiliny

premietanie (slideshow)
Šiesty div Žiliny

Šiesty div Žiliny – Privilegium pro Slavis solnensis
Privilégium pre žilinských Slovákov


Privilegium pro Slavis solnensis – Privilégium pre žilinských Slovákov je privilégium, ktoré žilinským Slovákom udelil kráľ Ľudovít I. Veľký pri návšteve Žiliny v roku 1381. Privilégium pre žilinských Slovákov je prvý písomný dokument o národnom povedomí Slovákov na území Slovenska a vôbec prvý dokument o takomto prejave v strednej Európe a datuje sa na 7. mája 1381. Viac o tejto historickej udalosti si môžete prečítať od autora Ing. Gustáva Krušinského ako aj preklad listiny kráľa Ľudovíta I. Veľkého po kliknutí na odkaz: Privilegium pro Slavis solnensis.

NA PAMIATKU PRIVILEGIA PRO SLAVIS VYDANÉHO V ŽILINE DŇA 7. 5. 1381 KRÁĽOM
ĽUDOVÍTOM I. Z RODU ANJOU, KTORÝM BOLI SLOVÁCI ZROVNOPRÁVNENÍ V SPRÁVE MESTA.
VENOVALO MESTO ŽILINA 1995


Pamätná tabuľa venovaná Privilégiu pre žilinských Slovákov je umiestená na budove Radnice z Radničnej ulice. Bola odhalená dňa 3. 12. 1995. Privilégium udelil uhorský kráľ Ľudovít I. pri jeho pobyte v meste. Listina s textom Privilégia pre žilinských Slovákov sa nazývala "Privilegium pro Slavis solnensis".



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 9037

[8] Komentárov

admin - Štvrtok 15 Apríl 2010 17:15

Privilégium pre žilinských Slovákov sa nachádza v Štátnom archíve Bytča, pobočka Žilina na Framborskej 9.

Emília S. - Štvrtok 15 Apríl 2010 10:30

Chcela by som sa opytat, ci sa tento dokument nachadza v Statnom archive Bytca pobocka Žilina na Framborskej 9 a ci je mozne si ho pozriet. Dakujem

stansky - Pondelok 08 Jún 2009 21:34

P.Leopold v podstate veľmi odborne vysvetlil problém okolo Privilégia pre Slovákov. Slovenská historická veda tento problém už dávnejšie vyriešila, spomeniem okrem prof. Marsinu i trochu zabudnutú štúdiu dr. Ratkoša z r.1981. Áno, v texte listiny v našom archíve v Žiline je Sclavus, ale ako to p. Leopold v bode 7 jasne vysvetlil, máme používať názov Privilégium pre žilinských Slovákov - Privilégium pro Slavis solnensis. Žiaľ vedenie Zboru Žilincov v roku 1993 dalo urobiť novú dosku s nesprávnym pomenovaním privilégia v duchu Chaloupeckeho. Preto som chcel vo svojom príspevku požiadať p. Feilera, aby si opravil názov privilégia na Privilégium pre žilinských Slovákov a v latinskom texte na Slavis, nie Sclavis, tak ako to má ešte na inom mieste svojej inak skvelej gallery.

admin - Sobota 06 Jún 2009 11:26

Ďakujem autorovi pod nickom Leopold za kvalifikované vysvetlenie podľa ktorého je upravený názov, ktorý sa dnes používa. Pri časti predchádzajúceho názvu som vychádzal aj od prof. PhDr. Richarda Marsinu, DrSc., ktorý píše: "Potom v r. 1964 z prvej kapitoly mojej dizertačnej práce o osídlení Žiliny a okolia vychádzala štúdia Horná Trenčianska pred tatárskym vpádom; bolo to územie, o ktorom V. Chaloupecký tvrdil, že bolo pred 13. storočím neosídlené. V roku 1975 som potom pridal spracovanie 15. a začiatku 16. storočia a k výročiu privilégia pre žilinských Slovákov z roku 1381 som vydal osobitnú štúdiu, v ktorej som spresnil denné datovanie tohto privilégia. Ako predseda Sekcie pre dejiny miest Slovenskej historickej spoločnosti som inicioval konferenciu, z ktorej v r. 1983 vyšiel zborník a osadenie tabule na radnici. Znenie tabule potom miestni žilinskí „géniovia – historici„ začiatkom 90. rokov zmenili na Chaloupeckovskú verziu: to privilégium 1381 bolo vydané „pro Slavis Silinensibus„, teda pre žilinských Slovákov a nie „pro Slavis„, čiže pre Slovanov, ako to interpretoval Chaloupecký, ktorý zo zásadných dôvodov nemohol hovoriť o Slovákoch, lebo ich neuznával!"
Len toľko na vysvetlenie, len mi chýbajú mená - citujem pána profesora "miestni žilinskí „géniovia – historici„, ktorí text na tabuli v Žiline zmenili.

administrátor

Leopold - Piatok 05 Jún 2009 23:27

1. V texte listiny sa uvádza pojem Sclavis, Sclavorum (Slovania-Slováci, Slovanov-Slovákov) atď.
2. Sclavus je dobová (archaická) podoba slova Slavus. Dnes je dokument nazývaný aktuálnejšou formou latinského jazyka, teda použitím výrazu Slavis, ako činia aj prof. Marsina, dr. Kuchar a i., vďaka ktorým sa táto verzia stala úzom názvu dokumentu.
3. Pojem Sclavus-Slavus nerozlišuje medzi významami Slovák/Slovan. Tu vznikol omyl (alebo zámer) starších čechoslovakistických historikov, ktorí odmietali existenciu slovenského etnika v 14. storočí. Tento názor je vyvrátený drvivou väčšinou slovenských historikov. Prof. Kučera (napr. v knihe Postavy veľkomoravskej histórie) uvádza počiatky etnogenézy Slovákov už pred vznikom Veľkej Moravy. Iní autori (napr. v Krátkych dejinách Slovenska) uvádzajú, že o Slovákoch možno hovoriť od 10. storočia. Totožnosť pojmov Slovák a Slovan vychádza z toho, že Slovania, usadení nad Dunajom si nevybrali meno odlišné od svojho pôvodného slovanského pomenovania, ale stále si hovorili Sloven, nitriansky Slovan a pod. Až v 13. - 14. storočí (podľa jazykovedca J. Doruľu) sa stala produktívnou prípona -ák, z čoho sa odvíja dnešné pomenovanie Slovák. Že ide o použitie vo význame Slovák (a nie Slovan) je teda jasné. Latinský jazyk však toto etnické vyčlenenie a jazykovú zmenu nepostrehol.
4. Autor Privilégia však nemá na mysli všetkých Slovákov, ale len žilinských Slovákov. ("...pro parte Sclavorum, civium et hospitum nostrorum de Silina..." - zo strany Slovákov, našich občanov a hostí zo Žiliny). Preto je potrebné v názve listiny uviesť, že nejde len o Privilégium pre Slovákov, ale privilégium pre žilinských Slovákov.
5. pojem žilinský možno opäť vyjadriť rôzne - v listine je použitý dobový názov Silina (príd. meno silinensibus - žilinských), štandardný latinský výraz je Solna (príd. meno solnensis).
6. Z toho vyplýva, že názov Privilegium pro Sclavis silinensibus nie je nesprávny, ale je v dobovej latinčine. V štandardnej latinčine a aj v dnešnom bežnom úze, ktorého sa držia naši historici, sa uvádza názov Privilegium pro Slavis solnensis.
7. Ak sa teda budeme držať vyššie spomenutého, tak názov listiny v latinčine bude Privilegium pro Slavis solnensis, názov listiny v slovenčine bude Privilégium pre žilinských Slovákov a pri transkripcii listiny (aby bola korektná a správna) ponecháme dobové výrazy Sclavis, Silina...

stansky - Štvrtok 04 Jún 2009 22:09

Žiadna odborná literatúra nikdy neuviedla názov tejto listiny ako Privilégium pro Sclavis. Existujú len dve odborné verzie názvov. Staršia verzia uvádza názov Privilégium pro Slavis - Chaloupecky a iní, popierajúca v zmysle teórie o jednotnom československom národe existenciu Slovákov ako národa,tobôž odmietajúca existenciu slovenského etnika v 14.storočí. Preto správny názov pre pomenovanie tejto listiny je Privilégium pre Slovákov - druhá verzia, ktorú už dlhé roky presadzuje prof. Marsina, dr. Kuchár a iní historici a jazykovedci.Bolo by potrebné, aby p. Feiler opravil svoj omyl v tomto prípade. Samozrejme každý je omylný, inak fotogallery je vynikajúca propagácia mesta. Avšak citácie prameňov textov by mal dôsledne dodržovať. Tiež odkiaľ má latinský text a slovenský preklad, ktoré sú tiež chybné

admin - Piatok 13 Marec 2009 17:21

Správne je Privilegium pro Sclavis Silinensibus, tak je to presne v listine napísané. Čiže Privilégium pre žilinských Slovákov a nie Slovanov. Niektorí pahistorici, zámerne vynechávali slovo Slovák a nahrádzali Slovanom, aby potlačili slovenskú identitu. Snáď už v Žiline v tomto období žili Slováci, tak ako iné národy, ktoré sa vyčlenili zo Slovanov - Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusi... Výrazy, že v tom alebo inom jazyku je toto slovo otrok je neopodstatnené, lebo slúžilo tiež určitej skupine historikov na znevažovanie Slovákov. Dole si kliknite na link, kde je prepis listiny v latinčine. Na tieto skutočnosti už dávno poukázal prof. Marsina.
administrátor

Andrea U, - Piatok 13 Marec 2009 15:52

Nemalo to byť správne - Privileium pro SLAVIS SILINENSIBUS????

Sclavis - ak sa nemylim - je od slova Sclave - OTROK????

Takže asi SLAVIS - od slova - SLOVANIA....

Ak je to tak, prosím o opravu, lebo je to dosť mätúce...
Ďakujem

Andrea
Pridať komentár