Poľný vojnový cintorín — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

137/143

Poľný vojnový cintorín

premietanie (slideshow)
Poľný vojnový cintorín

Bývalý Poľný vojnový cintorín v Žiline

(Foto: 24. 5. 2008)

Tri náhrobné kamene padlých vojakov v I. svetovej vojne, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej nemocnici sa zachovali vďaka správcovi cintorína p. Vincenta Francla. Kamene sú umiestené pri kríži na Novom cintoríne. K náhrobným kameňom pribudla jednoduchá pamätná tabuľka s textom: "Padlým vojakom prvej svetovej vojny 24. 5. 2007". V budúcnosti pripravuje pán Vincent Francl postaviť veľký pamätník týmto vojakom na Novom cintoríne.
Zachovalé náhrobné kamene: Náhrobný kameň č. 740 (vľavo), Antal Kosmal, Honv. kon. ppl. č. 13, 1882 – 22. III. 1917, náhrobný kameň č.1095 (v strede), Janos Todor, 1892 – 1918, náhrobný kameň č. 11 (vpravo), František Švihálek, 1895 – 1925. Náhrobné kamene a ostatky vojakov Mojžišovej viery rôznych národností, ktorí boli pochovaní na Židovskom cintoríne v Žiline, sa zachovali neporušené. Vojenské hroby na židovskom cintoríne si pozrite po kliknutí na odkaz: Židovský cintorín v Žiline. O zajateckom tábore, ktorý bol na území mesta Žiliny počas I. svetovej vojny si prečítajte od historika Dušana Halaja, CSc. po kliknutí na odkaz: Zajatecký tábor v Žiline.

História: Na mieste poľného vojenského cintorína s 1 276 obeťami I. svetovej vojny, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barákovej nemocnici, bol po vojne vybudovaný cintorín s centrálnym pomníkom padlých, ktorý patril medzi najkrajšie vojenské cintoríny v Európe. Boli tu pochovaní Slováci, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusi, Srbi, Nemci, Rakúšania, Taliani, Rumuni, Turci a veľa neznámych. Postupným rozširovaním starého cintorína a budovaním estakády po roku 1970 medzinárodný vojenský cintorín v Žiline definitívne zanikol.

Text história, zdroj: Pfliegel, M., Krušinský, G.: "Premeny Žiliny", Vydavateľstvo Osveta, š. p. Martin, 1990, s. 73.

Počas I. svetovej vojny na rôznych miestach Slovenska sa narýchlo zriaďovali lazarety pre zranených vojakov. Pri ich výstavbe využívali najmä vojnových zajatcov. Tak to bolo aj v prípade ruských zajatcov sústredených v Žiline. Ruskí zajatci sa zúčastnili prác na stavbe barakov pre ranených navrátilcov z frontu v priestore dnešných kasární na Rajeckej ceste v Žiline smerom ku kostolíku svätého Štefana na Dolných Rudinách. Išlo o pomerne veľkú divíznu vojnovú nemocnicu, do ktorej sústreďovali ranených z neďalekého halíčskeho frontu. Liečili sa tam vojaci centrálnych mocností i zajatci so štátov Dohody vracajúci sa z frontu, ktorých vysadili z vojenských transportov na žilinskej železničnej stanici. V súvislosti s uvedeným sa treba zmieniť aj o založení vojnového cintorína na území mesta Žiliny v roku 1915, kedy počet zajatcov i vojakov, ktorí svojim zraneniam podľahli vo vojnovej nemocnici, rapídne stúpol. Cintorín bol situovaný západne od starého mestského cintorína pozdĺž železničnej trate Žilina – Rajec (prevádzkovaná od roku 1899). Do konca vojny tu bolo pochovaných 1276 vojakov. Pochovávali tam vojakov rôznych národností, ktorí skončili svoj život v žilinskej vojnovej nemocnici. Boli tam individuálne i spoločné hroby. Na každom hrobe bol drevený kríž s malou kovovou tabuľkou s číslom a menom, ako i základnými údajmi o pochovanom. Na mieste poľného vojnového cintorína s 1276 obeťami I. svetovej vojny, ktorí zomreli v žilinskej vojnovej barakovej nemocnici, bol po vojne vybudovaný cintorín s centrálnym pomníkom padlých, ktorý patril medzi najkrajšie vojenské cintoríny v Európe. Boli tu pochovaní Slováci, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusi, Srbi, Nemci, Rakúšania, Taliani, Rumuni, Turci a veľa neznámych vojakov. Postupným rozširovaním starého mestského cintorína a budovaním estakády po roku 1970 vojnový cintorín v Žiline, definitívne zanikol. Je smutné, že cintoríny akéhokoľvek typu (vojnové, mestské, kresťanské, židovské a pod.) sa rušia a ustupujú rozmáhajúcej sa civilizácii. Ako memento na pamäť vojakom, ktorý boli pochovaný na tomto už zaniknutom cintoríne sa akoby zázrakom, pričinením správcu cintorína pána Vincenta Francla zachovali tri náhrobné kamene vojakov z bývalého vojnového cintorína. Jeden je kompletný a to náhrobný kameň č. 740, rakúsko-uhorského vojaka Antala Kosmála z Trnavy, príslušníka honvédskeho pešieho pluku č. 13 a ďalšie dva zachovalé, ale neúplné náhrobky č. 11 a č. 1095 aj s menami vojakov. Náhrobné kamene sú umiestené pri kríži na Novom cintoríne. K náhrobným kameňom pribudla jednoduchá pamätná tabuľka s textom: "Padlým vojakom prvej svetovej vojny 24. 5. 2007".

Zdroj: Žilinský večerník, číslo 7, strana 11, dňa 12. 2. 2008, ročník XVII



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 2318

[1] Komentárov

Anonym - Sobota 13 November 2010 12:06

Pan Francl, som rad, ze sa takto starate o hroby nasich vojakov z prvej svetovej vojny. Je potrebne si pripominat aj takymto sposobom nase dejiny a vyjadrit uctu k tymto ludom, co sa nebali polozit svoje zivoty.
Pridať komentár