Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Výstava: Stano Lajda – Krajinomaľba

Vernisáž výstavy v priestoroch Makovického domu v Žiline
(plagát prevzatý z web. stránky KrKS Žilina)

Výtvarné zameranie akademického maliara Stanislava Lajdu je širokospektrálne. Samozrejme voľná tvorba, v ktorej pomocou symboliky zobrazuje svoje pocity, názory, postoje či reaguje na aktuálne dianie hrá prim. Rovnako dôležitú úlohu v jeho tvorbe zastupuje aj knižná ilustrácia. Doteraz ilustroval vyše 35 titulov určených deťom i dospelým. Zaoberá sa aj maľbou portrétov, zátiší, grafikou, plastikou, reštaurovaním a popritom dlhodobo pôsobí aj v pedagogickej činnosti (Klub neprofesionálnych výtvarníkov pri KKS vedie už 25 rokov a 10 rokov pôsobí ako pedagóg kresby na SSUŠ v Žiline). S jeho monumentálnymi maľbami diorám a živočíchov sa možno stretnúť v stálej expozícii paleontológie a biodiverzity v SNM v Bratislave. Vytvoril aj niekoľko historických portétov (napr. Žofie Bosniakovej a Františka Vešeléniho, vrátane rekonštrukcie katafalku s figurínou zosnulej Žofie Bosniakovej v kaplnke hradu Strečno). Vyše desať rokov pracuje na zmenšenej rekonštrukcii z prevažnej časti dnes už zničenej maľby Leonardovej Poslednej večere (vystaví ju v druhej polovici júna 2019 v Rosenfeldovom paláci). Svoju tvorbu nepodriaďuje módnym trendom v umení. Ide intuitívne svojou vlastnou cestou, ktorá vychádza z jeho naturelu. Vystavoval a získal viacero ocenení doma i v zahraničí.
Svoju tvorbu nepodriaďuje módnym trendom v umení. Ide intuitívne svojou vlastnou cestou. Neodmysliteľnou súčasťou Lajdovej tvorby je aj krajinomaľba. Začal sa jej venovať ako študent VŠVU (1979 – 1985) v Bratislave, keď častými cestami vlakom pozoroval rovnaké úseky prírody v rôznych ročných a denných obdobiach. Všímal si jej náladu, ktorú spôsobovala aj premena počasia. Tie zmeny ho fascinovali. Snaha zachytiť momentálnu náladu prírody pramenila aj z obdivu k prácam Impresionistov, tvorbe L. Medňanského, A. Slavíčka, Ľ. Čordáka, J. Kollára a ďalších. Zo začiatku svoju krajinársku tvorbu zameriaval viac na maľbu mestských zátiší. Inšpiráciu často hľadal v starých, čiernobielych fotografiách už zborených štvrtí, zákutí a uličiek starej Prahy, Olomouca alebo Bratislavského podhradia. Na desiatkach obrazov zobrazil aj rodnú Žilinu, jej premeny a krásu okolia. Obľúbil si plenéry s priateľmi a žiakmi, ktoré pravidelne poriada v okolí Modry a Terchovej. Viaceré krajinomaľby vznikli aj počas zahraničných ciest (okolie Kasselu a Moskvy, pobrežie Jadranu, Florencia, Zakopané, Krakow...). Prevahu však tvorí najmä zobrazenie krás slovenskej prírody a rapídne ubúdajúcich objektov ľudovej architektúry. Ako techniku si volí najmä suchý pastel, acryl a olej, ale nevyhýba sa ani kresliarskym technikám.
Pre Stanove krajiny je typická vyvážená kompozícia, citlivá farebnosť a spontánny rukopis. Hoci v nich nezaprie celoživotný vzťah k realizmu, je omnoho uvoľnenejší ako v ilustráciách alebo voľnej tvorbe. Uprednostňuje techniku "alla prima", ktorá si vyžaduje rýchlosť a isté ťahy, ktorými dokáže vystihnúť podstatu atmosféry alebo zobrazovaného objektu. Jeho krajiny vyžarujú pokoj, harmóniu a niekedy aj jemnú nostalgiu. Na rozdiel od mestských zátiší vo voľnej krajine človeka zobrazuje len vynímočne. Jeho miesto zastupuje ľudská činnosť – drevené chalúpky, farebné políčka, snopy sena, naukladané drevá...
Na výstave, ktorú poriada KrKS v Žiline k Stanovmu životnému jubileu si môžeme pozrieť jeho krajinársku tvorbu z posledných rokov.