Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Šesťtisíca fotografia vo fotogalérii Žilina Gallery venovaná žilinským Židom

(Foto: 12. 5. 2008)

17. mája 2008 sme pridali na stránku Žilina Gallery šesťtisícu fotografiu. Túto fotografiu sme venovali našim židovským spoluobčanom, ktorí tu v našom meste žili len niekoľko desaťročí, ale vytvorili pre mesto veľké hodnoty. V 19. storočí bola Žilina malé mesto, ktoré sa rozprestieralo v hraniciach stredovekého mesta a jeho predmestiach. Intenzívny rozmach mesta nastáva po vybudovaní Košicko-bohumínskej (1872) a Považskej železnice (1873), kedy sa stala významným dopravným uzlom vďaka svojej strategickej polohe. Nastala silná industrializácia a produkcia celulózy, dechtu, cementu, hnojív, tehál, súkna a stavebníctva. Dôležité hospodárske postavenie Žiliny veľmi správne odhadli židia, ktorí významnou mierou prispeli k hospodárskemu rozmachu. Pokiaľ v roku 1850 žilo v Žiline len 22 židov, už v roku 1881 bola náboženská obec tak veľká, že si postavili vlastnú synagógu. Počet obyvateľov sa neustále zvyšoval a v roku 1942 sa ich bolo asi 3 500 z 18 tisícovej Žiliny. S príchodom židov prišiel aj do Žiliny kapitál, následne ktorého nastal v meste nebývalý rozmach. Medzi židmi neboli len továrnici, ale aj lekári, advokáti, obchodníci, architekti, stavitelia, inžinieri, učitelia a ďalšie profesie. Bol vybudovaný priemysel, postavená nemocnica a jej prvý riaditeľ bol MUDr. Vojtech Spanyol. Žilina vynikala nebývalým stavebným ruchom, čím prilákala ďalších investorov a významných architektov. Významní architekti Michal Maximilián Scheer, Jozef Zweigethal, Július Stein, Ignác Vécsei, Fridrich Weinwurm, ale aj Peter Behrens z Berlína, zanechali po sebe diela vysokej architektonickej úrovne. Židia v Žiline vybudovali Národnú ulicu, prebudovali predmestia, vybudovali sa nové ulice a stredoveké mesto sa zmenilo na nepoznanie. Veľmi významné postavenie mala oblasť športu: plávanie, tenis, atletika a iné športy. O vysokej úrovni školstva a židovskej školy svedčí aj to, že jedna tretina žiakov bola kresťanská. Súžitie medzi kresťanmi a židmi bolo harmonické o čom svedčí aj to, že mešťanosta (primátor) Žiliny Vojtech Tvrdý katolíckeho vyznania komunikoval so židmi jazykom jüdiš. Bohužiaľ, nástupom nacizmu v Nemecku, neobišla celoeurópska tragédia židov ani Žilinu. Prevažná časť bola vyvraždená v koncentračných táboroch (2668 osôb), a tí ktorí sa zachránili odišli po vojne prevažne do Izraela. V Žiline ich zostalo len pár. Židovská komunita žila v Žiline necelých sto rokov, ale ich zásluhou získala Žilina jedno z najvýznamnejších postavení medzi mestami v rámci Slovenska, ktoré si udržala doteraz.
Na šesťtisícovej fotografii je odfotený židovský cintorín, kde sú pochovaní mnohí, ktorí budovali Žilinu, ale symbolizuje aj miesto pre tých, ktorí boli vyvraždení a nemohli byť pochovaní doma podľa židovských obradov. Na našej stránke v hlavnej ponuke venujeme preto žilinským židom s úctou samostatnú rozsiahlu kategóriu.