Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Národná ulica v Žiline

Mestská časť Staré mesto
(Foto: 27. 4. 2008)

Dnešná Národná ulica vznikla na konci 19. a na začiatku 20. storočia ako spojnica stanice Košicko-bohumínskej železnice, ktorú postavili v roku 1870, s mestom. Súvislá zástavba mesta sa v tom čase končila v miestach Kálova. Pôvodne niesla ulica meno maďarského revolucionára a politika Ľudovíta KOŠŠÚTA (1802-1894). Niekde sa však uvádza aj názov Železničná ulica. V rokoch 1918 až 1929 i v roku 1945, v rokoch 1990 až 1992 niesla meno prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garrique MASARYKA (1850-1937), v rokoch 1939 až 1945 bola pomenovaná podľa vodcu národa Andreja HLINKU (1846-1938) a v rokoch 1945 až 1990 to bola Ulica Slovenského národného povstania. Na oboch stranách ulice vznikali súkromné domy, ktoré mali na prízemí obchody. Je tu však i niekoľko významných budov - hotel Astoria, budova niekdajšej expozitúry uhorského ministerstva orby - číslo domu 12 -, budova niekdajšieho Uhorského kráľovského okresného súdu - číslo domu 11 -, budova niekdajšej obchodnej firmy "Hustý" (neskôr obchodný dom "Eva" potom "Jánošík"), ktorá dnes patrí púchovskej firme "Makyta" i hotel "Polom". V medzivojnovom období bola v dome číslo 28 "Galéria Pálka". V roku 1950 vznikla myšlienka vylúčiť z tejto ulice dopravu. Zámer sa podarilo realizovať v roku 1970.
Na Národnej ulici sa nachádza budova so zaujímavou históriou. Pôvodne jednoposchodovú budovu s vežičkou na rohu Ulice Jána Milca dal postaviť podnikateľ GRÜN. Na začiatku 20. storočia bola v tejto budove umiestená jedno z troch expozitúr uhorského ministerstva orby - hornozemská ministerská expozitúra - s pôsobnosťou pre stolice Trenčiansku, Oravskú, Liptovskú a Zvolenskú. Ďalšie dve expozitúry boli v zakarpatskom Mukačeve a v sedmohradskom Tirgu Mureš. Mala za úlohu skvalitniť poľnohospodárstvo, ale sledovala aj maďarizačné zámery. Od konca decembra 1918 do 3. februára 1919 v nej bolo druhé žilinské sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Potom bola na prízemí reštaurácia Sauer. Po druhej svetovej vojne bola v budove bola predajňa nábytku. V súčasnosti v nej sídli žilinská pobočka Poľnohospodárskej banky.

Zdroj: Prikryl, Ľ., Štanský, P.: "mesto Žilina", Žilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997, s. 64 - 66.