Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

89 – Meštiansky dom na Mariánskom námestí č. 5 ((Trojdom))

Turistická informačná tabuľka č. 89 s QR kódom na meštianskom dome na Mariánskom námestí č. 5
(Foto: 3. 7. 2009)

Pôvodne išlo o domy číslo 5, 6, 7, ktoré dnes už neexistujú. Súborne sa označujú popisným číslom 5. V minulosti to boli renesančné obydlia, často meniace svojich majiteľov. Prvým známym vlastníkom objektu číslo 5 bola rodina Tomčániovcov. Posledným majiteľom bola rodina Hrabovských, ktorá dom predala v roku 1929 Považskej agrárnej a priemyselnej banke.
Susedný objekt (v minulosti č. 6 ) patril v 18. storočí Kubicovcom a neskôr Folkmanovcom. V roku 1800 ho kúpil Peter Gerommetta, starý otec významných slovenských národovcov. Jeden z nich, Eugen Gerommetta, bol vôbec prvým človekom, ktorý napísal malé historické pojednanie o pôvode a dejinách Žiliny. Výrazne sa tak zapísal do histórie mesta. Bol však kňazom, a tak väčšinu života strávil mimo bydliska. V tomto dome krátko žil so svojou manželkou Františkou Gerommettovou aj otec Alexandra Lombardiniho, prvého propagátora dejín Žiliny. Posledným majiteľom bol Róbert Poradovský, ktorý ho však spolu so svojimi sestrami taktiež v roku 1929 odpredal Považskej agrárnej a priemyselnej banke.
Posledný z trojice dnes už neexistujúcich domov – číslo 7 – vlastnila v 18. storočí rodina Košelovcov. Neskôr získali budovu Ďurišovci. Poslednými majiteľmi boli Anna Hrabovcová a Eduard Žabkay a tí ho ako prví predali v roku 1928 Považskej agrárnej a priemyselnej banke v Žiline.
Banka už v roku 1928, keď odkúpila prvý dom, dala vypracovať projekt na svoju budovu. Paradoxne projekt počítal i so zbúraním ďalších dvoch objektov, ktoré ale vtedy ešte nevlastnila. Odkúpila ich až o rok neskôr. V roku 1929 banka zbúrala pôvodné tri domy. Po asanácii však nezískala stavebné povolenie, pretože už vtedy sa rozpútali diskusie, či vôbec takáto moderná stavba patrí na historické námestie. Banka sa preto obrátila na Okresný úrad a ten vydal stavebné povolenie na dvojposchodovú budovu. Neskôr boli vydané ešte ďalšie povolenia, ktoré zmenili pôvodný projekt. Budovu banky vyprojektovali architekti F. Weinwurm a I. Vécsei. Vznikol tak jediný dom číslo 5. Stavba od počiatku rozdelila obyvateľov mesta. Bolo viac ako evidentné, že tam nepatrí. Výrazne poškodila vzhľad námestia. Pôvodná gotická ulička, tzv. Burianova medzierka, sa stavbou rozšírila o viac ako 100%. V roku 1937 sa budova dostala do majetku Banky československých légií Praha a neskôr Union banky Bratislava. Na konci socializmu tam pôsobil Mestský národný výbor. V roku 1988 začal objekt chátrať a v rokoch 1995 – 1996 ju dali zbúrať. V roku 2001 na parcele budovy číslo 5 vyrástol polyfunkčný objekt, ktorý sa svojím priečelím snaží – nie príliš šťastne – imitovať pôvodné tri objekty, ktoré tam stáli pred rokom 1929. V prízemí úplne vľavo bolo v 80. rokoch 20. storočia zriadená predajňa Diela.

Zdroj: PhDr Marián Mrva. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.