88 Meštiansky dom č. 4 — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

4/4

88 Meštiansky dom č. 4

premietanie (slideshow)
88 Meštiansky dom č. 4

88 – Meštiansky dom na Mariánskom námestí č. 4

Turistická informačná tabuľka č. 88 s QR kódom na meštianskom dome na Mariánskom námestí č. 4
(Foto: 10. 2. 2008)

Najznámejším mäsiarstvom v Žiline bolo mäsiarstvo „U Hrabovca“, ktoré patrilo známemu žilinskému mäsiarovi Aloizovi Hrabovcovi, podľa ktorého dostal dom aj predajňa meno. Dokonca aj po jeho znárodnení a vlastne až doteraz, keď sú v objekte iné zariadenia, býva budova označovaná ako „U Hrabovca“. Nebol síce jediným mäsiarom v meste, ale bol jediným na dnešnom Mariánskom námestí. Mäsiarstvo patrilo k najstarším mestským remeslám a bolo zaradené medzi remeslá spracúvajúce potraviny, ako boli mlynári, pekári a sládkovia. V Žiline mali mäsiari významné postavenie a po súkenníkoch mali druhý najväčší cech v meste. Dokonca vďaka Žilinskej knihe vieme aj meno prvého žilinského mäsiara, ktorým bol v 15. stor. člen mestskej rady Andreas Fleischer (mäsiar). Prvé doklady o cechu mäsiarov pochádzajú zo 16. stor. a v 17. stor. už cech združoval 25 majstrov, ktorí pracovali výhradne pre mesto. Zachovali sa aj artikuly mäsiarskeho cechu z obdobia pred rokom 1558. Mäsiari vždy spolupracovali s mydlármi, ktorí od nich odoberali kosti na výrobu mydla. Jednotlivé cechy požičiavali svoje artikuly aj okolitým mestečkám ako napr. hrnčiari poskytli svoje Trenčínu (1584), Považskej Bystrici (1659), Kysuckému Novému Mestu (1679); Varín prebral artikuly mäsiarskeho cechu (1597), súkenníckeho (1669) aj klobučníckeho (1661).
Produkcia mäsa bola určená iba pre mesto, ale výkup dobytka sa robil aj na okolitých dedinách. Pre všetkých boli určené jednotné ceny a váhy. Povolenie zabíjať dobytok sa viazalo na súhlas cechu. Poplatok za zabitie sa menil podľa ročných období – od sv. Jakuba stálo 2 groše, ale od konca fašiangov iba groš. Chorý dobytok sa poskytol mestskému špitálu, alebo mestskej chudobe. Ťažkou povinnosťou pre mäsiarov bolo zásobovanie vojska, najmä počas protihabsburgských povstaní. V roku 1663 museli denne dodávať pre vojsko 210 funtov (asi 126 kg) mäsa. Avšak na druhej strane v pokojných časoch mali často problémy s predajom mäsa, ktoré museli členovia cechu skonzumovať na vlastnú škodu. Prísnymi nariadeniami sa bránili cudzej konkurencii, napr. majster ktorý vyhľadával živnosť aj mimo mesta, bol zbavený nielen remesla, ale aj členstva v cechu. Cezpoľní mäsiari mali právo jeden deň v týždni slobodne vysekávať mäso v meste. Povolenie sa vydávalo za 15 florénov, ktoré museli zaplatiť do cechovej pokladnice.
Prvým známym majiteľom domu bol v r. 1779 Štefan Árvai, v 19. stor. Martin Vároš, potom jeho žena Zuzana, ktorá sa vydala za Martina Kastla. Od r. 1828 bol vlastníkom domu ich syn Mikuláš, lekár Trenčianskej stolice. V roku 1850 tu už bývala rodina Jána Felixa – spolu 5 osôb. Dom potom zdedil vnuk Mikuláša Kastla Anton Holz, ktorý býval vo Viedni a preto ho v roku 1877 predal Márii Gerometovej – Fritzovej. V roku 1891 dom vlastnila rodina Gutwilovcov, ktorí ho po odchode zo Žiliny v roku 1910 predali známemu žilinskému lekárnikovi Gejzovi Hladkému za 60 000 korún. Ten dom prestaval v r. 1910 a potom ho roku 1922 kúpil za 600 000 Kčs Samuel Berger a od roku 1929 bol už majiteľom domu Ondrej Hrabovec. Dom potom zdedili jeho deti Aloiz a dekan Ondrej Hrabovec. V roku 1940 zadnú časť domu v Burianovej medzierke zrekonštruovali a oddelili od domu na námestí. Jej majiteľmi sa stali Aloiz a Elena Hrabovskí. V roku 1951 bol dom znárodnený a dedičom pôvodných majiteľov sa vrátil až v roku 1991.
V prednej časti domu bola predajňa mäsa až do roku 1991, v zadnej časti boli priestory VKUSu a Mestského národného výboru – kancelárie a byt. Najcennejšou častou objektu sú stredoveké pivnice so zvyškom kamenného portálu. Nadzemné časti prešli úplnou prestavbou okolo roku 1910 a 1929 v štýle eklektiky. Súčasnú podobu získal dom prestavbou v roku 1997 podľa projektov Ing. arch. Ľubomíra Kružela. Dostal novú sedlovú strechu a štít obrátený do námestia a menšie vikiere na bočnej strane.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 42

[0] Komentárov

Pridať komentár