103 Meštiansky dom č. 30 (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

4/7

103 Meštiansky dom č. 30 (SK)

premietanie (slideshow)
103 Meštiansky dom č. 30 (SK)

103 – Meštiansky dom č. 30 na Mariánskom námestí

Turistická informačná tabuľka č. 103 s QR kódom na meštianskom dome č. 30
(Foto: 25. 11. 2017)

Dom postavili na pôvodnej stredovekej parcele, ktorá zachytáva obdobie kedy sa formoval pôdorys mesta a tvorilo historické jadro. Objekt vznikol ako dvojtraktový a pravdepodobne aj dvojpodlažný s prejazdom po ľavej strane, orientovaný do hĺbky stavebnej parcely. Možno tiež pripustiť, že v hmote objektu sa čiastočne zachovalo jadro staršieho stredovekého domu, ale overiť by to mohol iba dôkladný hĺbkový výskum. Objekt bol už pôvodne podpivničený s dvomi poľami podlubia, ktoré sú v tomto objekte zachovalé v najpôvodnejšej forme. Vstup bol situovaný z prejazdu najskôr aj vstup na poschodie. V zadnej časti ľavého traktu bola čierna kuchyňa, ktorá je v súčasnosti barokovo zaklenutá. Fasáda bola na prízemí dvojosová a na poschodí trojosová. Dom mal pôvodne sedlovú strechu s hrebeňom kolmým na priečelie a fasádu ukončenú štítom. Túto stavebnú etapu možno datovať na základe zachovalého kamenného renesančného portálu s lištou a kamennou rímsou so zvonovnicovým profilom aj na základe zachovalých klenieb s lunetami do polovice 17. stor.
Baroková stavebná etapa najviac formovala vývoj objektu a vo väčšej miere sa zachovala doteraz. Do základnej dispozície bolo vložené jedenkrát zalomené schodisko s drevenými stupňami a s nikami na nosnom múre. Z tejto etapy zostala zachovalá aj fasáda, jej forma a celkový slohový výraz, štuková výzdoba aj úprava okenných otvorov so segmentovými rímsami a okennými výrezmi situovanými v lizénových rámoch s bohato profilovanou kordónovou a korunnou rímsou.
Klasicistická fáza zasiahla do objektu jeho predĺžením o dvojtrakt; išlo o úzku segmentovo zaklenutú chodbu s paralelným, pomerne rozsiahlym priestorom na ľavej strane s plochým stropom. Zároveň boli do starších klenieb prerazené svetlíkové otvory, ktoré sa odrazili aj na streche. Na poschodí bola zrušená klenba, ale sa zachovala farebná dekoratívna maľba s antickými a renesančnými motívmi. Táto prestavba sa odohrala okolo polovice 19. stor. Priechodné priestory pokryli kamennou dlažbou, v chodbe zadného traktu sa zachovala dlažba tehlová. Vznikli nové vstupné a okenné otvory. Najväčší dosah na vzhľad objektu mal požiar v roku 1886, kedy zhoreli pôvodné krovy aj sedlové strechy. Tie boli nahradené pultovými strechami spadajúcimi do námestia.
V 20. stor. sa upravovali najmä vnútorné priestory novými priečkami a bola zrušená priechodnosť prejazdu, a zmenila sa aj časť výkladu a fasáda podlubia. Boli vložené nové dvojkrídlové dvere a v zadnej časti na dvorovej fasáde upravili pavlač s kovanou mrežou. Tieto zásahy mali dosť negatívny dosah na stav objektu. Objekt č. 30 tvorí súčasť radovej zástavby bloku domov na južnej strane námestia a svojim hmotovým aj výškovým členením vhodne zapadá do celkového rázu námestia. Objekt je dvojtraktový renesančný dom s prejazdom, založený na pôvodnej stredovekej parcele, v zadnej časti s klasicistickou dvojtraktovou prístavbou a barokovou úpravou interiéru. Pri ďalších úpravách bude dôležité zachovanie a rešpektovanie starších stavebných fáz objektu.
Dom patril v 18. stor. rodine Slatíni. V roku 1731 bol jeho majiteľom Ján Slatíni, v roku 1779 Daniel Slatíni. Rodine patril až do roku 1785, keď ho v exekúcii kúpil Jozef Karas za 922 zlatých. V roku 1788 ho vymenil s Annou Schandlovou a jej bratom Aloizom Fluckom za ich dom č. 32 na námestí a doplatil im ešte 200 zlatých. Majiteľkou domu sa potom stala vdova po Aloizovi Fluckovi Jaeaneta, rodená Lichnovska von Vostic. Tej dom patril až do roku 1835, keď ho získal opäť v dražbe Michal Kadurík za 6000 zlatých. Dom potom získal po roku 1850 Anton Hrabovec a jeho ďalší dedičia ho vlastnili až do znárodnenia. Pôvodní majitelia domu sú tiež dôkazom toho, že aj v minulosti ľudia veľa cestovali a menili bydlisko. Prichádzalo sem veľa remeselníkov a obchodníkov, väčšinou z Tešínska, ale aj z iných častí Sliezska a Moravy. Takým bol aj Aloiz Fluck, ktorý si vzal za manželku členku rodu Lichnovských von Vostic. Tento rod pochádzal zo Sliezska a postupne bol v rokoch 1707 až 1773 povýšený do panského, grófskeho a napokon aj kniežacieho stavu. Predikát mal od dediny Voštice (Woszczyc). Neskôr, keď získali Lichnovské panstvo na Bruntálsku, začali používať aj meno Lichnovský. Ich oficiálne oslovenie bolo „Jasnosť“.
Pred rokom 1990 boli v objekte Lahôdky a poschodie nebolo obývané. V roku 1974 pri úprave zadnej časti domu, sa pri kopaní ryhy pre vodovodné potrubie do prevádzky Lahôdok našla tehlová klenba, ktorá prekrývala pôvodnú, zrejme ešte stredovekú studňu vymurovanú z lomového kameňa a v spodnej časti vyplnenú dreveným zrubom do výšky niekoľko desiatok cm. Studňa mala hĺbku vyše 14 m a patrí k tým, ktoré zásobovali mesto vodou pred vybudovaním vodovodu začiatkom 20. stor. Obidve studne vyhĺbené na Mariánskom námestí sú o štyri, resp. o dva metre plytšie. Je to spôsobené tým, že historické jadro mesta sa smerom od juhu k severu postupne zvažuje a preto tie relatívne veľké výškové rozdiely.
Kultúrna pamiatka má renesančný charakter, prízemie renesančno-klasicistické a poschodie barokové. Dom bol v roku 1996 komplexne zrekonštruovaný podľa projektu Ing. arch. Viliama Šlopeka.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský, doc. Ing. Novák Milan, PhD., Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 317

[0] Komentárov

Pridať komentár