133 Dom Jakuba Preissa (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

3/3

133 Dom Jakuba Preissa (SK)

premietanie (slideshow)
133 Dom Jakuba Preissa (SK)

133 – Bytový dom (Dom Preissovcov, Hodžova ulica č. 3)

Turistická informačná tabuľka č. 133 s QR (Quick Response) kódom na Bytovom dome (Hodžova ulica 3)
(Foto: 27. 4. 2008)

V stredovekej Žiline bolo najatraktívnejším územím pre bývanie a obchod námestie – rínok a naň nadväzujúce ulice, ktoré vychádzali z námestia a boli chránené mestským opevnením – valmi, hornou a dolnou bránou. Bývali tu najbohatší a najúspešnejší mešťania Žiliny. Medzi takéto lokality patrí i dnešná Hodžova ulica, ktorá bola pôvodne nazvaná Zlatá ulica – v latinskom jazyku Platea aurea. Pravdepodobne v 16. storočí tu bol postavený dvojpodlažný dom s laubňami, ktoré sa zachovali aj na druhej strane ulice, ale na tejto strane poznáme z fotografií takýto dom len jeden. Dom v roku 1849 patril váženej rodine Pokorných, v roku 1892 ho získal Jakub Preiss, ktorý tu mal v prednej časti pod laubňou pohostinstvo a vedľa bola mliekareň. Celková dĺžka domu bola 26 a šírka 9,2 metra. V roku 1924, keď pre zlý stav hrozilo domu až jeho zrútenie, chcel ho dať majiteľ obnoviť. Statika v prednej časti bola však natoľko narušená, že mu obnovu nedovolili, a preto musel majiteľ budovu asanovať.
Po odkúpení pozemku v roku 1926 za 24 000 Kč ho získali jeho nevesty Etela, rodená Gelbová, manželka Jozefa Preissa a Valéria, rodená Weiszová, manželka Leopolda Preissa. Po asanácii ich starého i susedného domu si tu dali postaviť nový funkcionalistický dom so železobetónovým skeletom podľa plánov známeho architekta pochádzajúceho z Moravskej Ostravy Jozefa Zweigethala. Pravdepodobne on im odporučil, aby stavbu uskutočnila renomovaná firma Rudolfa Marescha, tiež z Moravskej Ostravy, ktorá mala už skúsenosti s takouto náročnou stavbou. Žilinské stavebné firmy takéto skúsenosti ešte vtedy nemali.
Pôvodný úmysel postaviť len dvojpodlažný obytno-obchodný dom však majiteľky zmenili a okresný úrad im vydal 10. júna 1927 povolenie na stavbu trojpodlažného domu. V priebehu stavby koncom roka 1927 požiadali o ďalšie stavebné povolenie na nadstavbu štvrtého podlažia. Samotná stavba i nadstavba bola poznačená množstvom sťažností susedov a sporov o stavebnú čiaru domu. V tom čase v historickom jadre mesta ešte taký vysoký a rozsiahly súkromný dom nebol. Majiteľky dostali stavebné povolenie na nadstavbu štvrtého podlažia 9. februára 1928 a stavbu dokončili 7. novembra 1928. Zaujímavosťou domu bol prvý osobný výťah v Žiline, na ktorý muselo byť vydané samostatné povolenie. Výťah pre 4 osoby dodala „Specielní strojnická továrna výtahů Edvarda Schliegla nást. Edvard Beck, Brno – Praha". (Táto pôvodne špecializovaná brnenská firma na zdvíhadlá a výťahy pod vedením Ing. Edvarda Schliegla vyrobila okolo roku 1895 prvý výťah s elektrickým pohonom v Čechách.) Napriek jeho historickej hodnote výťah v roku 1987 demontovali a zošrotovali. Zatiaľ nebol iným nahradený.
Dom má veľké prvé podzemné podlažie so samostatným vchodom z ulice, v ktorom okrem pivníc a skladových priestorov bolo ústredné kúrenie, skládka uhlia a popola, ktorý sa vynášal nákladným výťahom do prvého nadzemného podlažia. Prvé nadzemné podlažie slúžilo a i teraz slúži na obchodné účely. V jeho najväčšom priestore na rohu dnešných ulíc Hodžovej a Mydlárskej mal predajňu manžel jednej z majiteliek domu Leopold Preiss, obchodník s módnym tovarom. Po roku 1945 sa tam vystriedali viaceré predajne, medzi inými aj FARBY-LAKY a DROGÉRIA. V menších priestoroch na Mydlárskej ulici sídlila tiež opravovňa šijacích strojov a bicyklov. Na ostatným troch nadzemných podlažiach sprístupnených ďalším vchodom sú rozsiahle byty – spolu dvanásť, v ktorých sú drevené trámové omietnuté stropy s výškou miestností 3,1 m. Najväčšie byty majú 96 m2 obytnej plochy, niektoré bez arkierov sú menšie. Pôvodné ústredné kúrenie nahradilo plynové. V súčasnosti sú byty vykurované samostatným etážovým kúrením.
Dom mal počas rokov 1941 až 1945 štátnu správu. Budova bola cez vojnu poškodená, pretože v apríli 1945 tu vybuchol delostrelecký granát. Po vojne Valéria Preissová, ktorá v tom čase žila v zahraničí, získala nehnuteľnosť ako majiteľka späť. Podľa rozhodnutia ONV Žilina z 30. decembra 1962 nadobudol dom štát a spravovala ho Domová správa Žilina. V roku 1988 prešli byty do súkromného vlastníctva jednotlivcov, ktorí si ich odkúpili od mesta.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 294

[0] Komentárov

Pridať komentár