101 Dom Rudolfa Preissa (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

6/8

101 Dom Rudolfa Preissa (SK)

premietanie (slideshow)
101 Dom Rudolfa Preissa (SK)

101 – Dom Rudolfa Preissa, Mariánske námestie č. 27

Turistická informačná tabuľka č. 101 s QR kódom na meštianskom dome č. 27
(Foto: 30. 10. 2017)

Žilinský rínok bol od 13. storočia najdôležitejší priestor novovytvárajúceho sa mesta. Sídlili tu najbohatší mešťania, šľachta, nachádzala sa tu radnica. Bývať na rínku malo možnosť len niekoľko jednotlivcov v danom časovom období, pretože tu bolo len 40 parciel a 40 domov, ktoré sa postupne spojili na dnešných 32 domov. Tieto domy sa časom menili, prestavovali, alebo i úplne asanovali – tak ako je to i v prípade domu č. 27.
Pôvodne to bol, ako jediný jednopodlažný, renesančný dom zo 16. storočia, ktorého vlastníkov poznáme od polovice 18. storočia. Dom vlastnil okrem iných aj gróf Anton Pongrác, ale aj jeden z najznámejších Žilinčanov Alexander Lombardini. Tento rodák z Bytče vyrastal na Hornom vale pri rínku, ale po štúdiách a krátkom pôsobení v Pezinku bol celý svoj nedlhý, ale intenzívny život v Žiline. Bol historikom, spisovateľom, právnikom. Vo svojich štúdiách, uverejňovaných najmä v Slovenských pohľadoch, písal o histórii obcí, osobnostiach a udalostiach celého Slovenska. Jeho najznámejším dielom je Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny z roku 1874, ktorý vydal vlastným nákladom. Lombardiniho úspešná právnická kariéra sa prejavila i v tom, že v roku 1886 si mohol dovoliť spolu s manželkou kúpiť vtedy už dvojpodlažný dom č. 27 na rínku za 14 600 zlatých, v ktorom neskôr býval aj po smrti prvej manželky so svojou druhou manželkou. Po smrti Alexandra Lombardiniho dcéra Gabriela predala dom v roku 1901 Móricovi Ripperovi. Potomkovia Mórica Rippera tento renesančný dom predali v roku 1925 Rudolfovi Preissovi a jeho manželke Terézie, rodenej Steinerovej, za 160 000 Kč.
Rodina Preissovcov sa usadila v Žiline už koncom 19. storočia a boli to veľmi úspešní podnikatelia. Kým otec Rudolfa Preissa bol krčmár, on predával odevy a konfekciu. Jeho bratia podnikali ako obchodníci s drevom a textilom. Príslušníkom tejto rodiny patrili domy na Mydlárskej, Národnej a Štefánikovej ulici. Rudolf Preiss vlastnil okrem domu č. 27 na dnešnom Mariánskom námestí i ďalší trojpodlažný dom na Hurbanovej ulici. V dome na námestí mal až do roku 1933 predajňu odevov. Vtedy sa rozhodol radikálnym spôsobom zmeniť a zmodernizovať svoju predajňu i obytnú časť domu v duchu funkcionalizmu, ktorý bol v Žiline pomerne dosť rozvinutý. Na samotnom námestí vtedy stáli už dve moderné funkcionalistické budovy, ktoré zmenili jeho charakter. I preto vyvolala myšlienka vybudovania nového – v poradí tretieho funkcionalistického objektu – rad protichodných názorov. Najmä zástupcovia mesta, jeho technického referátu a Štátneho referátu pre ochranu pamiatok v Bratislave odmietali výstavbu štvorpodlažného domu, ktorý by svojou výškou prevyšoval ostatné budovy na tejto strane námestia o dve podlažia. Úplne zamietavé boli i reakcie mesta a pamiatkarov na myšlienku reklamy s firemným nápisom Dom módy a konfekcie R. Preiss. Meno majiteľa v reklamnom nápise vyhotovila brnenská firma Neobrom zo svetelných trubíc modrej farby a bol realizovaný bez vtedy zákonnej podmienky udelenia stavebného povolenia. Neskoršie bola táto časť reklamy z priečelia domu odstránená.
Samotná stavba bola povolená Okresným úradom v Žiline 6. júla 1933, ale bez stavebných plánov, ktoré boli zaslané na posúdenie pamiatkarom. Tí síce neodporučili stavbu a vrátili plány na okresný úrad, ale ten stavbu povolil opäť 19. októbra 1933. Stavba bola dokončená a kolaudovaná 7. júla 1934 napriek faktu, že tam bola svetelná reklama a došlo k rozšíreniu stavby oproti pôvodným plánom o 46 m2.
Rudolf Preiss poveril vypracovaním projektu architekta M. M . Scheera, ktorý bol jedným z najlepších funkcionalistických architektov nielen Žiliny, ale aj Slovenska. Mal za sebou množstvo funkcionalistických projektov v meste a na námestí vybudovali podľa jeho návrhu aj budovu banky – dom č.21. Pôvodný návrh vypracoval v apríli 1933, v máji a júni 1934 vypracoval i plán svetelnej reklamy a ešte v júni zmenil projekt tretieho a štvrtého podlažia. Stavbu domu uskutočnila firma Ing. Friednera.
Dom mal v prvom podzemnom podlaží miestnosť s kotlom ústredného kúrenia, sklad paliva, práčovňu a pivnice. Na prvom nadzemnom podlaží so vstupom z námestia bola veľká obchodná miestnosť s galériou, v ktorej sa nachádzal sklad tovaru a neskoršie aj miestnosť, kde krajčír opravoval kúpené nedošité obleky podľa požiadaviek zákazníka. Do obytnej časti sa vstupovalo samostatným vchodom vedľa predajne. Na druhom podlaží bol pôvodne päťizbový byt s halou , ktorý sa neskoršou prestavbou zmenil na ordináciu a byt lekára. Po jeho odchode vznikli dva byty s príslušenstvom, jeden dvojizbový a druhý trojizbový. Na treťom podlaží bol trojizbový byt s izbou pre slúžku, halou, terasou a príslušenstvom, na čiastočnom štvrtom podlaží sušiareň.
Po roku 1941 bola na dom uvalená dočasná správa. Pôvodní majitelia zahynuli v Osvienčime a po roku 1945 nehnuteľnosť získali ich syn a dcéra. Druhé a tretie nadzemné podlažie slúžilo naďalej na bytové účely a prvé nadzemné podlažie sa stalo od roku 1949 sídlom predajne OTEX – obchod s odevmi. V roku 1961 bol dom poštátnený, po roku 1990 reštituovaný a predaný do súkromného vlastníctva. Po rekonštrukcii a nadstavbe sa využíva na komerčné účely.

Zdroj: Mgr. Peter Štanský, doc. Ing. Novák Milan, PhD. . Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 900*600
Návštev 119

[0] Komentárov

Pridať komentár