Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Dr. Emil Rafaj

Filológ, knihovník, historik, spisovateľ, publicista, bibliograf a matičiar

Dr. Emil Rafaj, filológ, knihovník, historik, spisovateľ, publicista, bibliograf, matičiar a člen Zväzu protikomunistického odboja. Narodil sa 28. júla 1922 v Bolešove. Po štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe natrvalo zostal v Žiline. Pracoval v oblasti kultúry žilinského KNV. Neskoršie ako riaditeľ Okresnej knižnice a desať rokov ako riaditeľ Vysokoškolskej knižnice VŠDS v Žiline. Bol predseda odbornej komisie pre riadenie vysokoškolských knižníc pri ministerstve školstva a kultúry a od roku 1967 riešil model informačného a študijného centra na vysokých školách. Po obsadení republiky intervenčnými vojskami rozposlal protestnú Rezolúciu. Za tieto aktivity ho totalitný režim v roku 1972 odsúdil do väzenia. Emil Rafaj sa do roku 1989 tvorivo odmlčal. Po roku 1989 spracoval monografiu o rodnej obci Bolešov. Zomrel 6. decembra 2006 v Žiline.
Dr. Emil Rafaj pol storočia žil a pracoval v Žiline. Na odbore kultúry žilinského KNV zachraňoval najmä kultúrne sakrálne pamiatky. Podieľal sa na zabezpečení záchrany rodného domu Martina Kukučína v Jasenovej a zriadenie štátnej expozície, zriadenie Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, zabezpečovanie odborných reštauračných prác na oltári v rímskokatolíckom kostole v Lietave, zostavovanie kultúrnych pamiatok Žilinského kraja a ich zaradenie do registra kultúrnych pamiatok. Jeho práca bola spätá so Žilinou a Považím. Po kultúre a školstve sa venoval knihovníctvu v Okresnej knižnici v Žiline a Vysokoškolskej knižnice VŠDS. Pracoval aj ako externý pracovník Matice slovenskej, kde pracoval na obsiahlej retrospektívnej bibliografii. Písal pôvodnú tvorbu, publicistiku, odborné texty, kriticko-analytické príspevky v oblasti literatúry, literárnej kritiky, histórie, vlastivedy, knihovníctva, kultúrnych pamiatok a školstva. V roku 1958 napísal štúdiu Starostlivosť o kultúrne pamiatky a z roku 1963 pochádza Prehľadná bibliografia k dejinám Žiliny. Je autorom dvoch kníh, viac ako dvadsiatich pôvodných diel a množstva recenzií a literárnych posudkov, dovedna asi osemdesiatich pôvodín. Pre Žilinu a Považie bolo významné jeho bádanie a štúdie vo Vlastivednom časopise, Vlastivednom zborníku Žilinského kraja a Vlastivednom zborníku Považia, ale aj Bibliografi a dizertačných a diplomových prác na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Bol aj literárne činný. Písal pod pseudonymom Emil Žiar a E. Považský, ktorý využíval najmä pri satire, kritike kultu osobnosti a historicko-spoločenskom obhajovaní Slovenska. Ako objektívny a pronárodný historik už v roku 1964 napísal kritickú štúdiu Svetlé a tienisté stránky SNP. Mnohé jeho publikácie ostali v rukopise, napríklad činohra Burič, Rozprávky Uja Silvestra, či Kultúrni dejatelia okresu Žilina. Po novembri 1989 napísal monografiu o rodnej obci Bolešov. Je považovaný za znalca Stodolovej drámy a za odborníka na bibliografiu.