Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Súsošie oslobodenia Žiliny (1955)

Sochár Rudolf Pribiš
(Foto: 25. 6. 2008)

V roku 1955 odhalili monumentálne súsošie pri 10. výročí vstupu 1. čsl. armádneho zboru do mesta v parku SNP v Žiline. Autorom kamenného súsošia je sochár Rudolf Pribiš (1913 – 1984), rodák z Rajca.

Rudolf Pribiš významný sochár a pedagóg. Narodil sa 19. marca 1913 v Rajci. Študoval Trenčíne a v Bratislave. Bol pedagógom, tiež rektorom na VŠVU v Bratislave. Venoval sa medailérstvu, komornej i monumentálnej tvorbe: Z jeho diel: Pomník odboja v Prievidzi, Pomník oslobodenia v Dolnom Kubíne, bronzové dvere obradnej siene Pamätníka Sovietskej armády na bratislavskom Slavíne, Pamätník obetiam vojny v Žiline (1955), Žena po kúpeli v Rajeckých Tepliciach, plastiku Odpočívajúca (1965-66) v parku Dudinciach, Pamätník osloboditeľov (1979) v Starej Turej. Reliéfna tvorba: Transfúzna stanica v Bratislave (1958), PTŠ v Bernolákove (1959), čsl. veľvyslanectvo v Pchjongjangu (1960-61) a reliéfna kompozícia na nádvorí Múzea SNR v Myjave. V minulosti bola v PGU v Žiline na Mariánskom námestí stála expozícia jeho tvorby. V roku 1990 v rámci reštitúcii objektu bola zrušená. Zomrel 3. júla 1984 v Bratislave.

Pod silným tlakom oslobodzovacích vojsk začali 29. apríla podvečer nemecké motorizované jednotky ustupovať z priestoru Žiliny smerom k Hričovu. Hrozilo im totiž odrezanie ústupových ciest na Moravu a obkľúčenie. Bezprostredne predtým vojaci Červenej armády pri postupe po pravom brehu Váhu oslobodili obce Nedezda, Kotrčiná Lúčka a Teplička nad Váhom a priblížili sa k Budatínu – predmestiu Žiliny. Keď v noci z 29. na 30. apríla prieskumné jednotky osloboditeľov zistili, že nepriateľské hlavné sily ustúpili a v obranných postaveniach Nemci ponechali len slabšie krycie prvky, prešli do útoku prenasledujúc ustupujúceho nepriateľa. Stalo sa tak 30. apríla 1945 o siedmej hodine ráno. Prvosledové jednotky Červenej armády prišli do Žiliny od Budatína, na vedľajší železničný most sa im už nepodarilo dostať. Zabránili im v tom ženisti z jednotky slovenskej armády, ktorá bola v meste dislokovaná na opevňovacie práce. Poručík Karol Rihák, čatár Vladimír Čúz a Vojtech Varga napriek nemeckým strážam prenikli na most, prerezali vedenie k pripraveným náložiam a tým most zachránili.
V posledných aprílových dňoch roku 1945 postupovali k Žiline aj jednotky 1. čs. armádneho zboru. Po prelomení obrany nepriateľa na hrebeňoch Malej Fatry a dobytí Strečna obsadila 3. brigáda obec Mojšova Lúčka. Velenie zboru sústredilo sily na postup v smere Rosiny – Turie – Lietavská Lúčka s cieľom dostať sa do Žiliny od juhu. Tretia brigáda zaujala východzie postavenie medzi Mojšovou Lúčkou a Trnovým, 4. brigáda v priestore Stráňav a 1. brigáda dosiahla 29. apríla obce Višňové a Turie. Vojaci 3. brigády plk. Jaroslava Selnera prešli 30. apríla 1945 do útoku. Šiesty prápor spolu s prieskumnou rotou zdolal odpor nepriateľa západne od Mojšovej Lúčky, v ranných hodinách prenikol do Žiliny a o 9.30 hod. mesto obsadil. Vojská po oslobodení Žiliny pokračovali v prenasledovaní nepriateľa ďalej na západ. V nasledujúcich dvoch dňoch priniesli slobodu obciam v západnej časti Žilinského okresu a mestu Bytča. Text: Dušan Halaj, CSc.