História židovského cintorína — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

2/100

História židovského cintorína

premietanie (slideshow)
História židovského cintorína

Židovský cintorín Kremnica – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Kremnica

Jüdischer Friedhof in Kremnitz
(Foto: 29. 9. 2016)

Židovský cintorín v Kremnici sa nachádzal južne od mesta. Počas holokaustu bol poškodený a v nasledujúcich rokoch bol zanedbaný a neudržiavaný. Zo židovskej komunity v meste nežil nikto. Územie židovského cintorína je považované Židmi za posvätné miesto a neporušiteľnosť hrobov na večné časy. Po vojne však židovský cintorín zničili, keď na jeho mieste si mesto postavilo dom smútku a parkovisko. V roku 1993 spravili symbolický cintorín, kam umiestnili na ploche približne 80 metrov štvorcových asi 48 náhrobných kameňov. Jedna maceva je zo švédskej žuly, ostatné sú z betóna, prípadne staršie z pieskovca. Niektoré môžu byť z konca 19. storočia. Zo symbolov vidieť na macevách Dávidovu hviezdu a smutnú vŕbu. Pretože bol cintorín zničený, nedá sa už robiť nejaký výskum z voľne naukladaných náhrobných kameňov. Židovská komunita v Kremnici bola neologická.

V historických záznamoch zo stredoveku sa síce spomínajú Židia v Kremnici, ale od začiatku 17. stor. do druhej polovice 19. stor. platilo pre banské mestá privilégium Nontoleris Judeorum a právo znemožniť židovské usadenie sedem míľ od mesta. Zmienka o prvých Židoch v meste je z roku 1850 a v roku 1853 registrovali v Kremnici už osem židovských rodín. Postupne sa počet židovského obyvateľstva zvyšoval, najmä sťahovaním z okolitých obcí. V roku 1863 mala Kremnica židovskú obec, do ktorej patrili aj Židia zo siedmych okolitých dedín. V polovici 60. rokov bol otvorený poniže mesta židovský cintorín a založený spolok Chevra Kadiša. V roku 1885 mala židovská obec už 250 členov. V tomto období už mala Kremnica vlastný rabinát, do ktorého patrili Židia z okolitých 12 obcí. Synagóga bola postavená v roku 1890, vedľa nej bola priestranná budova pre rabína, kantora, úrad, spoločenské miestnosti a šojcheta (rituálny mäsiar). Začiatkom 20. rokoch 20. storočia mala židovská obec asi 320 členov. Náboženská obec vlastnila synagógu, cintorín, mikve, obecný dom a jatku na výsek kóšer mäsa, mali niekoľko organizácií a charitatívnych spolkov. Po prijatí Židovského kódexu bol život v židovskej komunite veľmi obmedzený. Navyše žili v nepriaznivom prostredí, kde sídlila početná nemecká menšina, ktorá podľahla nacifikácii. Vytvárali v meste antisemitskú atmosféru a verejne napádali Židov. Príslušníci nacistickej Detsche Partei rozbíjali okná na židovských domoch, vypálili synagógu a obecný dom, ktorý zhorel do základov. Deportácie židovských mužov z Kremnice začali už 27. marca 1942 a cez zberný tábor v Novákoch ich vyviezli do Majdanku v lublinskej oblasti v Poľsku. Dievčatá a mladé ženy deportovali do Osvienčimu cez zberný tábor v Poprade. Rodinné transporty začali v máji 1942 a cez zberný tábor v Seredi boli deportovaní do nemeckých vyhladzovacích táborov v Poľsku. Holokaust prežilo len niekoľko obyvateľov. Po vojne na krátky čas obnovili židovskú obec, udržiavali malú modlitebňu a cintorín. V roku 1949 sa väčšina vysťahovala do Izraela a iných štátov. Židovská obec v Kremnici zanikla.

Podľa stránky ÚPN bol počet osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942 v Kremnici a okolí nasledovný: Dúbrava 3, Horné Opatovce 5, Jalná 4, Jastrabá 3, Kremnica 192, Sášovské Podhradie 6, Svätý Kríž nad Hronom 50,



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 297

[0] Komentárov

Pridať komentár